The aims of the study were to compare the change in the Wisconsin Stone Quality of Life (WISQOL) score in patients who underwent retrograde intrarenal surgery (RIRS) single-use ureteroscope or extracorporeal shock wave lithotripsy (ESWL) with a calculation of quality-adjusted life-years (QALYs). 158 patients treated with urinary stone disease were randomly divided into 80 patients in the validation and 78 patients in the intervention arm. Patients in the intervention arm were randomly divided into the RIRS or the ESWL group. Linguistic validation of the WISQOL into the Slovak language was performed using a standardised multistep process. Discriminant validity was assessed by comparing stone-forming patients to an additional 34 healthy individuals. Patients were asked to fill in the WISQOL before and in the 24th week after the intervention. The QALYs were calculated by the formula QALY = weight factor (WF) x time period after intervention. The Cronbach's α of the WISQOL was 0.94, the Pearson's coefficient for test-retest reliability was 0.91, and the discriminant validity confirmed a higher score for healthy individuals (p < 0.001). The median WISQOL score changed from 45.5 to 95.5 vs. 33.9 to 87.1 in the RIRS and ESWL groups, respectively (p < 0.001). Patients from the RIRS group had a good possibility of reaching 19.727 QALYs gained during life expectancy compared to 15.780 for the ESWL group (p < 0.001). RIRS single-use ureteroscope is significantly superior to ESWL in reaching more QALYs gained during life expectancy. The WISQOL Slovak version is valid, reliable and strictly specific for stone-forming patients.
- MeSH
- kvalita života * MeSH
- kvalitativně upravené roky života MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- litotripse statistika a číselné údaje MeSH
- močové kameny komplikace psychologie chirurgie MeSH
- překládání MeSH
- prospektivní studie MeSH
- průzkumy a dotazníky statistika a číselné údaje MeSH
- psychometrie metody MeSH
- reprodukovatelnost výsledků MeSH
- senioři MeSH
- ureteroskopie přístrojové vybavení statistika a číselné údaje MeSH
- ureteroskopy MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- randomizované kontrolované studie MeSH
- validační studie MeSH
Cieľ: Zhodnotenie patologických nálezov a onkologických výsledkov radikálnej prostatektómie u pacientov s vysokorizikovým lokalizovaným karcinómom prostaty stanoveným podľa kritérií D'Amica: ≥ T2c alebo Gleasonovho skóre ≥ 8, alebo PSA ≥ 20 ng/ml. Materiál a metódy: Retrospektívne sme vyhodnotili 151 pacientov s vysokorizikovým karcinómom prostaty podľa kritérií D'Amica, ktorí sa podrobili radikálnej prostatektómii v období 1995-2009. Vyhodnotili sme patologické nálezy, biochemickú progresiu, špecifické a celkové prežívanie. Výsledky: Priemerný vek pacientov bol 62,1 ± 5,7 roka (rozpätie 48-76), medián 63 rokov. Priemerné obdobie sledovania pacientov bolo 53,0 ± 38,3 mesiaca (rozpätie 9-163), medián 40. Priemerná hodnota PSA v čase diagnózy karcinómu prostaty bola 16,3 ± 13,0 ng/ml (rozpätie 20,5-100 ng/ml), medián 13,5 ng/ml. Klinické štádium T1c malo 11 (7,3 %), cT2 malo 21 (13,9 %) a cT3P malo 119 (78,8 %). Patologické štádium pT2a mali traja (2 %), pT2b tiež traja (2 %) pacienti, patologické štádium pT2c 38 (25,2 %), patologické štádium pT3a malo 34 (22,5 %) pacientov, pT3b 71 (47 %), a pT4 dvaja (1,3 %), pacientov. Gleasonovo skóre v biopsii ≤ 6 malo 66 (43,7 %), skóre 7 malo 41 (27,2 %), skóre ≥ 8 malo 44 (29,1 %) pacientov, z toho Gleasonovo skóre 8 malo 31 (20,5 %) a Gleasonovo skóre 9 malo 13 (8,6 %) pacientov. Patologické Gleasonovo skóre ≤ 6 malo 27 (17,9 %), skóre 7 malo 80 (52,9 %) a Gleasonovo skóre ≤ 8 malo 44 (29,1 %), z toho Gleasonovo skóre 8 malo 18 (11,9 %) a Gleasonovo skóre 9 malo 26 (17,2 %) pacientov. Pozitívne chirurgické okraje boli u 64 (42,4 %) pacientov. Lymfatické uzliny boli postihnuté u 11 (7,3 %) pacientov. Podľa analýzy bolo prežívanie bez biochemickej progresie po 3, 5, 10 rokoch 85,92 %, 65,78 %, resp. 27,27 %. Špecifické prežívanie po 3, 5, 10 rokoch bolo 97,59 %, 94,09 %, resp. 67,89 %. Celkové prežívanie po 3, 5, 10 rokoch bolo 94,9 %, 91,5 %, resp. 66,02 %. Kaplanova-Meierova analýza preukázala signifikantný rozdiel týkajúci sa patologického štádia (p = 0,001), Gleasonovho skóre (p = 0,004) a chirurgických okrajov (p = 0,001) v prežívaní bez biochemickej progresie. Priaznivú patologickú charakteristiku definovanú lokalizovaným karcinómom prostaty ≤ pT2c, N0, Gleasonovým skóre ≤ 7 a negatívnymi chirurgickými okrajmi malo 36 (23,8 %) pacientov. Záver: Samotná radikálna prostatektómia pre vysokorizikový karcinóm prostaty poskytuje prijateľnú onkologickú kontrolu ochorenia a potenciálne môže byť pre selektívnu podskupinu pacientov dostatočnou liečbou. U časti pacientov však zostáva súčasťou multimodálnej liečby zahŕňajúcej rádioterapiu a hormonálnu liečbu.
Objective: To assess pathological findings and oncological outcomes after radical prostatectomy in men with high-risk prostate cancer Materials and methods: We performed retrospective analysis of 151 prostate cancer patients who underwent open retropubic radical prostatectomy for high-risk prostate cancer between 1995 and 2009. High-risk prostate cancer was defined according to the D´Amico classification: ≥ T2c or Gleason score ≥ 8 or PSA ≥ 20 ng/ml. Time to biochemical progression, specific and overall survival curves were constructed by the Kaplan-Meier method and long-rank tests were used for comparison of the survival curves. Results: Mean age of patients was 62.1 ± 5.7 years (range 48-76), median 63 years. The mean follow up was 53 months (range 9-163), median 40. The mean pre-operative PSA was 16.3 ± 13.0 ng/ml (range 2.5-100), median 13.5 ng/ml. In the clinical stage 11 (7.3 %) patients had cT1c, 21 (13.9 %) had cT2 and 119 (78.8 %) had cT3 prostate cancer. In the pathological stage, 3 (2.0 %) patients had pT2a, 3 (2.0 %) had pT2b, 38 (25.2 %) had pT2c, 34 (22.5 %) had pT3a, 71 (47 %) had pT3b and 2 (1.3 %) had pT4 prostate cancer. Biopsy Gleason score ≤ 6 had 66 (43.7 %) patients, Gleason score 7 had 41 (27.2 %), Gleason score 8 had 31 (20.5 %) and Gleason score 9 had 13 (8.6 %) patients. For the pathological specimen, 27 (17.9 %) patients had Gleason score ≤ 6, 80 (52.9 %) had Gleason score 7, 18 (11.9) had Gleason score 8 and 26 (17.2 %) patients had Gleason score 9. Positive surgical margins had 64 (42.4 %) patients and 11 (7.3 %) patients had positive lymph nodes. The 3, 5, 10 – years biochemical recurrence – free survival rate was 85.92 %, 65.78 % and 27.27 %, respectively, cancer-specific survival was 97.59 %, 94.09 % and 67.89 %, respectively, overall survival was 94.9%, 91.5% and 66.02 %, respectively. The strongest predictor of biochemical progression was the pathological stage, positive surgical margin and Gleason score. The favourable pathology defined by ≤ pT2c, pN0, Gleason score ≤ 7 and negative surgical margin had 36 patients (23.8 %). Conclusions: Radical prostatectomy for high-risk prostate cancer may produce acceptable oncological control of the disease and for selective group of patients can be sufficient. However, for some patients radical prostatectomy may be part of a multimodal treatment including adjuvant radiotherapy or hormonal treatment.
Cieľ práce: Androgénová nedostatočnosť u starnúcich mužov sa považuje za syndróm, ktorý charakterizuje prítomnosť príznakov spolu s nízkymi hladinami testosterónu. Cieľom práce bolo na základe stanovenia celkového a voľného testosterónu a získaných príznakov androgénovej nedostatočnosti odhadnúť prevalenciu tohto syndrómu v populácii starnúcich mužov na Slovensku. Materiál a metodika: Od októbra 2009 do februára 2010 sme v regionálnych podmienkach okresu Martin získali kompletné údaje hormonálnych parametrov a symptómov od 157 náhodne vybraných mužov vo veku od 40 do 72 rokov. Symptomatickú androgénovú nedostatočnosť sme definovali poklesom celkového testosterónu (< 10,4 nmol/l), voľného testosterónu (< 0,17 nmol/l) a súčasne prítomnosťou zníženého libida, erektilnej dysfunkcie alebo dvoch a viacerých nasledujúcich príznakov: poruchy spánku, depresívna nálada, letargia a znížená fyzická výkonnosť. Každý subjekt vyplnil slovenskú verziu dotazníka androgénovej nedostatočnosti (AMS) a dotazníka erektilnej funkcie (IIEF). Údaje sme analyzovali s použitím štatistického softvéru SPSS 11.0. Populačné údaje sme získali z regionálnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Výsledky: Priemerný vek v súbore bol 54,6 ± 9,2 roku. Väčšina mužov bolo ženatých alebo žili s partnerkou (85,4 %). Priemerená hladina celkového a voľného testosterónu bola 5,79 ± 5,76 nmol/l, resp. 0,286 ± 0,103 nmol/l, priemerná hodnota SHBG bola 40,23 ± 16,73 nmol/l. Približne 17 % mužov malo celkový testosterón menej ako 10,4 nmol/l a 8 % subjektov malo kalkulovaný voľný testosterón menej ako 0,17 nmol/l. Hrubá prevalencia symptomatickej androgénovej nedostatočnosti vo vekovej skupine 40-69 rokov bola 7,48 % (95 % confidence interval: 3,23-11,73 %). Prevalencia sa významne zvyšovala s vekom. Vekovo špecifická prevalencia v okrese Martin bola: vo veku 40-49 rokov (1,75 %), 50-59 rokov (7,04 %) a 60-69 rokov (18,38 %). Metódou populačnej projekcie sme v Slovenskej republike stanovili porovnateľnú odhadovanú prevalenciu v rovnakých vekových skupinách (1,74 %, 6,99 %, resp. 18,56 %). Záver: Ide o pilotnú štúdiu na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje deskriptívne epidemiologické údaje o syndróme nedostatku testosterónu v populácii starších mužov. Odhadovaná hrubá prevalencia syndrómu nedostatku testosterónu mužov vo vekovej skupine 40 až 69 rokov je asi 7,5 %. Po prepočte na regionálnu úroveň to predstavuje odhadom okolo 1300 mužov a v celoslovenskom meradle približne 72 000 mužov. Vekovo špecifická prevalencia symptomatickej androgénovej nedostatočnosti sa významne zvyšovala v jednotlivých vekových dekádach.
Aims of study: Androgen deficiency in the elderly male is considered a syndrome that is characterized by the presence of defined signs/symptoms in conjunction with low testosterone levels. The objective of this study was to examine the association between symptoms of androgen deficiency and low total and calculated free testosterone levels and estimate the prevalence of symptomatic androgen deficiency in aging men in Slovakia. Materials and methods: From October, 2009 to February, 2010 a total of 157 men from the region of Martin, between the ages of 40 to 72 years with complete data on testosterone, other hormones and symptoms of androgen deficiency were randomly selected with the cooperation of general practitioners. Outcomes were measured as symptomatic androgen deficiency, defined as low total (< 10.4 nmol/l) and free (< 0.17 nmol/l) testosterone plus presence of low libido, erectile dysfunction, or two or more of following symptoms: sleep disturbance, depressed mood, lethargy, or diminished physical performance. All subjects participating in the study filled a Slovak version of two questionnaires: Aging Male’s Symptoms Rating Scale (AMS) and International Index of Erectile Function (IIEF). Results: Mean age of the sample was 54.6 ± 9.2 years. The sample was mostly married or living with a partner (85.4 %). Mean total and free testosterone was 15.79 ± 5,76 nmol/l and 0.286 ± 0.103 nmol/l, respectively, and mean SHBG was 40.23 ± 16.73 nmol/l. Approximately 17 % of subjects had total testosterone less than 10.4 nmol/l and 8 % of subjects calculated free testosterone less than 0.17 nmol/l. A total of 12 men (7.6 %) met the criteria for symptomatic androgen deficiency. The crude prevalence of symptomatic androgen deficiency was 7.48 % (95 % confidence interval: 3.23-11.73 %) in the group of men from the ages of 40 to 69 years. The prevalence increased markedly with age. Age-specific prevalence of the age groups in the region of Martin was: 40-49 years (1.75 %), 50-59 years (7.04 %) and 60-69 years (18.38 %). Using method of population projection comparable estimated prevalence of the same age groups in Slovakia was established. Conclusion: To our knowledge, this is the first epidemiologic study in Slovakia to present prevalence data on androgen deficiency using a definition that incorporates both signs/symptoms and testosterone levels. We demonstrated that the crude prevalence of testosterone deficiency syndrome in men with the age group of 40 to 69 years is approximately 7.5 %. Projection of age-specific prevalence with symptomatic androgen deficiency we estimated that there are 1300 men in the region of Martin and 72 000 men in the Slovak republic. Our study describes the prevalence of androgen deficiency in the aging male population, showing a clear, and substantially increases of androgen deficiency with age.
Úvod: Onlay metóda využíva na vytvorenie neouretry uretrálnu platničku, na ktorú sa priloží onlay „záplata“ z predkožky. Táto technika sa stala takmer univerzálnou metódou pre proximálny i distálny variant hypospádie. Cieľom chirurgickej liečby hypospádie je vytvoriť funkčne a kozmeticky normálny penis. Cieľom práce je analyzovať naše skúsenosti s použitím Onlay plastiky. Klinický súbor a metodika: Retrospektívne sme vyhodnotili súbor 28 pacientov s hypospádiou, ktorí mali urobenú Onlay plastiku v období medzi 1/2002-12/2007 (19 primárna operácia, 9 reoperácia po predchádzajúcej neúspešnej plastike hypospádie). Onlay sme indikovali u 28 pacientov z toho 16 (57,1 %) pacientov s distálnou formou hypospádie (penilná distálna forma) a 12 (42,9 %) s proximálnou hypospádiou (penilná stredná a penilná proximálna, penoskrotálna). Silikónový uretrálny stent sme použili u 28 (100 %) pacientov, moč sme derivovali suprapubickou drenážou 14 dní u všetkých 28 operovaných. Vek pacientov, ktorí mali urobenú Onlay plastiku, bol v rozmedzí od 20 mesiacov do 37 rokov, priemerný vek 6 rokov. Dĺžka sledovania od 6 mesiacov po 6 rokov. Napriamenie penisu pre výrazný ventrálny ohyb bolo potrebné u 21 (75,0 %). Napriamenie penisu použitím dorzálnej mediálnej plikácie samostatne sme použili u 8 (38,1 %), u 6 (28,6 %) sme použili kombináciu dorzálnej mediálnej plikácie a ortoplastiky podľa Nesbita, u 7 (33,3 %) postačovala samotná ortoplastika podľa Nesbita. Výsledky: Úprava hypospádie Onlay plastikou bez komplikácií bola u 22 (78,6 %), fistula sa vytvorila u 3 (10,7 %), dehiscencia glandu u 2 (7,2 %) a stenóza vonkajšieho ústia neouretry 1 (3,6 %) pacienta. U 2 pacientov sme úspešne uzatvorili fistulu jednoduchou oklúziou fistuly 10-14 mesiacov po primárnej operácii. Jedna fistula sa spontánne zahojila 3 mesiace po plastike. Dvaja pacienti s dehiscenciou glandu zatiaľ odmietajú korekciu vzhľadom k zlepšenému nálezu na penise (obe boli penoskrotálne hypospádie). Jednu stenózu vonkajšieho ústia neouretry sme vyriešili ventrálnou meatotómiou 2 mesiace po operácii. Záver: Úprava hypospádie metódou Onlay dáva veľmi dobré kozmetické aj funkčné výsledky.
Introduction: Onlay technique utilises prepucial patch which is attached to urethral plate to form neourethra. The aim of hypospadias surgery is to achieve a normal function and cosmetic appearance of the penis. The aim of our retrospective study was to summarize our experience with this method. Material and methods: 28 patients (age 20 months – 37 years, follow-up 6 months – 6 years) with hypospadias after Onlay between January 2002 to December 2007 were analyzed retrospectively (19 primary surgery, 9 re-operations). Onlay was indicated in 28 patients from which 16 patients (57.1 %) with distal hypospadia, 12 patients (42.9 %) with proximal form of hypospadia. Silicone urethral stent was used in 28 (100 %) patients, derivation by suprapubic tube remained for a period of 14 days. Straightening of the penis was necessary in 21 patients (75.0 %), dorsal medial plication in 8 (38.1 %), combination of dorsal medial plication and straightening by Nesbit in 6 (28.6 %), Nesbit alone in 7 (33.3 %) patients. Results: Surgery without complications was in 22 (78.6 %), urethrocutaneous fistula occurred in 3 (10.7 %), glandular dehiscence in 2 (7.2 %), meatal stenosis in 1 (3.6 %) patients. The successful occlusion of urethrocutaneous fistula was performed in 2 patients 10 to 14 months following primary surgery. One fistula healed spontaneously 3 months after surgery. Two patients with glandular dehiscence had primary surgery for penoscrotal hypospadias. They both had improved cosmetic results following the surgery despite the complications and were reluctant to further repair. Meatal stenosis in 1 patient was resolved by ventral meatotomy 2 months after surgery. Conclusion: Onlay technique offers very good cosmetic and functional results.
Cieľom práce bolo vyhodnotiť kvalitu primárnej TURB, stanoviť výskyt reziduálneho nádoru (RN) a vplyv klinických a histopatologických charakteristík primárneho nádoru na riziko ponechania RN. Do retrospektívnej štúdie sme zaradili 260 pacientov s novodiagnostikovaným svalovinu neinfiltrujúcim stredne a vysoko rizikovým NMM, reTURB absolvovali 124 pacienti. Hodnotili sme pohlavie, vek, pT, grading, počet a veľkosť primárnych nádorov, prítomnosť/neprítomnosť svaloviny v resekovanom tkanive, podanie/nepodanie epirubicínu do 6 hodín po TURB. Na štatistické vyhodnotenie boli použité jednofaktorové a multifaktorové analýzy. V našom súbore sme zistili 40% výskyt RN a 2,4% výskyt infiltrácie svaloviny pri reTURB. Prediktormi RN boli stupeň diferenciácie buniek a nepriaznivý cystoskopický nález. Peroperačná instilácia epirubicínu neovplyvnila výskyt RN. Neprítomnosť svaloviny vo vzorkách po primárnej TURB neviedla v našom súbore k vyššej incidencii RN.
The aim of study was to evaluate the quality of primary transurethral resection of bladder tumour, to determine the incidence of residual tumour (RT) and the impact of clinical and histopathological characteristics of primary tumour on the risk of occurence of RT. Consecutive 260 patients with intermediate and high risk primary non-muscle invasive bladder cancer were included in the study, repeat TUR was performed in 124 patients. Gender, age, pT stage, grade, number and diameter of primary tumours, presence/absence of muscle in TUR specimen and intravesical instillation of epirubicin within 6 hours after TUR were evaluated. Statistical univariate and multivariate analysis was performed. In our cohort the incidence of RT was 40 % with 2.4 % incidence of muscle invasion revealed in reTUR specimen. Significant predictors of RT were grade and unfavourable cystoscopic findings. Immediate intravesical epirubicin instillation did not change the incidence of RT. The absence of muscle in primary TUR specimen did not lead to the increased incidence of RT.
