Cieľ: U mládeže s diabetes mellitus 1. typu (DM1) je popisovaný zvýšený výskyt depresívnych a úzkostných symptómov, ktoré môžu v kombinácii s narušeným spánkom významne vplývať na adherenciu k liečbe i celkovú kvalitu života pacientov. V predkladanej práci sme skúmali depresívne a úzkostné symptómy, osobnostné charakteristiky, spánkovú architektoniku, parametre liečby DM1 ako aj ich vzájomné vzťahy v skupine detí a adolescentov. Metóda: Skúmaný súbor tvorilo 50 detí a adolescentov s DM1 vo veku od 10–18 rokov. Na zisťovanie depresívnych a úzkostných symptómov boli použité štandardizované sebaposudzovacie škály. Na objektívne zhodnotenie spánku bolo u probandov vykonané polysomnografické vyšetrenie (PSG). Hodnoty glykovaného hemoglobínu (HbA1c) odrážajúce kompenzáciu DM1 ako aj ďalšie parametre liečby boli pacientom zisťované počas hospitalizácie. Výsledky: Depresívne symptómy a príznaky úzkosti boli prítomné u 28 % a 27,91 % probandov. Medzi skupinou pacientov s depresívnou symptomatológiou a skupinou bez príznakov depresie boli zistené signifikantné rozdiely v dĺžke centrálnych apnoických udalostí (12,24 ± 1,69 vs. 8,15 ± 6,16, p = 0,038) ako aj apnoicko-hypopnoických udalostí (12,82 ± 2,31 vs. 8,71 ± 5,77, p = 0,045) napriek porovnateľným hodnotám HbA1c, veku a dĺžke trvania DM1. V protiklade s našimi očakávaniami nebol zistený vzťah medzi glykemickou kompenzáciou (HbA1c) a depresívnymi (r = -0,02; p <0,05) či úzkostnými (r = 0,09; p <0,05) symptómami. Depresívne a úzkostné symptómy však vzájomne súviseli na štatisticky významnej úrovni (r = 0,51; p <0,05). Zistili sme stredne tesné vzťahy osobnostnej premennej extroverzia-introverzia so spánkovými parametrami celková doba spánku (r = -0,40; p <0,05), účinnosť hlbokého spánku (r = -0,42; p <0,05), percentuálne zastúpenie štádií spánku NREM N2 (r = 0,52; p <0,05) a NREM N3 (r = -0,42; p <0,05). Záver: Prítomnosť dlhších centrálnych apnoických a apnoicko-hypopnoických udalostí u detí a adolescentov s DM1 a s depresívnymi symptómami naznačuje možnú úlohu depresivity vo vzťahu medzi spánkovými poruchami dýchania a metabolickou kontrolou. Je potrebný ďalší výskum zameraný na zistenie spoločných patomechanizmov uvedených porúch.
Depressive and anxiety symptoms in relation to sleep architecture in children and adolescents with type 1 diabetes Objectives: Youth with type 1 diabetes (T1D) are more susceptible to develop depressive and anxiety symptoms. In combination with disturbed sleep, these conditions may significantly affect adherence to treatment. We investigated the depressive and anxiety symptoms, personality traits, sleep architecture, compensation, and duration of T1D and their possible intercorrelations in a sample of children and adolescents. Methods: The sample consisted of 50 subjects aged 10–18 years hospitalized at the time of research at the Pediatric Department. We used self-report validated scales for detecting depressive and anxiety symptoms. Sleep architecture was measured by single night polysomnography (PSG). The values of patients' glycated hemoglobin (HbA1c) reflecting glycemic control and disease duration was determined according to the data in the medical record. Results: The depressive and anxiety symptoms were detected in 28% and 27.91% subjects, respectively. The main differences between depressed and non-depressed groups included significantly longer central apnoeic events (12.24±1.69 vs 8.15±6.16, p=0.038) as well as apnoeic–hypopnoeic events (12.82±2.31 vs 8.71±5.77, p=0.045) despite the comparable HbA1c, age, and duration of T1D. In contrast to our expectations, no significant association between HbA1c and depressive (r=-0.02; p<0.05) nor anxiety (r=0.09; p<0.05) symptoms was found. Depressive and anxiety symptoms correlated on a statistically significant level (r=0.51; p<0.05). Personality trait of extraversion-introversion correlated on the moderate level with sleep parameters total sleep time (r=-0.40; p<0.05), deep sleep efficiency (r=-0.42; p<0.05), the percentage of total sleep time spent in sleep stages NREM N2 (r=0.52; p<0.05) and NREM N3 (r=-0,42; p<0.05). Conclusion: The longer duration of central apnoeic and apnoeic–hypopnoeic events found in youth with T1D and depressive symptoms, suggest possible role of depressive symptomatology between sleep disordered breathing and metabolic control. Further research in possible shared mechanisms underlying these conditions is needed.
- MeSH
- deprese * diagnóza MeSH
- diabetes mellitus 1. typu * diagnóza psychologie MeSH
- dítě MeSH
- komorbidita MeSH
- komplikace diabetu MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- poruchy spánku a bdění diagnóza MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- úzkost diagnóza MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Procedures for speciation of chromium and inorganic arsenic in water by AAS and solid phase extraction using Lichrolut cartridges are described. The procedure enables speciation of chromium and arsenic and preconcentration of Cr(VI) and As(V) in model and real water samples.
Pojmom Münchhasenov syndróm sa označuje dlhodobé, zámerné predstieranie alebo navodzovanie chorobných symptómov pacientom. Münchhasenov syndróm by proxy patrí do skupiny týraných detí (CAN syndróm) dospelými opatrovateľmi, najčastejšie matkou, ktorá predstiera neskutočné zdravotné problémy svojho dieťaťa alebo ich sama vyvoláva. V obidvoch skupinách ide o časté a zbytočné návštevy u lekára, vynucovanie opakovaných a neindikovaných hospitalizácii, vyšetrení a ordinovaní liekov. Toto ochorenie je ťažko odhaliteľné a nesie riziko vážneho zdravotného poškodenia, niekedy s letálnym koncom. Autori opisujú dva prípady Münchhausenovho syndrómu a dva prípady Műnchhausenovho syndrómu by proxy. Upozorňujú na problémy s diagnostikou a liečbou.
