Problémy s porozumením duševných stavov (tzv. teória mysle) sú súčasťou klinického obrazu porúch z okruhu schizofrenického spektra. Cieľom práce je empiricky overiť model hyper/hypomentalizácie, ktorý predpokladá, že u pacientov so schizofréniou je prítomný deficit v schopnosti používať teóriu mysle a taktiež, že pacienti s paranoidnou symptomatikou majú zvýraznenú tendenciu k nadmernému, ale nepresnému pripisovaniu intencií. Súbor pozostával z troch skupín, pacienti s paranoidno-perzekučnými bludmi (36), psychiatrickí pacienti bez bludov (19) a zdravé kontroly (28). Participantom bola administrovaná úloha Animation Task, v ktorej mali interpretovať pohyby objektov. Výsledky preukázali, že pacienti s perzekučnými bludmi mali problémy so správnou interpretáciou sociálnych situácií, v komplexných situáciách pripisovali menej intencií, ktoré boli ale často nepresné. V prípade videí zameraných na teóriu mysle atribuovali signifikantne menej intencií ako kontrolná skupina. Primeranosť opisu týchto videí bola nižšia v porovnaní s kontrolným súborom aj pacientami s inými psychickými poruchami. Závažnosť paranoidnej symptomatiky predikovala mieru pripísaných intencií. Výsledky tak čiastočne podporili teoretický model hyper/hypomentalizácie duševných stavov u pacientov so schizofréniou
Problems with understanding of mental states of other people (e.g. Theory of Mind) is part of the clinical presentation of schizophre-nia spectrum disorders. The aim of the current study is to empirically test model of hyper/hypomentalisation, which propose existence of Theory of Mind deficit in patients with schizophrenia. Based on this model, patients with prominent persecutory delusions should hyper attribute mental states. The sample consisted of patients with persecutory delusions (36), psychiatric controls (19), and healthy controls (28). Animation Task was administered. The purpose of the task is to interpret movements of moving elements. Patients with persecutory delusions showed impairment in theory of mind in the complex social situations. They attributed less intentions which were often inaccurate. In videos with theory of mind, patients with persecutory delusions attributed less intentions than healthy controls. Appropriateness of descriptions of video content was lower than in healthy and psychiatric controls. Severity of paranoia was associated with tendency to attribute intentions. The results partially supported hyper/hypo attribution model in patients with schizophrenia.
- MeSH
- bludy MeSH
- duševní poruchy * MeSH
- lidé MeSH
- neuropsychologické testy MeSH
- paranoidní poruchy * MeSH
- psychotické poruchy MeSH
- sociální percepce MeSH
- teorie mysli * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Bludy sú falošné presvedèenia, ktoré sú nemenné aj pod váhou evidencie poukazujúcich na ich nepravdivosś. V empirických výskumoch sa opakovane preukázalo, že bludy súvisia s tendenciou k tvorbe unáhlených záverov. Cie¾om výskumu je skúmaś tendenciu k tvorbe unáhlených záverov u pacientov s perzekuènými bludmi a jej vzśah ku kognitívnemu deficitu a závažnosti bludovej symptomatiky. Súbor tvorilo 25 hospitalizovaných pacientov Psychiatrickej kliniky SZU a UNB s perzekuènými bludmi, 17 psychiatrických kontrol bez bludov a 20 kontrol bez psychických porúch. U pacientov s perzekuènými bludmi sme zistili najvyšší výskyt tendencie k tvorbe unáhlených záverov (asi 60 %), kým u zdravých kontrol bol výskyt zriedkavý (10 %). Tendencia k unáhleným záverom v skupine pacientov s perzekuènými bludmi taktiež súvisela s deficitom v pracovnej pamäti a nižšou rýchlosśou spracovania informácií. U pacientov so závažnejšími perzekuènými bludmi sme zistili väèšiu tendenciu k tvorbe unáhlených záverov.
Delusions represent false beliefs, which are not amenable to change despite the new evidence highlighting their incorrectness. Empirical studies have proved, that delusions are associated with jumping to conclusion. Aim of the research is to examine jumping to conclusion in patients with persecutory delusions and its relationships to cognitive deficit and delusion severity. The sample consisted of 25 patients from Psychiatric clinic SMU and UHB with persecutory delusions, 17 psychiatric controls without delusions and 20 healthy controls. Highest tendency for jumping to conclusion was seen in patients with persecutory delusions (60 %), jumping to conclusion bias was very seldom in healthy controls (10 %). Jumping to conclusion in patients with persecutory delusion was associated with working memory deficit and speed of processing. Higher tendency for jumping to conclusion was seen in patients with more severe persecutory delusions.
- MeSH
- bludy * diagnóza klasifikace MeSH
- kognitivní poruchy diagnóza klasifikace MeSH
- lidé MeSH
- plnění a analýza úkolů MeSH
- psychotické poruchy diagnóza patofyziologie MeSH
- rozhodování MeSH
- schizofrenie a poruchy s psychotickými rysy diagnóza patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Ciele štúdie. Epidemiologické údaje ukazujú, že riziko vzniku depresie u žien v období perimenopauzy je vyššie ako v ostatnej populácii. Estrogen môže byť účinný pri ľahkej a stredne ťažkej depresii, pri ťažkej depresii sa odporúčajú antidepresíva. Cieľom retrospektívnej klinickej štúdie bolo vyhodnotiť klinické charakteristiky a zmapovať terapeutické postupy u hospitalizovaných žien s depresívnymi poruchami. Súbor a metodika: Vyhodnocovali sme chorobopisy žien, ktoré boli hospitalizované na Psychiatrickej klinike SZU Ružinov v období 2008-2011. Identifikovali sme 155 žien 45ročných a starších a 44 mladších žien s rôznymi formami depresie. U každej pacientky sme zaznamenávali formu depresie, závažnosť depresívnej epizódy, demografické charakteristiky, začiatok depresívnej poruchy, gynekologickú anamnézu, somatickú a psychiatrickú komorbiditu, psychofarmakoterapiu a hormonálnu liečbu. Výsledky: V súbore žien > 45 rokov sa najčastejšie vyskytovala F33 - rekurentná depresia (62 %). U 70% žien bola aktuálna depresívna epizóda ťažká alebo ťažká s psychotickými príznakmi. U 41% žien sa prvá epizóda depresie manifestovala vo vekom rozmedzí 45-54 rokov, v perimenopauze. Kombinácie psychofarmák boli indikované u 76% žien, najčastejšia kombinácia bola antidepresíva a antipsychotiká (u 54 % žien). Všetky ženy užívali antidepresíva, najčastejšie duloxetín, vyše polovica žien užívala antipsychotiká, najčastejšie olanzapín. Hormonálna substitučná liečba sa zistila len u 2 % žien. Záver: Terapeutické stratégie, ktoré sme na základe zdravotnej dokumentácie identifikovali v súbore hospitalizovaných žien 45ročných a starších, odrážajú súčasné trendy v oblasti farmakoterapie depresie.
Background and objective: Epidemiological data show that the risk of development of depression in women during menopausal transition is higher than in other population. Estrogen may be useful for mild and moderate depression, antidepressants are recommended for sever depression. The aim of the retrospective clinical study was to evaluate clinical characteristics and therapeutic strategies in hospitalized women with depressive disorders. Sets and methods: We evaluated all case - records of women hospitalized in Psychiatric department of University hospital in Bratislava-Ružinov between the years 2008 and 2011. We identified 155 women over 44 years of age and 44 younger women with various forms of depression. In each woman we recorded the form of depression, the severity of depressive episode, demographic characteristics, the onset of depressive disorder , somatic and psychiatric comorbidity, pharmacotherapy and hormonal treatment. Results: The most frequent diagnosis in women over 44 years of age was F33 - recurrent depression (62 %). The current episode of depression, sever or sever with psychotic features was present in 70 % of women. In 41 % of women, the onset of depressive disorder occurred between 45 and 54 years of age (in perimenopause). All women took antidepressants, duloxetine being the most frequent, more than half of women took antipsychotics, the most frequent being olanzapine. Combinations of psychopharmacs were indicated in 76 % of women, the most frequent combination was antidepressants and antipsychotics (54 %). The hormonal replacement therapy was detected only in 2 % of women. Conclusion: Therapeutic strategies detected on the basis of case-records in the group of women over 44 years of age reflect current trends in area of psychopharmacology of depression.
- Klíčová slova
- duloxetine,
- MeSH
- antidepresiva terapeutické užití MeSH
- antipsychotika terapeutické užití MeSH
- citalopram terapeutické užití MeSH
- depresivní poruchy * farmakoterapie MeSH
- dospělí MeSH
- estrogenní substituční terapie statistika a číselné údaje MeSH
- farmakoterapie * metody MeSH
- hospitalizace statistika a číselné údaje MeSH
- hospitalizovaní pacienti psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- kombinovaná farmakoterapie metody MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- menopauza psychologie MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- perimenopauza * psychologie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- stupeň závažnosti nemoci MeSH
- thiofeny terapeutické užití MeSH
- věk při počátku nemoci MeSH
- věkové faktory MeSH
- věkové rozložení MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
