Cieľom prehľadového článku je poskytnúť aktuálne informácie o klinicky najvýznamnejších mechanizmoch rezistencie, predovšetkým o ich výskyte, o epidemiológii a o možnostiach ich cielenej eradikačnej liečby. Výsledky: Medzinárodné štúdie publikované v ostatných rokoch, ako aj monitorovanie rezistencie na Slovensku potvrdzujú narastanie výskytu klinicky významných mechanizmov rezistencie, medzi ktoré patria MRSA a pri enterobaktériách predovšetkým AmpC a ESBL betalaktamázy. Nebezpečné karbapenemázy, ktorých výskyt sa u nás doposiaľ obmedzoval na metalobetalaktamázy pri Pseudomonas aeruginosa, sa pravdepodobne v budúcnosti rozšíria aj medzi kmeňmi enterobaktérií a acinetobakterov. Vzhľadom na absenciu nových účinných liečiv sa v práci venuje pozornosť inovovaným pravidlám pre výber dostupných antibiotík na liečbu multirezistentných pôvodcov závažných infekcií. Záver: Multirezistencia predstavuje závažný problém. Pri absencii nových efektívnych liečiv je nutné optimalizovať existujúce liečebné možnosti a striktne dodržiavať hygienické opatrenia na zabránenie šírenia rezistentných mikroorganzimov.
Purpose of review: To provide an overview of the most clinically important resistance mechanisms including their incidence, epidemiology and possible therapeutic options. Findings: International studies published during last years and surveillance of antibiotic resistance in Slovakia confirms continuous increase in frequencies of significant resistance mechanisms as MRSA or beta-lacamases AmpC and ESBL. Also carbapenemases, until now restricted in Slovakia to metallobetalactamese enzymes in Pseudomonas aeruginosa, seem to spread soon to enterobacteriaceae and Acinetobacter spp.. Lacking new effective drugs, recently updated rules for selection of current antimicrobials for treatment of new resistant strains are reviewed in detail. Summary: Multiresistance remains of a great concern and the lack of new therapeutic options emphasizes the importance of optimizing our use of current antimicrobials and promoting strict adherence to established infection control practices.
Antibiotická rezistencia sa stala celosvetovou hrozbou. Analýza príčin súčasnej akcelerácie negatívneho vývoja rezistencie ukazuje, že rozhodujúcim spôsobom, ako možno stúpanie rezistencie spomaliť, môže byť len účelné a uvážlivé používanie antibiotík. Predpokladom účelnej preskripcie antibiotík je poznanie mechanizmov rezistencie baktérií a aktuálny prehľad o miestnom stave citlivosti najčastejších pôvodcov infekcií. Autori si v práci kladú za cieľ vymedziť základné pojmy a charakterizovať kľúčové mechanizmy rezistencie, s ktorými sa u nás stretávame. Práca nemôže podať vyčerpávajúci obraz o stave rezistencie na antibiotiká v Slovenskej republike. Obsahuje však stručnú informáciu o prístupe ku centrálnej národnej databáze antibiotickej rezistencie na internete (http//www.snars.sk), kde možno získať všetky potrebné údaje.
Antibiotic resistance became a global threat. Analysis of reasons leading to the critical situation has confirmed that only a prudent antibiotic use can slow down the spread of resistance. Careful evaluation of local resistance situation and a good knowledge of underlying resistance mechanisms is a prerequisite for rational antibiotic prescribing. The most significant antibiotic resistance mechanisms are discussed here. However, the article cannot provide the complete overview of the antibiotic resistance in the Slovak Republic. Short information invites antibiotic prescribers to visit the Slovak National Resistance Surveillance database on internet (http//www.snars.sk), containing actual antibiotic susceptibility surveillance data.
Cieľ práce: Cieľom multicentrickej štúdie bolo získat' údaje o „in vitro" účinnosti chloramfenikolu a kolistínu na multirezistentné bakteriálné nemocničné patogény v Slovenskej republike. Materiál a metódy: V 10 nemocničných zariadeniach sa počas 2. štvrťroka 2001 mikrodilučným testom selektívne vyšetrila citlivosť 628 multirezistentných bakteriálnych kmeňov izolovaných od hospitalizovaných pacientov. Vybrané izoláty vykazovali prítomnosť niektorého z významných fenotypov multirezistencie (ESBL, MRSA, CoNMRS, MLSB/c, efflux u Ps. aeruginosa), alebo boli necitlivé na jeden a viac preparátov minimálne z polovice inak prirodzene účinných základných skupín antibakteriálnych liečiv (beta-laktámy, aminoglykozidy, chinolóny, makrolidy). Výsledky: Chloramfenikol aj kolistín si u viacerých multirezistentných nemocničných bakteriálnych patogénov zachovali veľmi dobrú Účinnosť. Navyššia účinnosť chloramfenikolu sa potvrdila pre kmene Síenoírophomonas maltophiha (76,5 % citlivých izolátov, MIC50 = 4 mg/L, M1C90 = 16 mg/L) a Staphylococcus aureus (76,2 % citlivých, MIC50 = 8 mg/L, MIC90 = 16 mg/L). Kolistín bol u testovaných kmeňov Pseudomonas aeruginosa (82,5 % citlivých, MIC50 = 2 mg/L, MIC90 = 16 mg/L) a Stenotrophomonas maltophilia (88,2 % citlivých, MIC50 = I mg/L, MIC90 = 8 mg/L) najúčinnejším „in vítro" antimikrobiálnym hečivom vôbec. Štyri kmene Pseudomonas aeruginosa boli spomezi 24 testovaných antibiotík citlivé výlučne na kolistín. Záver. Výsledky „in vitro" citlivosti chloramfenikolu a kolistínu dokumentujú zachovanie účinnosti oboch antibiotík u viacerých multirezistentných nemocničných bakteriálnych patogénov. Aplikácia týchto liečiv prichádza v úvahu po laboratórnom overení citlivosti, a len ak nebezpečenstvo infekčného ochorenia spôsobeného extrémne rezistentným mikroorganizmom preváži nad rizikom iatrogénneho poškodenia pacienta v dôsledku vedľajších účinkov antiinfekčnej terapie.
Objective: A multicenter study was conducted to obtain „in vitro" chloramphenicol and colistin susceptibility data on multiresistant hospital bacterial pathogens in Slovak Republic. Material and methods: During the period of April-June 2001, 628 clinical bacterial multiresistant isolates from patients with serious infections were selected in 10 hospitals and tested to a large scale of antibiotics by means of a microdilution method. The strains expressed either a significant resistance phenotype (ESBL, MRSA, CoNMRS, MLSB/c, efflux in Ps. aeruginosa), or were resistant to one or more preparations in at least half of reliable unrelated antibiotic groups (beta-lactams, aminoglycosides, quinolons, macrolides). Results: Both chloramphenicol and colistin retained significant „in vitro" activity against many multiresistant hospital bacterial pathogens. The highest activity of chloramphenicol was documented for isolates of Stenotrophomonas maltophilia (76,5 % susceptible, MIC5O = 4 mg/L, MIC90 = 16 mg/L) and of Staphylococcus aureus (76,2 % susceptible, MIC50 = 8 mg/L, MIC90 = 16 mg/L). In tested Pseudomonas aeruginosa (82,5 % susceptible, MIC50 = 2 mg/L, MIC90 = 16 mg/L) and Stenotrophomonas maltophiha (88,2 % susceptible, M1C50 = 1 mg/L, MIC90 = 8 mg/L) isolates cohstin represented the most „in vitro" effective antibiotic. Colistin was the only „in vitro" effective antimicrobial in four of 120 multiresistant Pseudomonas aeruginosa isolates tested in our study. Conclusions: The study confirmed a good „in vitro" susceptibility of many multiresistant hospital bacterial pathogens to chloramphenicol and colistin in Slovak Republic. The clinical application of chloramphenicol and coUstin might be reconsidered in infections caused by extremely resistant bacteria with prooved susceptibility to these antibiotics. It is important to consider, that the infection danger has to exceed the risk of antibiotic toxicity.
- MeSH
- chloramfenikol farmakologie terapeutické užití MeSH
- infekce farmakoterapie MeSH
- kolistin farmakologie terapeutické užití MeSH
- mikrobiální testy citlivosti metody MeSH
- mnohočetná bakteriální léková rezistence MeSH
- Stenotrophomonas patogenita MeSH
- techniky in vitro MeSH
- Publikační typ
- multicentrická studie MeSH
76 s. : obr., tab.
- Konspekt
- Mikrobiologie
- NLK Obory
- mikrobiologie, lékařská mikrobiologie
- chemie, klinická chemie
72 s.
