Ezofagektómia je chirurgický výkon využívaný v liečbe ťažkých ochorení pažeráka, najčastejšie rakoviny pažeráka. Je to zložitý operačný výkon, zaťažený častými vážnymi komplikáciami. Jednou z najzávažnejších komplikácií je rozpad anastomózy medzi žalúdočným konduitom a ponechanou časťou pažeráka. Dehiscencia anastomózy je priamo spojená s vysokou morbiditou a mortalitou. Na základe publikovanej literatúry a našich skúseností navrhujeme terapeutický algoritmus tejto komplikácie.Retrospektívne hodnotíme súbor 164 pacientov, ktorý podstúpili ezofagektómiu pre rakovinu pažeráka s výskytom dehiscencie v 29 prípadoch.
Oesophagectomy is being used in treatment of several oesophageal diseases, most commonly in treatment of oesophageal cancer. It is a major surgical procedure that may result in various complications. One of the most severe complications is anastomotic dehiscence between the gastric conduit and the oesophageal remnant. Anastomotic dehiscence after esophagectomy is directly linked to high morbidity and mortality. We propose a therapeutic algorithm of this complication based on published literature and our experience by retrospective evaluationof 164 patients who underwent oesophagectomy for oesophageal cancer. Anastomotic dehiscence was present in 29 cases.
- MeSH
- dehiscence operační rány * MeSH
- dospělí MeSH
- ezofagektomie * škodlivé účinky MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nádory hltanu * chirurgie MeSH
- pooperační komplikace * chirurgie diagnóza etiologie terapie MeSH
- reoperace MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- samoexpandibilní metalické stenty MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Descendentná nekrotizujúca mediastinitída je závažná, rýchlo progredujúca, život ohrozujúca bakteriálna infekcia postihujúca mediastinum. Aj napriek pokrokom v diagnostike a terapii je stále zaťažená vysokou mortalitou. Zlatý štandard diagnostiky descendentnej nekrotizujúcej mediastinitídy je kontrastné CT vyšetrenie krku a hrudníka. Základným terapeutickým cieľom je dôkladný debridement a drenáž mediastinálnych priestorov. Autori v kazuistike uvádzajú obzvlášť komplikovaný priebeh u pacientky s cervikálnou nekrotizujúcou fascitídou a descendentnou nekrotizujúcou mediastinitídou. Pacientku iniciálne ošetrili pre hlbokú krčnú infekciu na ORL pracovisku. Po adekvátnom chirurgickom ošetrení descendentnej nekrotizujúcej mediastinitídy na pracovisku hrudníkovej chirurgie, nasadení antibiotickej terapie a stabilizácii stavu pacientky na oddelení intenzívnej medicíny sa autori v ďalšom priebehu hospitalizácie stretli s viacerými komplikáciami pri ošetrovaní tracheostómie a krčného nálezu, ktoré vyžadovali modifikované terapeutické postupy. Z toho dôvodu pacientka podstúpila opakované hospitalizácie a chirurgické výkony, ktoré predĺžili dobu liečenia na 220 dní.
Descending necrotizing mediastinitis is a severe, fulminant, life-threatening bacterial infection of the mediastinum. Even though improvements in diagnostics and treatment were achieved, the mortality rate remain shigh. Contrast-enhanced CT of chest and neck is the diagnostic gold standard. Radical debridement and drainage of the mediastinum should be considered the primary therapeutic target. The authors present a complicated case of a female patient with cervical necrotizing fasciitis and descending necrotizing mediastinitis. She was initially treated for a deep neck infection at the department of otorhinolaryngology. Surgical treatment, antibiotics, and intensive care became an integral part of the therapy after the transfer to the department of thoracic surgery. The authors had to face various complications with tracheostomy and extensively debrided soft tissues in the neck region. That is why the patient underwent repeated surgeries during several hospital stays, with an overall duration of treatment reaching 220 days.
- Klíčová slova
- descendentní nekrotizující mediastinitida, hluboká krční infekce,
- MeSH
- antibakteriální látky terapeutické užití MeSH
- bakteriální infekce * farmakoterapie komplikace mikrobiologie MeSH
- debridement MeSH
- fascie patologie MeSH
- hojení ran MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mediastinitida * diagnostické zobrazování komplikace terapie MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- tracheostomie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod: Tymektómia, ako chirurgická liečebná modalita mala vždy stále zastúpenie v liečbe pacientov s myasténiou gravis. Z dôvodu absencie randomizovaných štúdii bola jej presná úloha v terapeutickom procese otázna a indikácia podložená primárne empirickými skúsenosťami. Až výsledky prvej veľkej randomizovanej “double-blinded” multicentrickej štúdie zverejnenej v roku 2016 jednoznačne stanovili nadradený význam kombinovanej chirurgickej liečby nad konzervatívnou liečbou u pacientov s netymomatóznou formou myasténie gravis (MG). V tejto štúdii bola použitá technika extenzívnej tymektómie cestou longitudinálnej sternotómie ako “standard of care” chirurgickej liečby. Adventom miniinvazívnych chirurgických modalít sa tiež naskytá široké spektrum operačných techník resekcie týmusu. Práca sa zameriava na vyhodnotenie krátkodobých výsledkov tzv. “Maximálnej” miniinvazívnej tymektómie na pracovisku autorov.Metódy: V tejto práci autori prezentujú retrospektívnu analýzu krátkodobých peri- a pooperačných výsledkov a skúsenosti s touto modalitou za posledných 10 rokov (2008−2018). Okrem demografického zastúpenia, posudzujú najmä peri- a pooperačné výsledky, ako je dĺžka trvania operácie, výučbovú krivku, nutnosť konverzie, krvné straty, dĺžku trvania drenáže a hospitalizácie, komplikácie celkové, chirurgické a tie súvisiace so základným ochorením. Výsledky: Za sledované obdobie bolo technikou MMIT odoperovaných 48 pacientov s netymomatóznou MG. 81,25 % (n=39) tvorili pacienti so séropozitívnou generalizovanou formou ochorenia, 6 pacientov (12,5 %) malo okulárnu formu, 3 pacienti (6,25 %) séronegatívnu formu ochorenia. Zaujímavosťou bol výrazný nepomer v zastúpení v rámci pohlavia v prospech žien (n=43; 89,5 %). Medián trvania operácie za celé sledované obdobie bol 186,5 minút, priemerná dĺžka hospitalizácie a drenáže 4, resp. 3 dni.Záver: Na základe našich skúseností a krátkodobých peri- a pooperačných výsledkov, môžeme konštatovať, že MMIT je po zvládnutí výučbovej krivky plnohodnotná a bezpečná technika tymektómie.
Introduction: Thymectomy has always been considered an important treatment modality for patients with Myasthenia Gravis (MG). Because of the absence of randomized trials, its exact role was not clear and was even questioned by some. Indications for surgery were made on empirical basis. It was not until the results of the first randomized double- blinded multicentric study were published, where the combined surgical treatment of patients with nonthymomatous MG was proved superior to conservative treatment alone. In this study the technique of extensive thymectomy via longitudinal sternotomy was used as a mainstay of surgical treatment. In the advent of minimally invasive techniques a variety of options were presented for minimally invasive surgical treatment of thymic pathology. Methods: The authors present a retrospective analysis of short term results using the slightly modified method of “Minimally Invasive Maximal Thymectomy” developed by Zielinski over a 10 year period (2008−2018). Besides the demographics, we assessed the peri- and postoperative results such as the length of surgery, blood loss, the need for conversion, learning curve impact, the lengths of drainage and hospital stay and the complication rate, both surgical and systemic. Results: 48 patients underwent surgery using the above mentioned method for non-thymomatous MG. 81.25% (n=39) of patients were diagnosed with a seropositive generalized form of MG, 6 (12.5%) had seropositive ocular form and 3 patients (6.25%) had seronegative form of the disease. The sex ratio profoundly favored females (89.5%; n=43). The median value of the length of surgery was 186,5 minutes, the mean LOS and length of drainage were 4 and 3 days, respectively. Conclusion: According to our results and experience with Minimally Invasive Maximal Thymectomy, we found it to be an effective and safe method for MG patients after conquering the learning curve.
OBJECTIVES: Our goal was to report the results of the first consensus paper among international experts in uniportal video-assisted thoracoscopic surgery (UniVATS) lobectomy obtained through a Delphi process, the objective of which was to define and standardize the main procedural steps, optimize its indications and perioperative management and identify elements to assist in future training. METHODS: The 40 members of the working group were convened and organized on a voluntary basis by the Uniportal VATS Interest Group (UVIG) of the European Society of Thoracic Surgeons (ESTS). An e-consensus finding exercise using the Delphi method was applied to require 75% agreement for reaching consensus on each question. Repeated iterations of anonymous voting continued for 3 rounds. RESULTS: Overall, 31 international experts from 18 countries completed all 3 rounds of questionnaires. Although a technical quorum was not achieved, most of the responders agreed that the maximum size of a UniVATS incision should be ≤4 cm. Agreement was reached on many points outlining the currently accepted definition of a UniVATS lobectomy, its indications and contraindications, perioperative clinical management and recommendations for training and future research directions. CONCLUSIONS: The UVIG Consensus Report stated that UniVATS offers a valid alternative to standard VATS techniques. Only longer follow-up and randomized controlled studies will predict whether UniVATS represents a valid alternative approach to multiport VATS for major lung resections or whether it should be performed only in selected cases and by selected centres. The next step for the ESTS UVIG is the establishment of a UniVATS section inside the ESTS databases.
- MeSH
- delfská metoda MeSH
- hrudní chirurgie video-asistovaná metody MeSH
- lidé MeSH
- pneumektomie metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- konsensus - konference MeSH
- Geografické názvy
- Evropa MeSH
Varikózne žily dolných končatín predstavujú častý medicínsky problém, ktorého preferovanou metódou liečby v súčasnosti sú minimálne invazívne perkutánne endovenózne ablačné techniky. Medzi ich vzácne komplikácie patrí migrácia katétra v žilovom riečisku dolných končatín. V literatúre je popísaných 7 takýchto prípadov, a len dva prípady s migráciou do systémovej cirkulácie s postihnutím srdca. V tomto príspevku predstavujeme z pohľadu hrudného chirurga zaujímavú kazuistiku 47 ročného pacienta po kolapse s náhodným nálezom časti laserového ablačného katétra v ľavej pleurálnej dutine pri torakoskopickej revízii pre spontánny hemotorax. Podobný prípad v súvislosti s liečbou varikóznych žíl dolných končatín postihujúci pleurálnu dutinu publikovaný nebol. V práci rozoberáme možné cesty migrácie katétra do ľavej pleurálnej dutiny, hroziace komplikácie pri ponechaní katétra endovenózne aj po dlhšom časovom odstupe a možnosti prevencie takýchto komplikácií.
Varicose veins of lower extremities represent a common medical condition with minimally invasive percutaneous endovenous ablation techniques as a treatment of choice. A very rare complication is a catheter migration in the deep venous system. In the literature only 7 cases have been published so far, with only 2 cases with migration to the systemic circulation and heart involvement. In this paper we present an interesting case report from the perspective of a thoracic surgeon with the fi nding of a laser ablation catheter remnant in the left pleural cavity during thoracoscopic exploration for a spontaneous hemothorax in a 47-year old male patient after collapse. A similar complication aff ecting the pleural cavity has not been published before. In this paper we discuss possible routes of the cathether migration into the left pleural cavity, impending complications when a part of the catheter is left behind in the body and the means of prevention of these serious potentially fatal complications even after many years following the initial treatment.
- Klíčová slova
- laserová ablace,
- MeSH
- ablace metody MeSH
- dolní končetina krevní zásobení patologie MeSH
- hemotorax * etiologie chirurgie MeSH
- hrudní chirurgie video-asistovaná metody MeSH
- laserová terapie metody MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- pooperační komplikace etiologie MeSH
- varixy chirurgie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod: Pectus excavatum je najčastejšou vrodenou deformitou hrudnej steny. Postihuje približne jedného zo 400 až 1000 novorodencov. Operačná korekcia sa stala metódou voľby u pacientov, ktorí spĺňajú indikačné kritéria. Najčastejšie využívanými technikami sú modifikovaná Ravitchova korekcia (HMRR) a minimálne invazívna korekcia pectus excavatum (MIRPE), pričom druhá menovaná je považovaná za metódou voľby u detských pacientov. V dospelej populácii je otázka najvhodnejšej techniky predmetom diskusie v odborných kruhoch. Metódy: Autori práce retrospektívne vyhodnotili súbor 60 dospelých pacientov, ktorí absolvovali MIRPE v období od októbra 2010 do marca 2015. Preferovanou technikou na pracovisku autorov bola „short-bar“ technika s pravostrannou torakoskopickou asistenciou. Získané údaje vyhodnotili s pomocou štatistického softvéru SPSS? verzia 21.0.0 (IBM, USA). Platnosť hypotéz a potvrdenie štatisticky významných vzťahov overili štatistickými testami. Klinické a demografické premenné sme vyhodnotili Studentovým t-testom pre parametrické dáta a Mann- Whitneyovým U-testom pre dáta neparametrické. Závislosť kvalitatívnych znakov boli otestované po zadaní do kontingenčných tabuliek pomocou Pearsonovho χ2 testu dobrej zhody. Za hladinu štatistickej významnosti sme zvolili p<0,05. Výsledky: V sledovanom období podstúpilo operačnú korekciu 45 mužov a 15 žien. Medián veku v súbore bol 24 rokov, bez štatisticky signifikantného rozdielu medzi mužmi (25 rokov) a ženami (23 rokov, p=0,368). Medián Hallerovho indexu v súbore bol 3,93, pričom mierne vyšší bol u ženských pacientov (p= 0,285). Asymetrická deformita bola prítomná u 20 pacientov (33 %), bez signifikantného rozdielu medzi pohlaviami (p=0,206). Medián dĺžky operačného výkonu v celom súbore pacientov bol 73 minút, pričom trvanie korekcie u mužov bolo mierne dlhšie (80 vs. 70 min, p=0,312). Dve dlahy sme implantovali 27 pacientom. Nezaznamenali sme pritom štatisticky signifikantný rozdiel medzi pohlaviami (p=0,454). Komplikácie boli prítomné u 15 pacientov (25 %), pričom sme nepotvrdili štatisticky signifikantný rozdiel podľa typu pohlavia (p=0,863), počtu implantovaných dláh (p=0,178) a tvaru deformity (p= 0,527). Najčastejšou komplikáciou boli recidivujúce ranové serómy u 6 pacientov (10 %). Medián pooperačnej hospitalizácie bol 5 dní, pričom sme nezaznamenali rozdiel medzi pohlaviami (p=0,653) a pacientami s rôznym počtom implantovaných dláh (p=0,600). Rehospitalizácia s potrebou ďaľšej chirurgickej intervencie bola indikovaná u 5 pacientov (8,3 %). Príčinou bola alergia na chróm (1×), ranová infekcia (1x) a recidivujúci seróm (3x) s potrebou V.A.C.? terapie (KCI, USA). Záver: MIRPE je možné ponúknuť ako bezpečnú a efektívnu techniku pri korekcii pectus excavatum v dospelej populácii aj na pracovisku bez predchádzajúcich skúseností s týmto výkonom u detských pacientov.
Introduction: Pectus excavatum is the most common congenital chest wall deformity. Aproximatelly 1 out of 400 to 1000 newborns are affected by this diagnosis. Surgical correction is indicated in patients that fulfil the indication criteria. The highly modified Ravitch correction (HMRR) and minimally invasive pectus excavatum repair (MIRPE) are by far the most popular methods of correction. MIRPE has been established as the method of choice amongst children. Feasibility of the minimally invasive approach in the funnel chest correction in adult population still remains controversial. Methods: The authors present a retrospective analysis of adult patients treated by MIRPE in their institution. Sixty adult patients with pectus excavatum underwent MIRPE from October 2010 to March 2015. Various parameters were evaluated retrospectively. The effectiveness and safety of both techniques were evaluated with the use of statistical software SPSS? version 21.0 (IBM, USA). Data were evaluated using Student´s t-test or Mann-Whitney U-test for normally and non-normally distributed data, respectively. The comparison of categorical variables between the groups was evaluated by Pearson´s chi-square test. A p value of less than 0.05 was considered statistically significant. Results: 45 men and 15 women underwent MIRPE during the period. Median age in the group was 23 years without any statistically significant difference between males and females (p=0.386). Median Haller index was 3.93 and was slightly higher in women (p= 0.285). Asymmetric deformities were present in 20 patients (33.3%) without any statistically significant difference between the sexes (p=0.206). Median duration of the surgical correction was 73 minutes and was longer in males (p=0.312). Two bars were implanted in 27 patients with no significant difference between the sexes (p=0.454). Complication rate was 25% (15/60) without any significant difference based on the number of implanted bars (p=0.178), sex (p=0.863) or the presence of an asymmetric deformity (p=0.527). Wound seromas with 10% (6/60) were the most common complication. Median postoperative length of stay was 5 days without any significant difference between males and females (p=0.653) and patients with different number of bars implanted (p=0.600). The need for rehospitalisation and reoperation was indicated in 5 patients (8.3%). Allergy to chromium led to bar extraction in 1 patient and 4 patients were treated by V.A.C.? therapy (KCI, USA) because of wound abscess (1) and seroma (3). Conclusion: Minimally invasive pectus excavatum repair is an effective surgical technique for the treatment of pectus excavatum in adult patients. This technique can be learned and performed safely even without any former experience with this correction in children.
- MeSH
- dospělí MeSH
- hospitalizace MeSH
- hrudní chirurgické výkony * metody statistika a číselné údaje využití MeSH
- hrudník vpáčený * chirurgie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- miniinvazivní chirurgické výkony metody statistika a číselné údaje využití MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
