Exposure to polycyclic aromatic hydrocarbons (PAH) is a serious hazard for human health. 1-Hydroxypyrene (1-HOP), a major metabolite of pyrene, is used as a biomarker for the assessment of an exposure to PAH. The article deals with the validation of the HPLC determination of 1-HOP with fluorescence detection. 1-HOP was isolated from urine by solid phase extraction. The detection and quantification limits are 0.08 and 0.26 g l–1, respectively. RSD of precision and accuracy are lower than 9.8 %. The recoveries are 78.8–93.5 %. This method can be used to determine and monitor the urinary 1-HOP in workers exposed to PAH.

• MeSH
• biologické markery * analýza   chemie   MeSH
• chemické techniky analytické MeSH
• fluorescenční mikroskopie metody   využití   MeSH
• lidé MeSH
• nádorové biomarkery analýza   chemie   MeSH
• polycyklické aromatické uhlovodíky * analýza   metabolismus   moč   škodlivé účinky   MeSH
• pyreny * analýza   moč   MeSH
• vysokoúčinná kapalinová chromatografie * metody   využití   MeSH
• vystavení vlivu životního prostředí analýza   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Benzén má hematotoxické účinky, poškodzuje centrálnu nervovú sústavu a imunitný systém, je karcinogénom kategórie 1 a mutagénom kategórie 2. Expozícia benzénu je limitovaná hygienickými predpismi. V súbore 99 pracovníkov exponovaných benzénu a 19 neexponovaných (kontrolná skupina) boli v moči stanovené dva biomarkery benzénovej expozície rôznymi analytickými metódami. Kyselina trans,trans-mukonová bola stanovená chromatograficky a fenol spektrofotometricky. Cieľom štúdie bolo porovnať mieru ich vylučovania v oboch sledovaných skupinách a dokázať vhodnosť chromatografického stanovenia kyseliny trans,trans-mukonovej v moči ako rýchly a spoľahlivý biomonitoring pracovného prostredia. Priemerná koncentrácia fenolu v oboch skupinách sa pohybovala na fyziologickej úrovni. V skupine exponovaných benzénu bola priemerná koncentrácia fenolu vyjadrená ako Priemer (SD) 11,07 (8,51) mg.g-1 kreatinínu, v kontrolnej skupine bola 12,16 (11,42) mg.g-1 kreatinínu. Priemerná koncentrácia kyseliny trans,trans-mukonovej exponovaných pracovníkov bola 0,64 (0,95) mg.g-1 kreatinínu, v porovnaní s kontrolnou skupinou 0,29 (0,24) mg.g-1 kreatinínu, jej obsah v moči exponovaných pracovníkov nepresahoval doporučenú hodnotu koncentračného limitu pre úroveň technickej smernej hodnoty benzénu v zmysle legislatívy platnej v SR, ale prekračoval doporučenú biologickú medznú hodnotu podľa Americkej rady vládnych hygienikov pre priemysel. Štatisticky t-testom bol potvrdený signifikantný rozdiel v nameraných hodnotách vylučovanej kyseliny trans,trans-mukonovej medzi kontrolnou skupinou pacientov a pracovníkov exponovaných benzénu, dokazujúci vhodnosť jej stanovenia ako rýchly a spoľahlivý biomonitoring pracovného prostredia.

Benzene has hematoxic effects, causes damage to the central nervous system and immune system, is classified as a Category 1 carcinogen, and a Category 2 mutagen. Benzene exposure is limited by public health legislation. A total of 99 biological samples of benzene-exposed workers and 19 biological samples of non-exposed patients in a control group were examined. Concentration determination of two selected biomarkers of benzene exposure was performed using two different analytical methods. Trans,transmuconic acid was determined by chromatography and phenol was determined by spectrophotometry. The purpose of the study was to compare their excretion rate in both monitored groups, and to prove appropriateness of chromatographic determination of trans,trans-muconic acid in urine for quick and reliable biomonitoring of the working environment. The average phenol concentration in both groups varied at physiological levels: mean (SD) was 11.07 (8.51) mg.g-1 creatinine for a benzene-exposed group, and 12.16 (11.42) mg.g-1 creatinine for a control group. As for trans,trans-muconic acid, the average concentration was 0.64 (0.95) mg.g-1 creatinine in case of benzene-exposed workers compared to 0.29 (0.24) mg.g-1 creatinine for a control group. Concentration of trans,trans-muconic acid in urine from exposed workers did not exceed a recommended concentration limit for Threshold Limit Value level for benzene, but exceeded a recommended Biological Exposure Indices value set by the American Conference of Governmental Industrial Hygienists. A statistic t-test revealed a significant difference in measured values of excreted trans,transmuconic acid between a control group of patients and benzene-exposed workers proving appropriateness of determination for quick and reliable bio-monitoring of the working environment.

• Klíčová slova
• kyselina trans,trans-mukonová,
• MeSH
• analýza moči metody   využití   MeSH
• benzen * metabolismus   škodlivé účinky   MeSH
• biologické markery moč   MeSH
• chromatografie kapalinová MeSH
• dospělí MeSH
• fenol * moč   MeSH
• inhalační expozice * analýza   MeSH
• kreatinin moč   MeSH
• kyselina sorbová * analogy a deriváty   analýza   metabolismus   MeSH
• látky znečišťující vzduch v pracovním prostředí moč   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• monitorování životního prostředí metody   MeSH
• pracovní expozice MeSH
• spektrofotometrie MeSH
• statistika jako téma MeSH
• studie případů a kontrol MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• Publikační typ
• hodnotící studie MeSH
• srovnávací studie MeSH

Determination of phenol in urine is a widely used method. However, it may provide false positive results due to possible presence of aromatic amino acids, which can also produce phenol in urine. Trans,trans-muconic acid (MA) is a non-phenolic metabolite of benzene which appears in urine. The present review deals with determination of MA by RP-HPLC with UV detection. MA was isolated from urine by solid phase extraction (SPE). The mean recovery was 96103 %. The detection and quantification limits were 0.057 mg l1 and 0.189 mg l1, respectively. This method can be used to determine, control and monitor the level of MA in urine of workers, who are overexposed to benzene. The obtained data were compared with those of the non-exposed control group. The results suggest that MA could be one of the validated benzene bio-markers in risk assessment.

• MeSH
• benzen toxicita   MeSH
• biologické markery MeSH
• chemie analytická MeSH
• fenol izolace a purifikace   moč   MeSH
• karcinogeny izolace a purifikace   MeSH
• laboratoře MeSH
• lidé MeSH
• maximální přípustná koncentrace MeSH
• pracovní expozice MeSH
• vysokoúčinná kapalinová chromatografie metody   využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Expozícia benzénu v pracovnom prostredí predstavuje závažné riziko pre ľudský organizmus. Benzén má významné hematotoxické účinky, poškodzuje centrálnu nervovú sústavu a imunitný systém, je karcinogénom kategórie 1 a mutagénom kategórie 2. V práci sme sa zamerali na stanovenie a porovnanie dvoch biomarkerov expozície benzénu. Stanovenie kyseliny trans,trans-mukonovej v moči metódou HPLC s UV detekciou, ktoré je považované za vhodný a akceptovateľný biomonitoring pracovného prostredia a spektrofotometrické stanovenie fenolu v moči. Cigaretový dym obsahuje relatívne vysoké koncentrácie benzénu a stáva sa dôležitým prídavným zdrojom benzénovej expozície pre fajčiarov. Cieľom práce bolo sledovať vplyv dĺžky profesionálnej expozície pracovníkov na mieru vylučovania biomarkerov expozície benzénu a overiť hypotézu, či aktívne fajčenie exponovaných pracovníkov vplýva na mieru vylučovania zvolených biomarkerov. Výsledkom skupinového testovania 105 benzénu exponovaných pracovníkov bolo určenie hodnôt priemerných koncentrácií oboch vylučovaných biomarkerov expozície benzénu s porovnateľným, krátkym polčasom vylučovania z organizmu. Obsah kyseliny trans,trans-mukonovej v moči bol 0,80 (1,34) mg . g-1 kreatinínu a obsah fenolu bol 10,64 (12,67) mg . g-1 kreatinínu. Obsah kyseliny trans,trans-mukonovej u pracovníkov exponovaných benzénu neprekračoval doporučený koncentračný limit pre úroveň technickej smernej hodnoty benzénu v zmysle platnej legislatívy, ale prekračoval doporučenú biologickú medznú hodnotu, podľa Americkej rady vládnych hygienikov pre priemysel, pre vzorky biologického materiálu odobraté exponovaným zamestnancom na konci pracovnej zmeny. Priemerný obsah fenolu v moči sa u týchto zamestnancov dokonca pohyboval na fyziologickej úrovni. Na základe laboratórnych analýz a štatistického šetrenia exponovanej skupiny pracovníkov nebol zistený vzťah medzi dĺžkou pracovnej expozície a zvýšeným vylučovaním zvolených biomarkerov. Nebol potvrdený ani vzťah medzi zvýšeným vylučovaním biomarkerov a fajčiarskými návykmi, ktoré mohli mať vplyv na hodnotenie profesionálnej záťaže inhalačným benzénom.

Benzene exposure poses a serious risk to human health in the workplace. Benzene has significant hematotoxic effects, causes damage to the central nervous system and immune system, is classified as a Category 1 carcinogen, and a Category 2 mutagen. In this study, we focused on determination and comparison of two biomarkers of benzene exposure. Determination of trans,trans-muconic acid in urine by a HPLC method with UV detection is considered as suitable and acceptable biomonitoring of workplaces, and spectrophotometric determination of phenol in urine. Cigarette smoke contains relatively high concentrations of bendoporučozene and becomes a significant additional source of benzene exposure for smokers. The aim of this study was to monitor influence of the length of occupational worker exposure on excretion rate of exposure benzene biomarkers, and to verify a hypothesis whether the amount of selected biomarker excretion is affected by active smoking of exposed workers. The result of a group testing of 105 workers being exposed to benzene was the determination of average concentration values of both excreted biomarkers of benzene exposure with a comparable and short halftime of excretion from the organism. Urine trans,trans-muconic acid concentration was 0.80 (1.34) mg . g-1 creatinine and phenol concentration was 10.64 (12.67) mg . g-1 creatinine. Concentration of trans,trans-muconic acid for workers being exposed to benzene did not exceed a recommended concentration limit of treshold limit value of benzene according to applicable legislation, but it exceeded recommended biological exposure indexes according to the American Conference of Governmental Industrial Hygienists as for samples of biological material taken from exposed workers at the end of the shift. The average phenol content in urine was even at physiologic level. Based on laboratory analyses and statistic data of the group of the exposed workers, no relationship was found between the lenght of occupational exposure and increased selected biomarker excretion. No relationship was confirmed between increased selected biomarker excretion and smoker habits that would affect evaluation of occupational load by inhalation of benzene either.

• MeSH
• benzen izolace a purifikace   škodlivé účinky   toxicita   MeSH
• biologické markery moč   MeSH
• fenol izolace a purifikace   moč   MeSH
• karcinogeny izolace a purifikace   MeSH
• kouření MeSH
• kyselina sorbová analogy a deriváty   izolace a purifikace   MeSH
• lidé MeSH
• nemoci z povolání diagnóza   etiologie   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• toxikologie metody   přístrojové vybavení   MeSH
• vysokoúčinná kapalinová chromatografie metody   využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• MeSH
• lidé MeSH
• nemoci z povolání klasifikace   MeSH
• olovo chemie   krev   škodlivé účinky   MeSH
• preventivní lékařství trendy   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH