Objectives. Procrastination is a phenomenon, that causes negative consequences in terms of achieving study and work goals, especially for teachers and students of teacher courses. The aim of the research was to examine the contribution of self-control and academic motivation to procrastination and to examine the differences in procrastination with respect to socio-demographic factors. Sample and setting. 333 university students from teachers’ courses of the Presov University (68.5% of women; Mage=20.51, SD=1.61) participated in the research. The respondents completed questionnaires that measured procrastination, socio-demographic variables (gender, age, year of study, living during the semester), self-control, and academic motivation (intrinsic motivation to know, intrinsic motivation toward accomplishment, intrinsic motivation to experience stimulation, external regulation, introjected regulation, identified regulation, amotivation). Statistical analysis. Data were analysed by descriptive statistics, t-tests, and linear regression. Results. The results show no age and gender differences in procrastination. The linear model explained 45,8% of the variation in procrastination. Four variables were significant: self-control, introjected regulation, gender, and living in a sublet. The results confirm an association between self-regulatory mechanisms, motivation, and autonomy of university students. The results also have shown the importance of these variables within the reduction of procrastination among future teachers. Study limitation. Unbalanced sample distribution in terms of study years; cross-sectional and self-reported data.
Štúdia je venovaná jednému z najrozšírenejších rizikových správaní medzi vysokoškolákmi, konzumácii alkoholu, na ktorej sa podieľajú rôzne faktory. Autori sa zamerali na normatívne presvedčenia a postoje ku konzumácii alkohoVýzkumné studie / 277 lu. Na základe Teórie ohniska noriem rozlišujú deskriptívne (percepcia miery konzumácie alkoholu rovesníkmi) a injunktívne (percepcia akceptácie konzumácie alkoholu) normatívne presvedčenia. V rámci štúdií boli preukázané vzťahy medzi vyššou úrovňou normatívnych presvedčení, pozitívnejšími postojmi a vyššou úrovňou konzumácie alkoholu. Väčšina štúdií uvažuje nad priamymi vplyvmi týchto premenných na konzumáciu alkoholu a neskúmajú moderačné vplyvy, resp. pri skúmaní moderačných vplyvov sa venujú len jednému typu normatívnych presvedčení a/alebo nezohľadňujú podiel ďalších premenných (napr. sociodemografických) na konzumácii alkoholu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať moderačný efekt normatívnych presvedčení (deskriptívnych a injunktívnych) vo vzťahu medzi postojom ku konzumácii alkoholu a frekvenciou konzumácie alkoholu s kontrolou významných sociodemografických premenných (rod, vek, socioekonomický status). Na štúdii participovalo 1938 vysokoškolákov (79,2 % žien; M = 21,7; SD = 2,16). U študentov bola zisťovaná individuálna frekvencia konzumácie alkoholu, postoj ku konzumácii alkoholu, deskriptívne a injunktívne normatívne presvedčenia týkajúce sa väčšiny vysokoškolákov. Na štatistickú analýzu dát boli využité t-testy a lineárna regresia. Preukázal sa moderačný efekt deskriptívnych, ale nie injunktívnych normatívnych presvedčení. Vysokoškoláci s nižšou úrovňou deskriptívnych normatívnych presvedčení majú nižšiu frekvenciu konzumácie alkoholu na všetkých úrovniach postojov v porovnaní s tými, ktorí majú vyššiu úroveň deskriptívnych normatívnych presvedčení. Vzťah medzi postojom ku konzumácii alkoholu a frekvenciou konzumácie alkoholu je odhadovaný ako silnejší medzi vysokoškolákmi s vyššou úrovňou deskriptívnych normatívnych presvedčení. Ďalej sa ukázalo, že častejšia konzumácia alkoholu je vo vzťahu s nižšou úrovňou injunktívnych a vyššou úrovňou deskriptívnych normatívnych presvedčení, s pozitívnejšími postojmi ku konzumácii alkoholu, mužským rodom a vyšším príjmom. Zistenia štúdie sú využiteľné v rámci prevenčných a intervenčných programov.
Objective. To explore the moderation effect of normative beliefs (injunctive and descriptive) in the relationship between attitude toward alcohol use and frequency of alcohol use while controlling for socio-demographic variables (gender, age and socioeconomic status). Sample and setting. 1938 university students (79.2% females; M=21.7; SD=2.16) participated in the study. The students were surveyed on their frequency of alcohol use, attitude toward alcohol use, descriptive and injunctive normative beliefs. Hypotheses. The authors assumed that the different level of normative beliefs (descriptive and injunctive) influences the relationship between attitude toward alcohol use and individual frequency of alcohol use. Statistical analysis. T-tests and linear regressions in SPSS 21.0 were used for the data analysis. Results. The moderation effect of descriptive but not injunctive normative beliefs in the relationship between attitude toward alcohol use and frequency of alcohol use was demonstrated, although higher injunctive normative beliefs contributed to more frequent alcohol use. Similarly, a more positive attitude toward alcohol use as well as male gender and higher income were associated with more frequent alcohol use. Study limitation. The use of self-report measures and cross-sectional design represent the main limits of the study.
VÝCHODISKÁ: Predchádzajúce výskumy preukázali vplyv prototypov na konzumáciu alkoholu, avšak zväčša boli zamerané na všeobecné prototypy konzumentov alkoholu. v tejto súvislosti dokonca chýbajú metodiky, nakoľko autori využívajú rôzne zoznamy adjektív pri popise prototypov konzumentov alkoholu. CIELE: (1) preskúmať, ktorými adjektívami vysokoškoláci popisujú prototypy (abstinenta, sociálneho a ťažkého konzumenta alkoholu) a vytvoriť metodiku merajúcu tieto prototypy; (2) načrtnúť faktorovú štruktúru vytvorenej metodiky. METÓDY: Prezentované sú dve štúdie. Štúdia 1 - Dáta boli zozbierané od 184 slovenských vysokoškolákov (54,9% žien; Mvek=21,3; 30=1,77). Respondenti odpovedali na 3 otvorené otázky zisťujúce adjektíva, ktorými vysokoškoláci popisujú prototypy konzumentov (abstinenta, sociálneho a (ažkého konzumenta). Na analýzu dát bola využitá kvalitatívna a frekvenčná analýza. Štúdia 2 Dáta boli zozbierané od 422 slovenských vysokoškolákov (55,9% mužov; Mvek=21,06; SD=0,10). Respondenti hodnotili 27 adjektív na 7-bodovej škále vo vzťahu k trom prototypom konzumentov alkoholu. Na analýzu dát bola využitá faktorová analýza. VÝSLEDKY: Vytvorená bola metodika merajúca prototypy konzumentov alkoholu (abstinenta, soiálneho a ťažkého konzumenta), ktorá pozostávala z inštrukcie, 27 adjektív pre každý prototyp, ktoré boli hodnotené na 7-bodovej škále. Faktorovou analýzou boli vyextrahovane 3 faktory pre každý prototyp: extraverzia, neuroticizmus, svedomitosť. ZÁVERY: Prínosom je vytvorenie metodiky merajúcej prototypy konzumentov alkoholu s troma vyextrahovanými faktormi, ktoré môžu byť použité v ďalších štúdiách a analýzach napr. v SEM pre komplexné vysvetlenie konzumácie alkoholu vysokoškolákov. Potrebné je preskúmať prototypy konzumentov alkoholu v širšom kontexte ; ďalším využitím v programoch prevencie s cieľom zmeny hodnotenia odlišných prototypov konzumentov alkoholu, ktorý môže byť mediátorom efektívnosti programov prevencie.
BACKGROUND: Previous research has shown that drinker prototypes influence alcohol use, although it has mostly addressed this problem on a general level. A comprehensive method for measuring drinker prototypes that consists of lists of adjectives describing each prototype is very much needed. AIIVIS: (1) to explore which adjectives university students use to describe drinker prototypes (abstainer, social drinker, and heavy drinker) and to create a method measuring drinker prototypes; (2) to establish the factor structure of this drinker prototype method. MEASUREMENTS AND PARTICIPANTS: Two studies are presented. Study 1 - the data was collected from 184 Slovak university students (54.9% females; Mage=21.3; SD=1.77). The respondents answered three open questions regarding the adjectives which they would use to describe different drinker prototypes (abstainer, social drinker, and heavy drinker). Qualitative and frequency analyses were used for data analysis. Study 2 - the data was collected from 422 Slovak university students (55.9% males; Mage=21.06; SD=.10). The respondents evaluated 27 adjectives on a 7-point scale in relation to three drinker prototypes. Principal axis factoring was used for the data analysis. RESULTS: A method measuring drinker prototypes (abstainer, social drinker, and heavy drinker) was created. It consisted of instructions followed by a list of 27 adjectives for each drinker prototype, which were evaluated on a 7-point scale. Principal axis factoring extracted :hree factors representing the drinker prototypes: extraversion, neuroticism, and conscientiousness. CONCLUStONS: A method measuring drinker prototypes has been developed and it was found that it consists of three factors which can be used for further analysis, e.g. SEM for a comprehensive analysis of university students' alcohol use. It is important that drinker prototypes are explored in future research within a wider context. The findings thus obtailed could then be used and further studied directly in prevention programmes which focus on changing perceptions of drinker prototypes. In such a case, drinker prototypes should be addressed with regard to their mediating role in the effectiveness of such prevention programmes.
- MeSH
- Drinking Behavior classification MeSH
- Factor Analysis, Statistical MeSH
- Humans MeSH
- Young Adult MeSH
- Alcohol Drinking * epidemiology MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Students MeSH
- Universities MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Young Adult MeSH
- Male MeSH
- Female MeSH
- Publication type
- Research Support, Non-U.S. Gov't MeSH
