Elektrokonvulzívna terapia (ECT) má v psychiatrii svoje stále miesto a nezastupiteľnú úlohu v liečbe závažných psychických porúch. Výskyt vážnejších nežiaducich účinkov je zriedkavý, mortalita ECT je nižšia, v porovnaní s inými lekárskymi zákrokmi realizovanými v celkovej anestéze. V súvislosti s ECT sa popisujú rôzne poruchy kognitívnych funkcií, ktoré predstavujú riziko z hľadiska negatívneho vplyvu na kvalitu života pacienta. Obavy z ich výskytu a údajnej vysokej závažnosti dlhodobo pretrvávajú v laickej verejnosti. Jedná sa o tzv. nesystematický prehľad. Literárne zdroje boli čerpané najmä z databázy PubMed (metaanalýzy, systematické prehľadové práce a klinické štúdie, publikované na danú tématiku v priebehu posledných 10 rokov). Podľa nedávnej a pomerne rozsiahlej metaanalýzy bol výskyt subjektívnych kognitívnych nežiaducich účinkov u pacientov po ECT zaznamenaný v 48 % prípadov. Podľa aktuálne dostupných údajov sú však väčšinou prechodné, krátkodobé a týkajú sa len určitých kognitívnych domén (rýchlosť spracovania informácií, exekutívne funkcie, pozornosť, pracovná a verbálna pamäť, autobiografická pamäť). Napriek tomu porucha autobiografickej pamäti môže pretrvávať v niektorých prípadoch aj viac ako 1 rok s parciálnou ireverzibilitou. Na výskyt kognitívnych nežiaducich účinkov má vplyv viacero modifikovateľných faktorov, ktoré je potrebné poznať a rešpektovať. Podstatným z nich je individualizácia množstva aplikovaného elektrického náboja počas ECT prostredníctvom jeho postupnej titrácie, za účelom nájdenia individuálneho záchvatového prahu. Jednoznačne by mali byť uprednostňované ultrakrátke impulzy (0,3ms) pred dlhšími. Ak to klinický stav umožní, je vhodné použiť unilaterálne umiestnenie elektród (nad nedominantnou hemisférou). Neodporúča sa podávanie viac ako 12 aplikácií v jednej sérii v akútnej fáze liečby (pri bitemporálnom umiestnení elektród). Individuálne faktory pacienta, ku ktorým sa radia vyšší vek, ženské pohlavie, prítomnosť organického poškodenia mozgu a nižší intelekt, predstavujú vyššie riziko rozvoja kognitívnych nežiaducich účinkov po ECT, rovnako aj súbežná liečba lítiom počas ECT. Súčasné národné a medzinárodné odporúčania ponúkajú rôzne psychometrické inštrumenty na monitorovanie kognitívnych nežiaducich účinkov ECT. V niektorých krajinách, napríklad v nemecky hovoriacich regiónoch, ale ani na Slovensku, konkrétne odporúčania neboli vypracované. V dnešnej dobe existujú batérie testov hodnotiace relevantné kognitívne domény, ktoré je možné pri ECT použiť v klinickej praxi, pretože nie sú časovo ani odborne náročné na administráciu. Jedná sa napr. o ECCA test (ElectroConvulsive therapy Cognitive Assessment), prípadne o batériu B4ECT-ReCoDe (Battery for ECT Related Cognitive Deficits). Komplikáciou ich využitia v podmienkach Slovenskej i Českej republiky je, že tam nie sú štandardizované. Alternatívou je použitie jednotlivých testov na spomenuté domény. Významné je najmä hodnotenie dĺžky dezorientácie pacienta po ECT zákrokoch, vyhodnocovanie autobiografickej pamäti, schopnosti verbálneho učenia, exekutívnych funkcií a rýchlosti spracovania informácií a pozornosti, resp. pracovnej pamäti. Hodnotenie výskytu a závažnosti kognitívnych nežiaducich účinkov u pacientov podstupujúcich ECT je v praxi potrebné, zníži riziko rozvoja ich závažnejšieho stupňa, prispeje k optimalizácii liečby, ako aj k zlepšeniu spolupráce pacientov pri tejto terapii.
Electroconvulsive therapy (ECT) has a solid place in psychiatry and an irreplaceable role in the treatment of serious mental disorders. The occurrence of serious side effects is rare, the mortality rate of ECT is lower, compared to other medical interventions performed under general anesthesia. In connection with ECT, various disorders of cognitive functions are described, which pose a risk in terms of a negative impact on the patient ́s quality of life. Concerns about their occurrence and alleged high severity persist for a long time in the public. This is the so-called unsystematic review. Literary sources were mainly drawn from the PubMed database (meta-analyses, systematic review works and clinical studies published on the given topic during the last 10 years). According to a recent and fairly extensive meta-analysis, the occurrence of subjective cognitive side effects in patients after ECT was recorded in 48% of cases. However, according to the currently available data, they are mostly transitory, short-term and affect only certain cognitive domains (information processing speed, executive functions, attention, working and verbal memory, autobiographical memory). Nevertheless, the autobiographical memory disorder can persist in some cases for more than 1 year with partial irreversibility. The occurrence of cognitive side effects is influenced by several modifiable factors that need to be known and respected. An essential one is the individualization of the amount of applied electric charge during ECT through its gradual titration, in order to find the individual seizure threshold. Ultrabrief pulses (0.3ms) should clearly be preferred over longer ones. If the clinical condition allows it, it is advisable to use unilateral electrode placement (over the non-dominant hemisphere). It is not recommended to administer more than 12 applications in one series in the acute phase of treatment (with bitemporal placement of electrodes). Individual patient factors such as older age, female gender, presence of organic brain damage, and lower intellect pose a higher risk of developing cognitive adverse effects after ECT. So does concurrent lithium treatment during ECT. Current national and international guidelines offer various psychometric instruments to monitor the cognitive side effects of ECT. In some countries, for example in German-speaking regions, but also in Slovakia, specific recommendations have not been developed. Nowadays, there are batteries of tests evaluating relevant cognitive domains that can be used in clinical practice during ECT, because they are neither time nor expertly hard to administer. It is, for example, the ECCA test (ElectroConvulsive therapy Cognitive Assessment), or the B4ECT-ReCoDe battery (Battery for ECT Related Cognitive Deficits). The complication of their use in the conditions of Slovakia and the Czech Republic is that they are not standardized there. An alternative is to use individual tests for the mentioned domains. It is particularly important to assess the length of the patient ́s disorientation after ECT procedures, the evaluation of autobiographical memory, verbal learning ability, executive functions and information processing speed and attention, or working memory. Assessment of the occurrence and severity of cognitive side effects in patients undergoing ECT is necessary in practice, it will reduce the risk of developing their more severe degree, contribute to the optimization of treatment, as well as to the improvement of patient cooperation in this therapy.
Cieľ: Podľa viacerých štúdií je ketamín látka s rýchlym antidepresívnym účinkom pôsobiaca odlišným mechanizmom ako doteraz používané antidepresíva, a to cez glutamátergický systém. V USA a Európe je registrovaný esketamín v spreji, ako nový liek na liečbu depresie. Cieľom našej práce bolo overiť klinický účinok ketamínu, podávaného intravenóznou (i. v.) formou, u pacientov s depresiou. Materiál a metóda: Na liečbu ketamínom boli indikovaní pacienti s depresívnou epizódou rezistentnou na liečbu v rámci spektra afektívnych porúch. Vylučujúcim kritériom bola prítomnosť psychotickej poruchy. Počas liečby sme nerealizovali zmeny v pôvodnej farmakoterapeutickej antidepresívnej liečbe. Liek bol podávaný formou intravenóznej infúzie (podávanej injekčnou pumpou po dobu 40 minút), dávka ketamínu bola 0,5 mg na 1 kg hmotnosti pacienta. V pláne boli vždy tri podania, každý druhý deň, vždy ráno a nalačno. Na vyhodnocovanie klinického stavu a efektu liečby u pacienta sme používali štandardizované škály. Výsledky: Celkovo sme podali ketamín piatim pacientom, výsledky sú prezentované vo forme krátkych kazuistík. Zaznamenali sme značnú variabilitu klinického efektu. U dvoch pacientov mal ketamín v priebehu hodín výrazný anti-depresívny efekt, u dvoch pacientov len mierny efekt a u jedného pacienta sme zaznamenali paradoxnú reakciu, s podstatným zhoršením stavu. Vo všetkých prípadoch bol účinok ketamínu len krátkodobý, v rozmedzí jedného až siedmych dní. Záver: Pri použití i. v. formy podania ketamínu sme výraznejší pozitívny efekt pozorovali len u dvoch z piatich pacientov, aj to len na niekoľko dní. Napriek tomu sa domnievame, že v istých prípadoch a fázach liečby môže byť využitie ketamínu prínosné. Je však potrebné zhromaždiť viac údajov o jeho klinickej účinnosti a "profile" vhodného pacienta a upraviť postupy a podmienky podávania ketamínu tak, aby boli technicky jednoduchšie a prijateľnejšie pre pacienta.
Objective: According to several studies, ketamine is a substance with a rapid antidepressant effect acting by a different mechanism than the antidepressants used so far. It acts through the glutamatergic system. In USA and Europe esketamine spray is registered as a new drug for the treatment of depression. The aim of our study was to verify the clinical effect of ketamine administered intravenously (i. v.) in patients with treatment resistant depression. Method: Patients with a resistant de-pressive episode within the spectrum of affective disorders have been indicated for ketamine treatment. The exclusion criterion was the presence of a psychotic symptoms. We did not make any changes in previous pharmacotherapeutic antidepressant treatment. The ketamine was given as an intravenous infusion (given by an injection pump over 40 minutes). the dose of ketamine was 0.5 mg per kg of patient weight. There were three administrations of ketamine scheduled, every other day in the morning. We used standardized scales to evaluate the clinical condition and effect of treatment in the patients. Results: In total, we administered ketamine to 5 patients. The results are presented in the form of short case reports. We observed considerable variability in the clinical effect. In two patients, ketamine had a significant antidepressant effect within hours, in two patients only a mild effect, and in one patient we observed a paradoxical reaction with a significant worsening of the symptoms. In all cases, the effect of ketamine was short-lived, ranging from one to seven days. Conclusion: When using i. v. form of ketamine administration, we observed a significant positive effect in only two of the five patients, and just for a few days. Nevertheless, we believe that in certain cases and stages of treatment, the use of ketamine may be beneficial. However, there is a need to gather more data on its clinical efficacy and the "profile" of a suitable patient and to develop procedures and conditions for the administration of ketamine that are simpler and more acceptable for patients.
- Klíčová slova
- paradoxní reakce,
- MeSH
- deprese * farmakoterapie MeSH
- disociační poruchy chemicky indukované MeSH
- intravenózní podání MeSH
- ketamin * aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
x
x
- Klíčová slova
- detoxifikace,
- MeSH
- abstinenční syndrom * farmakoterapie krev patofyziologie MeSH
- alkoholismus farmakoterapie patofyziologie MeSH
- alprazolam škodlivé účinky MeSH
- anxiolytika škodlivé účinky MeSH
- benzodiazepiny škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- diazepam škodlivé účinky MeSH
- dospělí MeSH
- hospitalizovaní pacienti MeSH
- hypnotika a sedativa škodlivé účinky MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- poruchy spojené s užíváním psychoaktivních látek * farmakoterapie patofyziologie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
Anxiolytiká a hypnotiká (AH) sú v medicínskej praxi často predpisované lekármi rôznych odborností. Najpoužívanejšie z nich sú liečivá účinkujúce prostredníctvom GABA-A receptorov, najrozšírenejšieho tlmivého systému v CNS, a využívajú sa v mnohých indikáciách. Pri ich dlhodobom užívaní však hrozia akútne i chronické poruchy zdravia, ku ktorým patrí aj závislosť. K príznakom poukazujúcim na možný rozvoj závislosti od AH u pacienta patria časté návštevy lekára (lekárov), predčasné vymáhanie receptov pod rôznou zámienkou či bránenie sa vysadeniu lieku. K rizikovým faktorom pre rozvoj závislosti patria liečivá s kratším biologickým polčasom, ženské pohlavie, vyšší vek, menopauza, anamnéza závislosti od inej psychoaktívnej látky i psychiatrická komorbidita vo všeobecnosti. V priebehu závislosti postupne dochádza k centrovaniu pacientovho prežívania na tému užívania liekov a svojvoľnému zvyšovaniu ich dávok, strate kontroly nad užívaním a k objaveniu sa odvykacieho stavu po vysadení. Kontaktačná fáza liečby závislosti od AH je zameraná na edukáciu pacienta, zlepšenie jeho náhľadu a podporu motivácie k odvykaniu. V detoxifikačnej fáze je cieľom zbaviť pacienta telesnej závislosti. Následné odvykanie využíva najmä prístupy kognitívne-behaviorálnej terapie, nezriedka so zapojením relaxačných techník. Jej nevyhnutnou súčasťou je však aj korektná liečba základnej poruchy (ak bola identifikovaná ako spúšťač závislosti). Prevencia závislosti od AH musí byť od začiatku súčasťou manažmentu pacientovho zdravotného problému všade tam, kde sú identifikované symptómy indikáciou k dočasnému použitiu anxiolytika alebo hypnotika. Každý pacient musí byť riadne poučený o dávkovaní, dĺžky liečby a rizikách s ňou spojených (vrátane rizika závislosti). Symptomatická liečba nemá spravidla prekročiť 3 týždne a pretrvávanie ťažkostí u pacienta má vždy viesť lekára k diferenciálnej diagnostike, snahe o identifikáciu a terapiu základnej poruchy.
Anxiolytics and hypnotics (AH) are prescribed often by doctors of various medical specialties in their practice. Most commonly used agents among them act on GABA-A receptors, the main inhibitory system in the CNS, and they are be used in a number of indications. There are, however, risks of acute and chronic health disorders including addiction resulting from their long-term use. Signs pointing to the possible development of AH addiction in patient include frequent visits to the physician, premature requisition of prescriptions under various pretexts or resistance to the dose reduction. Risk factors for the development of addiction include drugs with short half-life, female gender, older age, menopause, history of other substance addiction and psychiatric comorbidity in general. During the addiction patients gradually focus their thinking exclusively on the drug use and arbitrary increase their doses, they loss their control over the use ad often emerge withdrawal symptoms after cessation. The first phase of AH addiction treatment is focused on patient education, improving their insight and building their motivation. The detoxification phase is to relieve the physical signs of addiction from the patient. Subsequent treatment consists of cognitive-behavioral therapy, often involving relaxation techniques. The essential part here is also the correct treatment of the underlying disorder (if it has been identified as a trigger for addiction). Addiction prevention must be an early part of the management of the patient’s health problem wherever the identified symptoms lead to temporary use of anxiolytics or hypnotics. Each patient must be properly educated about dosage, duration of treatment and the associated risks (including the risk of addiction development). Symptomatic treatment should not exceed three weeks in general and persistent symptoms in the patient should always point the doctor towards differential diagnostics, identification and treatment of the underlying disorder.
- MeSH
- anxiolytika * farmakologie klasifikace škodlivé účinky MeSH
- hypnotika a sedativa * farmakologie klasifikace škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- literatura MeSH
- poruchy spojené s užíváním psychoaktivních látek * prevence a kontrola terapie MeSH
- receptory GABA-A účinky léků MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
