Allergic diseases have increased in developed countries during the past decades. A cohort of Slovak children was followed from birth to track allergic symptoms dynamics in early childhood. Information on allergic symptoms (atopic dermatitis = AD, rhino conjunctivitis = RC, wheezing = Wh, urticaria = Ur) and food allergies among children was based on clinical evaluation of children by allergists at three developmental stages (infant, toddler, preschool). Out of 320 cases of allergies, 64 infants, 145 toddlers, and 195 preschool children suffered from AD, RC, Wh, Ur, or their combinations (i.e., significant increase with age, p < 0.001). AD first appeared in infants, Wh and/or RC rose mainly in toddlers, and Ur among preschool children. AD in infants or toddlers disappeared in the subsequent developmental stage in approximately one third of all cases. Single AD persistence without remission or extension was not common and accounted only for 6.9% of AD infants' allergic manifestations. In addition to single-symptom allergic diseases, this study also identified several combinations of atopic symptoms.Conclusions: The proportion of multi-symptom allergies increased while single-symptom forms decreased. The observed temporal trends of allergic symptoms correspond to the atopic march. What is Known: • The observed temporal trends of allergic symptoms correspond to the atopic march. What is New: • Allergic diseases in children were first manifested as single forms, with atopic dermatitis (AD) commonly functioning as the "entry point" to allergies. • The overall proportion of single-symptom allergic disorders decreased over time while the proportion of multi-symptom allergies increased.
- MeSH
- alergie diagnóza epidemiologie MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- následné studie MeSH
- novorozenec MeSH
- předškolní dítě MeSH
- prevalence MeSH
- vývoj dítěte MeSH
- Check Tag
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- novorozenec MeSH
- předškolní dítě MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Úvod: Prevalencia a fenotyp astmy sa v rámci rôznych populácií líšia. Za najvýznamnejší rizikový faktor pre vývoj bronchiálnej astmy sa všeobecne považuje atopia, ktorú definujeme ako prítomnosť IgE proti potravinovým a inhalačným alergénom. Informácie o astme a alergickej senzibilizácii u detí predškolského veku z regiónu strednej Európy sú len sporadické. Metódy: Longitudinálna kohortová štúdia v rokoch 2002–2008 u 230 detí z dvoch environmentálne odlišných regiónov Slovenska, sledovaných od narodenia do 5. roku života. Počas vyšetrení v 18. mesiaci, 3 rokoch a 5 rokoch sa zisťovala prítomnosť symptómov opakovaného pískania na hrudníku, lekárom diagnostikovanej astmy a prítomnosť IgE protilátok proti najčastejším potravinovým a inhalačným alergénom. Súčasne sa sledovala prítomnosť najvýznamnejších rizikových faktorov pre astmu a alergiu pomocou dotazníkov. Výsledky: Anamnéza opakovaných príznakov pískania na hrudníku bola pozitívna najčastejšie v 3. roku, u 13,8 % detí. Percento detí s diagnózou astmy stúpalo do 5. roka, kedy bola frekvencia 7,2 %.Medzi dvomi sledovanými regiónmi sa nezistil štatisticky významný rozdiel v príznakoch pískania ani v diagnóze astmy. Senzibilizácia na potravinové alergény dosiahla vrchol u detí v 3. roku života (15,7 %), senzibilizácia na inhalačné alergény bola najvyššia v 5. roku. V Bratislave sa v 5. roku zistila senzibilizácia na inhalačné alergény u 16,9 % detí, v Starej Ľubovni u 6,7 % detí (p = 0,046). Jediným nezávislýmrizikovýmfaktorompre diagnózu astmy bol počet respiračných infekcií v 5. roku (p = 0,027; aOR 1,49; 95% KI 1,0–2,1). Nezávislým rizikovým faktorom pre alergickú senzibilizáciu na inhalačné alergény bola senzibilizácia na potravinové alergény (p = 0,003; aOR = 9,5; 95% KI 2,1–42,4). K štatistickej významnosti sa blížil ochranný účinok dojčenia a kontakt s hospodárskymi zvieratami. Prítomnosť senzibilizácie na inhalačné alergény u 5-ročných detí s astmou sa zistil v 27,3 % prípadov. Záver: Astma u detí predškolského veku bola v našej štúdii z väčšej miery spojená s infekciami dýchacích ciest. Nezistili sme rozdiely v prevalencii v dvoch environmentálne odlišných regiónoch Slovenska. Senzibilizácia na inhalačné alergény bola u 5-ročných detí dvojnásobne vyššia v Bratislave ako v Starej Ľubovni.
Background: Prevalence and phenotype of asthma vary among different populations. In general, the atopy is considered to be themost significant risk factor for asthma. Atopy is defined as a presence of IgE against food and inhalant allergens. Information about asthma and allergic sensitization in preschool children from Central European region is sporadic. Methods: Longitudinal cohort study in years 2002–2008 of 230 children from two environmentally different regions of Slovakia followed from birth to 5th year of life. During the follow-up visits at 18th month, 3rd year and 5th year the symptoms of repeated chest wheezing, physician diagnosed asthma and levels of IgE against most frequent food and inhalant allergens were examined. Concurrently we examined the most important risk factors for asthma and allergy. Results: History of repeated symptoms of chest wheezing was most frequent at 3rd year, in 13.8% of children. Percentage of children with physician diagnosed asthma increased until 5th year, when the frequency was 7.2%. No statistically significant differences in wheezing and/or asthma were found between the two regions. Sensitization to food allergens peaked at year 3 (15.7%), sensitization to inhalant allergens was highest at year 5. Sensitization to inhalant allergens reached 16.9 % in Bratislava (industrial region), compared to 6.9 % in Stará Lubovňa (rural region; p=0.046). The only independent risk factor for asthma diagnosis at 5th year was the rate of respiratory infections at 5th year (p=0.027; aOR 1.49; 95% CI 1.0–2.1). The independent risk factor for sensitization against inhalant allergens was sensitization to food allergens (p=0.003; aOR=9.5; 95% CI 2.1–42.4). Protective effect of farming and breast feeding was close to significance. Sensitization against inhalant allergens in 5 year old children with diagnosed asthma has reached 27.3%. Conclusion: In children of pre-school age, asthma was mostly connected to respiratory infections. There were no differences between rural and industrial regions of Slovakia. Sensitization rate against inhalant allergens in 5 year old children from industrial region doubled the rate in rural region.
- MeSH
- alergeny škodlivé účinky MeSH
- alergie diagnóza etiologie prevence a kontrola MeSH
- anamnéza MeSH
- bronchiální astma diagnóza etiologie prevence a kontrola MeSH
- dítě MeSH
- fenotyp MeSH
- financování organizované MeSH
- imunoglobulin E analýza diagnostické užití krev MeSH
- infekce dýchací soustavy imunologie komplikace MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- kohortové studie MeSH
- kojenec MeSH
- kojení statistika a číselné údaje MeSH
- lidé MeSH
- longitudinální studie MeSH
- potravinová alergie diagnóza imunologie komplikace MeSH
- předškolní dítě MeSH
- prevalence MeSH
- prospektivní studie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- předškolní dítě MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Úvod: Viaceré štúdie zistili rozdielnu prevalenciu alergických ochorení v mestských a vidieckych oblastiach. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť výskyt alergických ochorení u detí predškolského veku v priemyselnom a vidieckom regióne Slovenska a preskúmať vplyv regionálnych faktorov na vznik a manifestáciu alergie. Metódy: Súbor tvorilo 226 detí z dvoch regiónov Slovenska – Bratislavy (n = 86) a Sniny (n = 140). Deti boli sledované od narodenia v rozsiahlej kohortovej epidemiologickej štúdii. Deti boli každoročne klinicky vyšetrené a dotazníkmi sa získavali údaje o expozícii rizikovým a protektívnym faktorom vývoja alergie. Vo veku 5 rokov sa na základe vyšetrenia regionálnym alergológom stanovil výskyt alergického ochorenia (astmy, atopického ekzému a alergickej nádchy) a štatisticky sa analyzovali rozdiely v predchádzajúcej expozícii sledovaným faktorom medzi skupinou alergických a nealergických detí. Výsledky: Výskyt alergických ochorení u 5-ročných detí bol 17,7 %. Medzi regiónmi autori zistili štatisticky významný rozdiel v celkovom výskyte alergických ochorení (Bratislava 24,4 % vs. Snina 13,6 %; p <0,05). V regióne Sniny pozorovali signifikantne častejšie chovanie hospodárskych zvierat ako v Bratislave. Alergici celého súboru mali menší kontakt s hospodárskymi zvieratami ako nealergici. Multivariačnou logistickou regresiou autori identifikovali 3 nezávislé faktory spojené s rizikom alergie: chovanie hospodárskych zvierat (OR = 0,33; 95% KI 0,09–0,97), pozitívnu rodinnú anamnézu alergie (OR = 2,5; 95% KI 1,25–5,0) a konzumáciu kravského mlieka pred ukončeným 4. mesiacom veku dieťaťa (OR = 1,11; 95% KI 1,0–1,25). Záver: Výsledky štúdie preukázali, že kontakt s hospodárskymi zvieratami vo včasnom detstve je nezávislým protektívnym faktorom pre vývoj alergie u detí vo veku 5 rokov a mohol by vysvetľovať rozdielny výskyt alergických ochorení medzi priemyselným a vidieckym regiónom.
Introduction: Various studies revealed different prevalence of allergic diseases in industrial and rural regions. Objective of this study was to measure the prevalence of allergic diseases in a cohort of preschool children from industrial and rural region of Slovak Republic and to investigate the influence of regional factors on the development and manifestation of allergy. Methods: The study population consisted of 226 children from two regions of Slovak Republic – industrial Bratislava (n=86) and rural Snina (n=140). Children were followed-up from birth within a large epidemiological study. Children were clinically examined every year and their parents were interviewed with questionnaires focusing on exposure to risk and protective factors of allergy. Children were classified as allergic if they had ever been diagnosed as having asthma or eczema or allergic rhinitis. At the age of five the prevalence of allergic diseases in the cohort was measured and statistical analysis of risk factors between allergic and non-allergic children was performed. Results: The prevalence of allergic diseases in 5-years old children was 17.7%. There was statistically significant difference in the overall prevalence of allergic diseases between the region of Bratislava and Snina (24.4% vs. 13.6%; p<0.05). Farm animals were raised significantly more frequent in the families of children from Snina as compared with Bratislava. Allergic children of the whole cohort and in both regions individually had less contact with farm animals as non-allergic. Multivariate logistic analyses identified three independent risk factors of allergic disease: contact with farm animals (OR=0.8; 95% KI= 0.09–0.97), family history of allergy of first degree relatives (OR=2.5; 95% KI=1.25–5.0) and introduction of cow milk before the age of 4 months (p=0.03; OR=1.11; 95% KI=1.0–1.25). Conclusion: Contact with farm animals was protective for the development of allergic diseases in children at the age of five years. It could explain different prevalence of allergic diseases between industrial and rural region.
- MeSH
- alergie epidemiologie etiologie MeSH
- anamnéza metody statistika a číselné údaje MeSH
- bronchiální astma epidemiologie etiologie MeSH
- ekzém epidemiologie etiologie MeSH
- epidemiologické studie MeSH
- financování organizované MeSH
- hospodářská zvířata imunologie MeSH
- kojení epidemiologie statistika a číselné údaje MeSH
- lidé MeSH
- předškolní dítě statistika a číselné údaje MeSH
- rýma epidemiologie etiologie MeSH
- statistika jako téma metody MeSH
- zdraví ve městech MeSH
- zdraví venkovských oblastí MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- předškolní dítě statistika a číselné údaje MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- alergie * MeSH
- dítě MeSH
- kohortové studie MeSH
- látky znečišťující životní prostředí * MeSH
- lidé MeSH
- následné studie MeSH
- nemoc vyvolaná prostředím * chemicky indukované MeSH
- předškolní dítě * MeSH
- rizikové faktory MeSH
- těžké kovy * imunologie škodlivé účinky MeSH
- vystavení vlivu životního prostředí * MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- předškolní dítě * MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Expozícia matky znečisťujúcim látkam (xenobiotikám) počas tehotenstva predstavuje aj potenciálnu expozíciu plodu ich transportom cez placentu. Environmentálne xenobiotiká môžu mať nepriaznivý vplyv na kvalitu intrauterinného života a ovplyvniť vývoj senzitívneho imunitného systému plodu. Od r. 1996 prebieha na Slovensku medzinárodný projekt “Epidemiologický výskum alergických ochorení u deti v SR“, zameraný na skúmanie vzťahu medzi vybranými faktormi životného prostredia (vrátane xenobiotík) a vývojom alergických ochorení (AO) u detí. Do projektu bolo zaradených 1978 matiek/1992 novorodencov z 8-ich environmentálne odlišných regiónov SR. U náhodne vybraných matiek (N=360) sa po pôrode (40±2 týždne) odobrali vzorky placenty na histopatologické vyšetrenie a na analýzy koncentrácií vybraných xenobiotík, ako aj vzorky pupočníkovej krvi na vyšetrenie hladiny celkového imunoglobulínu E (uIgE). V 1. roku života bolo na prítomnosť/neprítomnosť AO fyzikálne vyšetrených regionálnymi alergológmi 1326/1992 detí. Zistili sme rozdiely v koncentrácií analyzovaných xenobiotík v placentách medzi regiónmi. Koncentrácie kadmia (Cd) a olova (Pb) pozitívne korelovali s výskytom ischemickej proliferácie placentárneho syncýciotrofoblastu. Celkovo 37, 2 % detí malo pozitívne hodnoty koncentrácie celkové uIgE (>0,35 kU/L). Koncentrácia Cd v placente negatívne korelovala s koncentráciou celkového uIgE (r=-0,2; p<0,001). Incidencia AO u 1-ročných detí bola 13,9 %. Vyšší obsah Pb v placente pozitívne koreloval s vyšším výskytom symptómov astmy (SA) u detí (p< 0,05), pričom SA sa častejšie vyskytovali u detí matiek, ktoré fajčili pred tehotenstvom (25 % vs. 11 %, p<0,05). Monitorovanie individuálnej expozície xenobiotikám počas gravidity je novým prístupom, ktorý môže prispieť k objasneniu kvality intrauterinného života vo vzťahu k atopii.
Maternal exposure to environmental pollutants (xenobiotics) during pregnancy represents potential exposure of the foetus via placental transfer. Environmental xenobiotics may have an adverse effect on the quality of intrauterine life and may affect the sensitisation of foetal immune system. International project „Epidemic investigation of allergic diseases among children in the SR“ focused on the relationship between selected environmental factors (including xenobiotics) and allergy (AD) development in children, has been launched in 1996 in Slovakia. In 8 environmentally different Slovak regions 1978 mothers with their 1992 newborns were recruited. In randomly selected mothers (N=360), set of samples was taken at delivery: placental samples for histopathological and chemical analyses, and umbilical blood samples for the measurements of total IgE (uIgE). Placental concentrations of cadmium (Cd) and lead (Pb) positively correlated with the frequency of ischemic proliferation of syncytiotrophoblast. Positive levels of total uIgE (>0.35 kU/L) were found in 37.2 % children. Placental Cd concentration was in negative correlation with total uIgE (r=-0.2; p<0.001). The incidence of AD was 13.9 % in 1-year-old children. Higher placental Pb concentration positively correlated with the frequency of asthma respiratory symptoms (ARS) in children (p<0.05). ARS in children was higher if mother smoked before pregnancy (25 % vs. 11 %, p<0.05, aOR=2.61; 95%CI: 1.19, 5,69). Monitoring of environmental exposure to xenobiotics during pregnancy represents a new approach towards elucidation of the role of intrauterine life quality in atopy development.
- MeSH
- alergie diagnóza etiologie MeSH
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- kovy MeSH
- lidé MeSH
- matka - expozice noxám MeSH
- placenta fyziologie MeSH
- těhotenství MeSH
- xenobiotika analýza metabolismus škodlivé účinky MeSH
- znečištění životního prostředí MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- ekotoxikologie MeSH
- embryonální vývoj MeSH
- lidé MeSH
- olovo izolace a purifikace škodlivé účinky MeSH
- placenta * anatomie a histologie patologie MeSH
- placentace MeSH
- počítačové zpracování obrazu metody využití MeSH
- těhotenství MeSH
- vývoj plodu MeSH
- znečištění životního prostředí * analýza škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přednášky MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
