Predstavujeme prípad pacientky s akútnou ischémiou na hornej aj dolnej končatine v dôsledku paradoxnej embolizácie. 67-ročná žena bez anamnézy venózneho tromboembolizmu utrpela v novembri 2017 dislokovanú fraktúru pately s potrebou operačného riešenia. Dva mesiace po operácii bola rehospitalizovaná pre obojstrannú embóliu do arteria pulmonalis, oklúziu ľavej arteria subclavia, ľavej arteria femoralis communis a arteria mesenterica superior. Transezofageálna echokardiografia zistila prítomnosť foramen ovale patens. Cievny chirurg neindikoval embolektómiu a intervenčný rádiológ neindikoval farmakomechanickú trombolýzu z dôvodu veľkého rozsahu oklúzie. Následne bola úspešne podaná systémová trombolýza (altepláza) s rozpustením embolov v ľavej arteria subclavia, v ľavej arteria femoralis communis a v arteria mesenterica supeior.

We present a case report of a patient with acute upper and lower limb ischemia due to paradoxical embolism. A 67-year old woman without history of venous thromboembolism suffered dislocated patellar fracture requiring surgery in November 2017. Two months after surgery she presented to the emergency room with bilateral pulmonary embolism, occlusion of the left subclavian artery, left common femoral artery and superior mesenteric artery. Transesophageal echocardiography detected patent foramen ovale. Vascular surgeon decided against embolectomy, interventional radiologist against pharmacomechanical thrombolysis due to the extent of the occlusions. Systemic thrombolysis (alteplase) was administered successfully with resolution of the emboli in the left subclavian artery, left common femoral artery and superior mesenteric artery.

• MeSH
• foramen ovale apertum MeSH
• lidé MeSH
• mechanická trombolýza MeSH
• ortopedické výkony * MeSH
• paradoxní embolie * diagnóza   terapie   MeSH
• patela zranění   MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• senioři MeSH
• výsledek terapie MeSH
• žilní tromboembolie * diagnóza   etiologie   terapie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Jedným z rizík diuretickej liečby pľúcneho edému je vznik hyponatrémie a hypokalémie s proarytmogénnym potenciálom. Cieľom našej štúdie bolo overiť vývoj hyponatriémie a hypokaliémie v reálnej klinickej praxi po prvom dni liečby. Metodika: Vykonali sme retrospektívnu analýzu dát získaných zo zdravotnej dokumentácie. Do súboru boli zaradení všetci pacienti s pľúcnym edémom prijatí na koronárnu jednotku, ktorí nezomreli v prvom dni hospitalizácie. Analyzovali sme celkovú podanú dávku furosemidu, celkový príjem tekutín a diurézu, celkový príjem NaCl a KCl. Na posúdenie významnosti zmeny hladiny sérového nátria a kália sme použili neparametrický párový Wilcoxonov test. Výsledky: Súbor tvorilo 37 pacientov. Medián dávky podaného furosemidu v prvom dni liečby bol 120 mg (IQR 20–300 mg). Medián dosiahnutej diurézy bol 2 400 ml (IQR 1 425–3 225 ml). Medián rozdielu medzi diurézou a celkovým príjmom tekutín bol 315 ml (IQR 538–1 380 ml). Wilcoxonovým testom sme potvrdili prevažujúci štatisticky signifikantný trend k miernemu vzostupu sérového nátria po prvom dni hospitalizácie (sérové nátrium 138,0 IQR 132,8–139,6 vs 138,1; IQR 134,0–141,7 mmol/l; p = 0,0046). Rozdiel v hladinách sérového kália nebol štatisticky signifikantný (sérové kálium 4,2 IQR 3,9–4,8 vs 4,2; IQR 3,8–4,8 mmol/l). Záver: Potreba cielenej substitúcie strát sodíka a draslíka počas prvého dňa diuretickej liečby pacientov s pľúcnym edémom na prevenciu hyponatriémie a hypokaliémie sa v našom súbore nepotvrdila.

Introduction: One of the risks of diuretic therapy for pulmonary edema is the development of hyponatremia and hypokalemia with pro-arrhythmic potential. The aim of our study was to analyze the incidence of hyponatremia and hypokalemia after the first day of treatment in a real clinical practice. Methods: We performed a retrospective analysis of data obtained from medical records. We included all patients with pulmonary edema admitted to the coronary care unit, only patients which died within the first day of treatment were excluded. Absolute dose of administered furosemide, total fluid intake and urine output, saline and pottasium intake were analyzed. Nonparametric paired Wilcoxon test was used to compare natrium and pottasium levels changes. Results: 37 patients were included into analysis. The median dose of furosemide administered during the first day of treatment was 120 mg (IQR 20–300 mg). Median diuresis was 2 400 ml (IQR 1 425–3 225 ml). The median of difference between diuresis and total fluid intake was 315 ml (IQR 538–1 380 ml). Wilcoxon test confirmed a prevailing statistically significant trend of slight rise in serum sodium within the first day of treatment (serum sodium 138.0 IQR 132.8–139.6 vs 138.1 IQR 134,0–141,7 mmol/l, p = 0.0046). The difference in serum potassium was not statistically significant (serum potassium 4.2 IQR 3.9–4.8 vs 4.2, IQR 3.8–4.8 mmol/l). Conclusion: Results did not confirmed the need for a substitution of sodium and potassium losses during the first day of diuretic therapy to prevent hyponatriemia and hypokalemia in patients with pulmonary edema.

• MeSH
• diuréza MeSH
• furosemid * aplikace a dávkování   škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• hospitalizace MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• plicní edém farmakoterapie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• sodík * aplikace a dávkování   krev   MeSH
• vápník * aplikace a dávkování   krev   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Úvod: Nedostatočná kontrola krvného tlaku u chronicky hemodialyzovaných (HD) pacientov vedie k zvýšeniu kardiovaskulárnej chorobnosti i úmrtnosti. Získať čo najpresnejšie hodnoty krvného tlaku počas hemodialýzy i mimo hemodialyzačného zariadenia je nesmierne dôležité kvôli adekvátnej liečbe. Cieľ: Zmerať krvný tlak počas hemodialýzy a nasledujúcich 24 hod metódou ambulantného monitorovania (ABPM) u pacientov s normálnym tlakom a u pacientov s vyšším normálnym tlakom a hypertenziou. Preskúmať vzťah medzi zmenami krvného tlaku, ultrafiltráciou (UF) a medzidialyzačnými hmotnostnými prírastkami (HP). Pacienti a metódy: Súbor tvorilo 50 chronicky (> 3 mesiace) HD pacientov (muži/ženy 33/17) vo veku 57,5 (53–63; medián, medzikvartilový interval) rokov. Systolický a diastolický tlak (sTK, dTK) sa zaznamenával počas HD každú hodinu (H0–H4), následne bol naložený monitor Spacelab 90217. Hodnoty pulzného tlaku (pTK) sme vypočítali ako rozdiel sTK a dTK. Pacienti boli rozdelení do 2 skupín podľa priemernej hodnoty stredného artériového tlaku (MAP) vypočítanej ako aritmetický priemer hodnôt stredného arteriálneho tlaku na začiatku a po 1. hodine hemodialýzy: skupina A (n = 25), MAP < 100 mm Hg; skupina B (n = 25), MAP ≥ 100 mm Hg. Hmotnostný prírastok sme zaznamenali pred HD (HP1), celkovú UF po jej skončení a HP2 po zložení tlakového monitora. Hodnoty sTK a dTK získané v ABPM boli rozdelené do 8 trojhodinových intervalov (M1-8). Výsledky: sTK, dTK, pTK ani MAP sa v priebehu HD ani v jednej zo skupín významne nezmenil, ale rozdiel vo všetkých týchto tlakoch medzi skupinami bol významný (p = 0,01). Hodnoty jednotlivých tlakov na konci HD boli v skupine A nasledovné: sTK 125 (120–130) mm Hg, dTK 75 (60–80) mm Hg a PP 50 (40–60) mm Hg a v skupine B: sTK 150 (140–160) mm Hg, dTK 80 (80–90) mm Hg a PP 60 (60–70) mm Hg. Vplyv HP1 a HP2 na sTK, dTK ani pTK sme nepotvrdili ani v jednej zo skupín. Vzťah UF 3 000 (2 500–4 300) ml a rozdielu sTK (Δ sTK –5 mm Hg) v priebehu HD sme preukázali len v skupine A (p = 0,04). V skupine A sme zistili v porovnaní s koncom HD (H4) pokles sTK v 3.–6. intervale (p = 0,01; p = 0,02), vrátane spánku. V skupine B klesol sTK v porovnaní s koncom HD (H4) iba v 2. polovici spánku a v 6. intervale (p = 0,01; p = 0,03). V skupine A klesol dTK v porovnaní s koncom HD iba v 3. intervale snímania (p = 0,02), nie však počas spánku. V skupine B sa dTK výrazne znížil v porovnaní s koncom HD (H4) počas celého spánku (p = 0,01), následne aj v 6. a 7. intervale (p = 0,01; p = 0,03). Pulzný tlak v skupine A v porovnaní s koncom dialýzy (pTKH4) významne poklesol v 1., 7. a 8. intervale (p = 0,02; p = 0,03; p = 0,04). V B skupine sa od konca dialýzy pTK významne nemenil. Významný rozdiel v sTK i pTK medzi oboma skupinami sa udržal od skončenia HD počas celého snímania ABPM (p = 0,01). Hodnoty dTK medzi skupinami boli rozdielne po skončení HD (p = 0,01), počas 1. a 3. intervalu (p = 0,01), potom dTK v skupine B klesol na úroveň hodnôt v skupine A. Medzi skupinami nebol významný rozdiel v podiele non-dipperov a reverzných dipperov. Záver: sTK, dTK, pTK i MAP sa významne v oboch skupinách v priebehu HD nezmenili. V skupine pacientov s normálnym tlakom potvrdzujeme vplyv ultrafiltrácie na tlak krvi. Ani v jednej zo skupín sme nepreukázali vplyv hmotnostných prírastkov na zmeny tlaku krvi v priebehu 24 hod. V porovnaní s koncom HD došlo počas noci v oboch skupinách síce k významnému poklesu sTK, ale dTK poklesol iba v skupine B. Pulzný tlak sa počas noci ani v jednej zo skupín výrazne nezmenil. Medzi skupinami nebol významný rozdiel v podiele non-dipperov a reverzných dipperov.

• MeSH
• ambulantní monitorování MeSH
• chronické selhání ledvin MeSH
• interpretace statistických dat MeSH
• klinické laboratorní techniky MeSH
• krevní tlak MeSH
• lidé MeSH
• měření krevního tlaku MeSH
• statistika jako téma MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Východiská: Poznatky o „diastolickom“ srdcovom zlyhávaní (DSZ) sú výrazne limitované, napriek tomu, že jeho prevalencia je vysoká a prognóza je rovnako nepriaznivá ako pri systolickom srdcovom zlyhávaní (SSZ). Ciele: Cieľom štúdie bolo zistiť, či existujú významné rozdiely v demografických, klinických, laboratórnych a EKG charakteristikách a vo vstupnej terapii u pacientov s DSZ oproti pacientom so SSZ. Súbor a metodika: Do súboru sme zaradili 228 pacientov, ktorí boli v priebehu 12 mesiacov hospitalizovaní pre srdcové zlyhávanie. Pacienti s DSZ boli definovaní hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory (EF ĽK) > 40 % (n = 117; 51,3 %), pacienti so SSZ hodnotou EF ĽK ≤ 40 % (n = 111; 48,7 %). U každého pacienta sme vykonali štandardné klinické a laboratórne vyšetrenia, EKG a echokardiografiu. Výsledky: Srdcové zlyhávanie bolo prítomné u 13 % hospitalizovaných pacientov. Pacienti s DSZ tvorili 51,3 % a pacienti so SSZ 48,7 %. Pri DSZ bola významne vyššia prevalencia ženského pohlavia (61 % vs. 34 %; p < 0,001), artériovej hypertenzie (95 % vs. 81 %; p = 0,001), fibrilácie predsiení (56 % vs. 39 %; p < 0,01), obezity (BMI 30,7 vs. 27,7; p < 0,01) a onkologického ochorenia (18 % vs. 8 %; p < 0,05). Pacienti s DSZ boli signifikantne starší (74,9 vs. 69,0 rokov, p < 0,001) a zriedkavejšie prekonali infarkt myokardu (42 % vs. 26 %; p < 0,05). Prevalencia koronárnej choroby srdca (KChS), diabetu mellitus a prekonanej náhlej cievnej mozgovej príhody sa pri DSZ a SSZ významne nelíšila. U pacientov s DSZ bola oproti pacientom so SSZ významne častejšou príčinou SZ artériová hypertenzia (56 % vs. 31 %; p < 0,001) a významne zriedkavejšou príčinou KChS (44 % vs. 80 %, p < 0,001). Pacienti s DSZ mali významne vyšší vstupný systolický aj diastolický tlak krvi ako pacienti so SSZ (159,1 vs. 136,5 mmHg, resp. 87,8 vs. 81,5 mmHg; p < 0,001). Z laboratórnych parametrov sme pri DSZ zistili významne nižší medián NT-proBNP (4627 vs. 6637 ng/l; p < 0,05), významne horšiu glomerulovú filtráciu (0,94 vs. 1,07 ml/s; p < 0,05) a významne nižšiu hladinu hemoglobínu (124 vs. 130 g/l; p < 0,05). Pacienti so SSZ mali signifikantne širší komplex QRS (103,7 vs. 90,4 ms; p < 0,001) a dlhší interval QTc (455 vs. 427 ms; p < 0,001). Pri DSZ bola oproti SSZ nevýznamne vyššia hospitalizačná letalita (8,5 % vs. 4,5 %). Farmakoterapia oboch typov srdcového zlyhávania sa pri prijatí významne neodlišovala. Efektívna dávka betablokátora pri prijatí (8 % pacientov s DSZ vs. 11 % pacientov so SSZ) a paradoxne aj pri prepustení (5 % vs. 6 %) bola zarážajúco nízka. Záver: Identifikovali sme viaceré signifikantné rozdiely v demografii, etiológii, klinickom, laboratórnom a EKG náleze medzi pacientmi s DSZ a SSZ. Nezistili sme významný rozdiel vo vstupnej farmakoterapii a hospitalizačnej letalite pacientov s DSZ a SSZ.

Background: Data related to heart failure with preserved ejection fraction (HFPEF) are limited, even though the prevalence is high and the prognosis is similarly poor in comparison with heart failure with reduced ejection fraction (HFREF). Objective: To examine differences in demographic, clinical, laboratory and ECG characteristics and pre-hospital medication between patients with HFPEF and HFREF. Methods: A total of 228 patients hospitalized in internal department for heart failure (HF) within one year period (2010-2011) were included. All patients were echocardiographically examined. They were divided into two groups based on left ventricular ejection fraction (LVEF); HFPEF with EF > 40 % (n = 117; 51.3 %) and HFREF with LVEF ≤ 40 % (n = 111; 48.7 %). The clinical, biochemical, ECG and echocardiographic data were analysed. Results: A total of 13 % of all hospital admissions were due to HF. Prevalence of HFPEF was 51.3 % and HFREF 48.7 %. Patients with HFPEF were more likely to be female (61 % vs 34 %; p < 0,001), to have arterial hypertension (95 % vs 81 %; p = 0.001), atrial fibrillation (56 % vs 39 %; p < 0.01), obesity (BMI 30.7 vs 27.7; p < 0.01) and oncological disease (18 % vs 8 %; p < 0.05). Patients with HFPEF were significantly older (74.9 vs 69.0 years, p < 0.001) and smaller percentage of them had history of myocardial infarction (42 % vs 26 %; p < 0.05). There was no difference between groups in the prevalence of coronary artery disease (CAD), diabetes mellitus and stroke. Etiology of HFPEF was more frequently associated with arterial hypertension (56 % vs 31 %, p < 0.001), compared to HFREF that was more frequently associated with CAD (44 % vs 80 %; p < 0.001). Systolic and diastolic blood pressure on admission was higher in patients with HFPEF compared to those with HFREF (159.1 vs 136.5 mmHg, resp. 87.8 vs 81.5 mmHg; p < 0,001). Analyses of laboratory parameters showed significantly lower level of NT-proBNP in HFPEF patients (median 4627 vs 6637 ng/l; p < 0.05), worse glomerular filtration rate (0.94 vs 1.07 ml/s; p < 0.05) and lower level of haemoglobin (124 vs 130 g/l; p < 0.05). Patients with HFREF had wider QRS complex (103.7 vs 90.4 ms; p < 0.001) and longer QTc interval (455 vs 427 ms; p < 0.001). There was a nonsignificant trend to higher hospital mortality in HFPEF (8.5 % vs 4.5 %). There was no difference in pre-hospital treatment between the groups. The effective dose of beta-blockers on admission (8 % in HFPEF vs 11 % in HFREF) and at discharge (5 % vs 6 %) was surprisingly very low in both groups. Conclusion: We observed multiple differences in demography, etiology, clinical, biochemical and ECG characteristics between patients with HFPEF and HFREF. We did not identify any significant differences regarding pre-hospital therapy and hospital mortality between the groups.

Úvod: NT-proBNP je v klinickej praxi osvedčeným diagnostickým a prognostickým markerom. NT-proBNP je signifikantne zvýšený u jedincov s fibriláciou predsiení (FP), a to aj v neprítomnosti srdcového zlyhávania (SZ) či závažnejšieho ochorenia srdca. Ciele práce: Cieľom práce bolo stanoviť diskriminačnú hladinu NT-proBNP pre diagnostiku SZ u pacientov s FP. Metódy: Porovnávali sme skupinu 44 pacientov (25 mužov, 19 žien) s FP a manifestným SZ [vek 76 (62- 82) rokov; medián (interkvartilové rozpätie - IQR)] oproti skupine 29 pacientov (16 mužov, 13 žien) s FP bez manifestného SZ [vek 59 (50- 67) rokov; medián (IQR)]. U pacientov sme sledovali príčinu SZ a jeho klinickú závažnosť, pridružené ochorenia, echokardiografické a vybrané laboratórne parametre, index telesnej hmotnosti BMI, ako aj liečbu pri prepustení. Diskriminačnú hodnotu NT-proBNP pre SZ a závažné štrukturálne postihnutie srdca sme stanovili ROC analýzou. Výsledky: Medián NT-proBNP v skupine pacientov s FP a manifestným SZ dosahoval 3 218 ng/ l (IQR 1 758- 7 480 ng/ l), medián NT-proBNP v skupine pacientov s FP bez manifestného SZ dosahoval 981 ng/ l (IQR 431- 1 685 ng/ l), rozdiel bol štatisticky významný (p < 0,001). Pre prítomnosť významnejšieho ochorenia srdca a prípadnej kardiálnej dekompenzácie u pacientov s FP svedčila hodnota NT-proBNP vyššia ako 1 524 ng/ l (senzitivita 80 %, špecificita 76 %, celková diagnostická presnosť 78 %, pozitívna prediktívna hodnota 83 % a negatívna prediktívna hodnota 71 %). Hladina NT-proBNP signifikantne korelovala s vekom (p < 0,001), veľkosťou ľavej predsiene (p < 0,01) a dávkou furosemidu pri prepustení (p < 0,05). Hladina NT-proBNP signifikantne negatívne korelovala s ejekčnou frakciou ľavej komory (p < 0,001) a BMI (p < 0,05). Záver: Hladina NT-proBNP je signifikantne zvýšená u pacientov s FP bez manifestného SZ, so zachovanou systolickou funkciou ľavej komory a signifikantne koreluje s vekom, ejekčnou frakciou ľavej komory, veľkosťou ľavej predsiene, BMI a dávkou furosemidu potrebnou na dosiahnutie stavu kardiálnej kompenzácie. V práci sme stanovili diskriminačnú hodnotu NT-proBNP, ktorá u pacientov s FP poukazuje na kardiálnu dekompenzáciu.

Introduction: NT‑ proBNP, a well‑established diagnostic and prognostic marker in clinical practice, is significantly elevated in individuals with atrial fibrillation (AF), even in absence of heart failure or major structural heart disease. Objectives: The aim of this study was to determine the cut‑off value of NT‑ proBNP for diagnosis of heart failure in individuals with atrial fibrillation. Methods: We compared 44 patients (25 male/ 19 female) with AF and concomitant overt heart failure [age 76 (62– 82) years; median (interquartile range – IQR)] versus 29 patients (16 male/ 13 female) with AF with no signs of heart failure [age 59 (50– 67) years; median (IQR)]. We considered the underlying causes of heart failure and its severity, comorbidities, echocardiographic and selected laboratory parameters, the body mass index as well as the treatment at discharge. We determined the cut‑off value for heart failure and major structural heart disease using ROC curve analysis. Results: Median NT‑ proBNP in the group of patients with AF and concomitant heart failure was 3 218 ng/ l (IQR 1 758– 7 480 ng/ l) vs 981 ng/ l (IQR 431– 1 685 ng/ l) in the group of patients with AF with no signs of heart failure; this difference was statistically significant (p < 0.001). The level of NT‑ proBNP higher than 1 524 ng/ l in patients with AF was diagnostic of major structural heart disease and pointed towards a possible heart failure (sensitivity 80%, specificity of 76%, accuracy 78%, positive predictive value 83%, negative predictive value 71%). The NT‑ proBNP levels significantly correlated with age (p < 0.001), left atrial diameter (p < 0.01) and furosemide dose at discharge (p < 0.05). The NT‑ proBNP levels significantly negatively correlated with left ventricular ejection fraction (p < 0.001) and body mass index (p < 0.05). Conclusion: We found out that NT‑ proBNP is significantly elevated in patients with AF with preserved left ventricular function and in absence of heart failure and significantly correlates with age, left ventricular ejection fraction, left atrial diameter, body mass index and the furosemide dose necessary to achieve cardiac compensation. Furthermore, we determined the NT‑ proBNP cut‑off value predictive of a possible heart failure in patients with AF.

• MeSH
• biologické markery krev   MeSH
• fibrilace síní etiologie   krev   patofyziologie   MeSH
• funkce levé komory srdeční MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• natriuretický peptid typu B krev   MeSH
• peptidové fragmenty krev   MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• srdeční selhání diagnóza   komplikace   patofyziologie   MeSH
• tepový objem MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH

Wegenerova granulomatóza je systémové ochorenie - nekrotizujúca granulomatózna vaskulitída s predilekčným postihnutím stredných a malých ciev dýchacích ciest a obličiek. Demonštrujeme manifestáciu a priebeh tohto ochorenia u 76-ročnej polymorbídnej pacientky. Pri pátraní po príčine progresie renálnej insuficiencie boli vyšetrené protilátky cANCA, ktorých pozitivita podporila naše podozrenie na systémovú vaskulitídu. Pozitívny zvrat v zhoršujúcom sa stave pacientky znamenalo nasadenie imunosupresívnej liečby prednizónom a cyklofosfamidom, po ktorej ustúpili bronchopulmonálne symptómy, ale zostala potreba pravidelnej hemodialýzy. V kazuistike poukazujeme na diagnostiku tejto zriedkavej príčiny renálnej insuficiencie a na efekt potenciálne rizikovej liečby cyklofosamidom aj u polymorbídnych a celkovo imunoalterovaných pacientov.

Wegener´s granulomatosis is a systematic disease - a granulomatosis necrotizing vasculitis that has a predilection impairment of medium and small-sized vessels of airways and kidneys. We demonstrate clinical course of this disease in a 76-year-old polymorbid woman. As a part of the search for the causes of progressive renal insufficiency the presence for cANCA antibodies was tested. The positive results of the tests supported our suspicion for systemic vasculitis. Initiation of immunosuppressive treatment (prednisone and cyclophosphamide) was a key step which was followed by rapid improvement of clinical status, bronchopulmonary symptoms subsided, but patient remained hemodialysis-dependent. We highlight the need for ANCA testing as a part of differential diagnostic process and life-saving treatment with cyclophosphamid and prednisone even in polymorbid immunocompromised patients is demonstrated too.

Analyzovať faktory ovplyvňujúce vznik neskorých recidív fibrilácie predsiení po úspešnej elektrickej kardioverzii. Metódy: Do súboru sme zaradili 43 pacientov, u ktorých bola v rokoch 2002-2006 vykonaná elektrická kardioverzia. Retrospektívne sme analyzovali údaje zo zdravotných záznamov. Za neskorú recidívu arytmie sme považovali tú, ktorá vznikla u pacientov prepustených so sínusovým rytmom. Výsledky: Medián dĺžky sledovania celého súboru pacientov bol 33 (17, 48) mesiacov. Neskorú recidívu fibrilácie predsiení sme zaznamenali u 20 z celkového počtu 43 pacientov (46,5 %). V priebehu 6 mesiacov po elektrickej kardioverzii sme zaznamenali recidívu arytmie u 2 pacientov, do jedného roka u 6 pacientov a v období dlhšom ako rok u 12 pacientov. Medián času do recidívy bol 15 (6, 33) mesiacov. Ženy v porovnaní s mužmi mali zachytenú recidívu arytmie častejšie (p < 0,02), vysvetlením môže byť ich vyšší vek, častejší výskyt tyreopatie a artériovej hypertenzie. V skupine pacientov s tyreopatiou sme zistili častejší výskyt recidívy arytmie (p < 0,04) ako u pacientov bez anamnézy tyreopatie, a to aj napriek normálnym hodnotám TSH. Pacienti s recidívou arytmie mali vyššie hodnoty systolického (130 vs 120 mm Hg, p < 0,05) a pulzového krvného tlaku (50 vs 40 mm Hg, p < 0,01) tesne po kardioverzii. Medzi oboma podskupinami sme nezistili významný rozdiel vo veku, veľkosti ľavej predsiene, ejekčnej frakcii ľavej komory a medzi zastúpením kardiovaskulárnych a nekardiovaskulárnych rizikových faktorov. Záver: Aj po úspešnej elektrickej kardioverzii sme zaznamenali výskyt neskorej recidívy fibrilácie predsiení v sledovanom období u 46,5 % pacientov. Vyššie riziko recidívy fibrilácie predsiení majú ženy, pacienti s anamnézou tyreopatie a pacienti s vyššími hodnotami systolického a pulzového krvného tlaku.

To analyze factors after successful direct-current cardioversion in patients with atrial fibrillation and to explore late recurrences of the arrhythmia. METHODS: Forty-three patients with atrial fibrillation without associated valvular heart disease, who underwent non-emergent cardioversion within the years 2002-2006, were included. We retrospectively analyzed clinical data from the medical records. Late reccurence of the arrhythmia was defined as arrhythmia in patients discharged with sinus rhythm. RESULTS: Median follow-up of the patients was 33 (17, 48) months. We found 20 late recurrences of atrial fibrillation in the total group of 43 patients after successful direct-current cardioversion (46.5%). In a 6-month period after direct-current cardioversion the recurrence of arrhythmia was found in two patients, in a one-year period in 6 patients and in a period longer than one year in 12 patients. Median time to recurrence was 15 (6, 33) months. Females relapsed more frequently than males (p < 0.02), what could be explained by higher age, incidence of hypertension and thyreopathy in females. Patients with a history of thyropathy had more frequent occurrence of arrhythmia, despite normal values of TSH, as compared to patients without a history of thyropathy (p < 0.04). Patients with recurrence of the atrial fibrillation had higher systolic pressure (130 vs 120 mm Hg, p < 0.05) and pulse arterial pressure (50 vs 40 mm Hg, p < 0.01) after cardioversion. No significant difference between the two groups in age, left atrium diameter, left ventricle ejection fraction and cardiovascular, or non-cardiovascular risk factors was found. CONCLUSION: Despite successful direct-current cardioversion, the risk of late recurrence of the atrial fibrillation in a following period is at least 46.5%. Females, patients with a history of thyropathy and those with higher systolic and pulse arterial pressures are at higher risk of late recurrences.

• MeSH
• elektrická defibrilace MeSH
• fibrilace síní komplikace   terapie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• recidiva MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH

Každodenné empirické skúsenosti podporené výsledkami klinických štúdií potvrdzujú relatívne nižšiu spoľahlivosť subjektívnych príznakov a objektívnych znakov ľavostranného srdcového zlyhávania v rôznych štádiách ochorenia a u určitých skupín pacientov. Podľa aktuálnych smerníc Európskej kardiologickej spoločnosti pre diagnostiku a liečbu chronického srdcového zlyhávania sú symptómy a objektívne znaky pri diagnóze dôležité, lebo upozorňujú na možnosť existencie srdcového zlyhávania. Klinické podozrenie však musí byť podložené objektívnymi vyšetreniami, ako sú EKG, RTG snímka hrudníka alebo stanovenie hladín nátriuretických peptidov. Na predložených kazuistikách dokumentujeme praktický prínos stanovenia NT-proBNP pri vylúčení kardiálneho pôvodu dušnosti či respiračnej insuficiencie a na potvrdenie srdcového zlyhania v situáciách, kedy nie je echokardiografické vyšetrenie okamžite dostupné.

Reliability of subjective symptoms and objective signs of left-ventricular heart failure could be insufficient as we can see in every day practice. European society of cardiology emphasized that clinical suspicion of heart failure should be strengthened by ECG, chest X-Ray or by assessment of natriuretic peptides. We demonstrated practical impact of natriuretic peptides assessment in confirmation or excluding heart failure in the case of dyspnea or in a situations, when echocardiography is not immediately available.