BACKGROUND: Between the 1990s and 2000s, relative inequalities in all-cause mortality increased, whereas absolute inequalities decreased in many European countries. Whether similar trends can be observed for inequalities in other health outcomes is unknown. This paper aims to provide a comprehensive overview of trends in socioeconomic inequalities in self-assessed health (SAH) in Europe between 1990 and 2010. METHODS: Data were obtained from nationally representative surveys from 17 European countries for the various years between 1990 and 2010. The age-standardised prevalence of less-than-good SAH was analysed by education and occupation among men and women aged 30-79 years. Socioeconomic inequalities were measured by means of absolute rate differences and relative rate ratios. Meta-analysis with random-effects models was used to examine the trends of inequalities. RESULTS: We observed declining trends in the prevalence of less-than-good SAH in many countries, particularly in Southern and Eastern Europe and the Baltic states. In all countries, less-than-good SAH was more prevalent in lower educational and manual groups. For all countries together, absolute inequalities in SAH were mostly constant, whereas relative inequalities increased. Almost no country consistently experienced a significant decline in either absolute or relative inequalities. CONCLUSIONS: Trends in inequalities in SAH in Europe were generally less favourable than those found for inequalities in mortality, and there was generally no correspondence between the two when we compared the trends within countries. In order to develop policies or interventions that effectively reduce inequalities in SAH, a better understanding of the causes of these inequalities is needed.

• MeSH
• disparity zdravotní péče * MeSH
• disparity zdravotního stavu * MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• prevalence MeSH
• senioři MeSH
• socioekonomické faktory * MeSH
• stupeň vzdělání MeSH
• zaměstnání MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH
• Geografické názvy
• Evropa MeSH
• pobaltské republiky MeSH

• Publikační typ
• komentáře MeSH

Cieľ Zistiť prevalenciu a súvisiace faktory kognitívnych dysfunkcií u onkologických pacientov liečených opioidmi. Pacienti a metódy EPOS (European Pharmacogenetic Opioid Study – Európska farmakogenetická štúdia opioidov) je prospektívna prierezová multicentrická štúdia, v ktorej boli zahrnutí dospelí onkologickí pacienti liečení opioidmi pre strednú alebo silnú bolesť najmenej 3 dni. Na hodnotenie kognitívnych funkcií bol použitý Mini-Mental test kognitívnych funkcií (Mini-Mental State Examination, MMSE). MMSE skóre bolo kategorizované ako jasné kognitívne dysfunkcie (skóre < 24), možné kognitívne dysfunkcie (skóre 24–26) a bez kognitívnych dysfunkcií (skóre > 26). Boli stanovené faktory potencionálne súvisiace s kognitívnymi dysfunkciami. Súvislosť medzi MMSE a predikčnými premennými bola analyzovaná pomocou poradových logistických regresných modelov. Výsledky Zahrnutých bolo 1 915 onkologických pacientov zo 17 centier. MMSE skóre nižšie ako 27 bolo pozorované u 32,9 % pacientov. Pacienti s karcinómom pľúc mali vyššie riziko (adjustovaný pomer rizík 1,46; 95% interval spoľahlivosti [confi dence interval, CI] 1,09–1,95), že budú mať nižšie MMSE skóre v porovnaní s pacientmi s inými onkologickými diagnózami. Pacienti dostávajúci dennú dávku opioidov ekvivalentnú 400 mg orálne podávaného morfínu alebo vyššiu mali 1,75krát (95% CI 1,25–2,46) vyššie riziko, že budú mať nižšie MMSE skóre v porovnaní s tými, ktorí dostávali denné dávky nižšie ako 80 mg. Ďalšie rizikové faktory pre kognitívne dysfunkcie boli starší vek, nízky stav výkonnosti podľa Karnofskeho (Karnofsky performance status, KPS), čas od diagnózy (< 15 mesiacov) a absencia prelomovej bolesti (breakthrough pain, BTP). Záver Tretina onkologických pacientov liečených opiodmi mala možné alebo jasné kognitívne dysfunkcie. Pľúcny karcinóm, denná dávka opioidov ekvivalentná 400 mg orálne podávaného morfínu alebo vyššia, starší vek, nízky KPS, kratší čas od diagnostikovania nádoru a absencia BTP boli indikátormi pre kognitívne dysfunkcie.

PURPOSE: To identify prevalence and associated factors of cognitive dysfunction in opioid-treated patients with cancer. PATIENTS AND METHODS: EPOS (European Pharmacogenetic Opioid Study) is a prospective cross-sectional multicenter study in which adult patients with cancer who received treatment with opioids for moderate or severe pain for at least 3 days were included. Cognitive function was assessed using the Mini-Mental State Examination (MMSE). MMSE scores were categorized into definite cognitive dysfunction (scores < 24), possible cognitive dysfunction (scores 24-26), and no cognitive dysfunction (scores > 26). Factors potentially associated with cognitive dysfunction were assessed. Associations between MMSE and explanatory variables were analyzed by ordinal logistic regression models. RESULTS: We included 1,915 patients with cancer from 17 centers. MMSE scores less than 27 were observed in 32.9% of patients. Patients with lung cancer had higher odds (adjusted odds ratio, 1.46; 95% CI, 1.09 to 1.95) for having lower MMSE scores compared with patients with other cancer diagnoses. Patients receiving daily opioid doses of 400 mg or more (oral morphine equivalents) had 1.75 (95% CI, 1.25 to 2.46) times higher odds of having lower MMSE scores compared with those receiving daily doses less than 80 mg. Other risk factors for cognitive dysfunction were older age, low Karnofsky performance status (KPS), time since diagnosis (< 15 months), and absence of breakthrough pain (BTP). CONCLUSION: One third of opioid-treated patients with cancer had possible or definite cognitive dysfunction. Lung cancer, daily opioid doses of 400 mg or more (oral morphine equivalents), older age, low KPS, shorter time since cancer diagnosis, and absence of BTP were predictors for cognitive dysfunction.

• MeSH
• bolest diagnóza   etiologie   farmakoterapie   MeSH
• časové faktory MeSH
• dospělí MeSH
• hodnocení rizik MeSH
• Karnofského skóre MeSH
• kognice účinky léků   MeSH
• kognitivní poruchy diagnóza   epidemiologie   chemicky indukované   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• logistické modely MeSH
• měření bolesti MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• nádory plic komplikace   psychologie   MeSH
• nádory epidemiologie   komplikace   psychologie   terapie   MeSH
• odds ratio MeSH
• opioidní analgetika škodlivé účinky   MeSH
• prevalence MeSH
• prospektivní studie MeSH
• průřezové studie MeSH
• psychiatrické posuzovací škály MeSH
• rizikové faktory MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• stupeň závažnosti nemoci MeSH
• vztah mezi dávkou a účinkem léčiva MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Evropa MeSH