Avian (ortho)reovirus (ARV), which belongs to Reoviridae family, is a major domestic fowl pathogen and is the causative agent of viral tenosynovitis and chronic respiratory disease in chicken. ARV replicates within cytoplasmic inclusions, so-called viral factories, that form by phase separation and thus belong to a wider class of biological condensates. Here, we evaluate different optical imaging methods that have been developed or adapted to follow formation, fluidity and composition of viral factories and compare them with the complementary structural information obtained by well-established transmission electron microscopy and electron tomography. The molecular and cellular biology aspects for setting up and following virus infection in cells by imaging are described first. We then demonstrate that a wide-field version of fluorescence recovery after photobleaching is an effective tool to measure fluidity of mobile viral factories. A new technique, holotomographic phase microscopy, is then used for imaging of viral factory formation in live cells in three dimensions. Confocal Raman microscopy of infected cells provides "chemical" contrast for label-free segmentation of images and addresses important questions about biomolecular concentrations within viral factories and other biological condensates. Optical imaging is complemented by electron microscopy and tomography which supply higher resolution structural detail, including visualization of individual virions within the three-dimensional cellular context.
Cieľ: Cieľom práce bolo poukázať na dôležitosť vykonávania pohybovej aktivity, dodržiavanie režimových opatrení vo vzťahu ku kvalite života u pacientov po infarkte myokardu (IM). Metódy a metodika: Sledovanú skupinu tvorilo 77 pacientov s prekonaným akútnym IM (66,2 % mužov a 33,8 % žien) s priemerným vekom 64,8 rokov (43–86 rokov). Zber dát bol pomocou anonymného štandardizovaného dotazníku MacNew QLMI (Quality of Life after Myocardial Infarction), zameraného na hodnotenie kvality života, doplneného demografickými otázkami, ako aj otázkami zameranými na dodržiavanie režimových opatrení a zmenu životného štýlu. Výsledky: Napriek tomu, že takmer všetci probandi deklarovali, že boli po prekonaní IM oboznámení o nutnosti režimových opatrení, len časť probandov ich dostatočne ovláda (55,8 %) a ešte menšia časť uplatňuje v praxi (35,1 %). Odporúčanie dodržiavajú viac mladší pacienti, častejšie ženy ako muži (so štatistickou významnosťou rozdielov). S dodržiavaním režimových opatrení priamoúmerne súvisí kvalita života pacientov po infarkte. Záver: Zmena životného štýlu po IM (ako súčasť sekundárnej prevencie) zlepšuje nielen prognózu, ale aj kvalitu života. Nie celkom uspokojivá aplikácia do praxe môže mať subjektívne príčiny (absencia motivácie u pacienta), ako aj nedostatočne intenzívna edukácia zo strany zdravotníckeho personálu.
Aim: The aim of the work was to point out the importance of physical activity and adherence to regimen measures in relation to the quality of life in patients after myocardial infarction (MI). Methodology: The study group consisted of 77 patients with an acute MI (66.2% men and 33.8% women) with a mean age of 64.8 years (from 43 to 86 years). The data collection was performed using the anonymous standardised MacNew QLMI questionnaire, aimed at assessing quality of life, supplemented by demographic issues as well as questions aimed at changing and adherence to lifestyle. Results: Despite the fact that almost all probands declared that they were informed about the need for regimen measures after overcoming an MI, only a part of the probands sufficiently control them (55.8 %) and an even smaller part applies them in practice (35.1 %). Younger patients are more likely to follow the recommendations, women more often than men (with statistical significance of differences). Adherence to regimen measures is directly related to the quality of life of patients after a heart attack. Conclusion: Lifestyle change after an MI (as part of secondary prevention) improves not only the prognosis but also the quality of life. Less than satisfactory application in practice may have subjective causes (absence of motivation in the patient), as well as insufficiently intensive education by nursing staff.
- Klíčová slova
- režimová opatření,
- MeSH
- infarkt myokardu * MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- pohybová aktivita MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- životní styl * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľom bolo zmapovať pomocou krokomerov pohybovú aktivitu zamestnancov so sedavým spôsobom práce a s telesnou aktivitou v zamestnaní. Počet krokov vo voľnom čase a v zamestnaní korelovať s údajmi o životospráve a pohybových návykoch. Metodika: Sledovaných bolo 186 probandov, sedavé zamestnanie malo 118 osôb (skupina A), zamestnanie s telesnou aktivitou 68 osôb (skupina B). Počet krokov zistený počas 4hodinového merania vo voľnom čase a v zamestnaní bol korelovaný s výsledkami niektorých antropometrických meraní a s odpoveïami v dotazníku zameranom na určenie povahy pohybovej činnosti v zamestnaní a vo voľnom čase. Výsledky: Vo vekovo porovnateľných súboroch sme zistili významný rozdiel (p < 0,003) v počte krokov vykonaných v zamestnaní medzi skupinou so sedavým zamestnaním (2 892 krokov) a zamestnaním s telesnou aktivitou (3 595 krokov). Rozdiel v počte krokov vo voľnom čase (A: 3 089, B: 2 402) nebol štatisticky významný (p = 0,151). V skupine B bol významný rozdiel (p < 0,0001) v počte krokov v zamestnaní (3 595) a vo voľnom čase (2 402), v skupineA bol rozdiel (v zamestnaní 2 892 krokov, vo voľnom čase 3 089 krokov) štatisticky menej významný (p < 0,003). V oboch skupinách (A aj B) bola priama súvislosť (p < 0,01) medzi BMI a % podielom tuku v tele v celom súbore, ako aj samostatne pre mužov a ženy. Pri rozdelení súboru podľa pohlavia bolo možné pozorovať u mužov aj u žien proporcionálny pokles počtu krokov (vo voľnom čase aj v zamestnaní) so stúpajúcim vekom. So stúpajúcim BMI klesal v oboch skupinách počet krokov vo voľnom čase aj v zamestnaní. Žiadna zo sledovaných skupín a podskupín nedosahovala literatúrou odporúčané počty krokov na deň.
The objective of this research was to measure the physical activity of employees with sedentary type of occupation (group A, 186 subjects) and employees with physical activity during work (group B, 68 subjects) by means of pedometers. Gained pedometric data were correlated with some anthropometric and enquiry data. A significant difference (p < 0,003) in the step counts during working time between the A group (2 892 steps) and B group (3 595 steps) was detected. The difference in step counts during leisure time (A: 3 089, B: 2 402) was insignificant (p = 0,151). In the group B, there was a highly significant difference (p < 0,0001) between the step count in working time (3 595) and in leisure time (2 402), whereas equal difference in the group A (2 892 / 3 089 steps) was less significant (p < 0,003). Both groups displayed direct association (p < 0,01) between BMI and the percentage body fat not only in the entire subject pool but also separately for men and women. If splitting the subjects according to their gender, both in men and in women a proportional decline of their step counts (in leisure time and in working time) was observed with increasing age. The step count in leisure time and in working time declined with increasing BMI in both genders.
