Východiská: Talaromykóza (penicilinóza) je multirezistentná oportúnna mykotická infekcia, ktorá môže prebiehať inaparentne a v niektorých prípadoch imitovať disemináciu nádorového ochorenia. Prípad: Zaznamenali sme prípad 33-ročnej pacientky s mucinóznym adenokarcinómom ľavého ovária, iniciálne FIGO IIC, po hysterektómii, bilaterálnej adnexektómii, omentektómii a po exstirpácii port-site metastázy. Po prvolíniovej chemoterapii, šesť cyklov paklitaxelu + karboplatiny, boli v náleze z vyšetrení pozitrónovou emisnou tomografiou / výpočtovou tomografiou (PET/CT) popisované metabolicky aktívne infiltráty v oboch pľúcnych hrotoch, bez predpokladaného súvisu zo základným ochorením, a početné hypermetabolické ložiská v slezine, incipientné metastázy. Pacientka nemala klinické ťažkosti ani zvýšené zápalové parametre, iniciálne zvýšené onkomarkery CA125 a CA72-4 po liečbe poklesli. Cytologicky v bronchoalveolárnej laváži bol prítomný zápalový infiltrát s prímesou vláknitých húb - najskôr pľúcna aspergilóza, sérologicky manán aj galaktomanán boli negatívne. Vzhľadom na plánovanú splenektómiu bola empiricky začatá liečba vorikonazolom. Neskôr dodaný výsledok z kultivácie na vláknité huby z bronchoalveolárnej laváže odhalil veľmi ojedinele prítomné Penicillium sp. rezistentné na všetky testované antimykotiká okrem amfotericínu B. Pacientka absolvovala liečbu lipozomálnym amfotericínom B v dvoch kúrach, celkovo 28 dní, imunomodulačnú liečbu pre sekundárnu celulárnu imunodeficienciu a preočkovanie proti opúzdreným patogénom. Splenektómia bola vykonaná 6 mesiacov od ukončenia chemoterapie. Histologickým vyšetrením materiálu zo splenektómie sa zistil chronický granulomatózny zápal bez mykotických hýf, bez známok malignity. Po splenektómii bola pacientka preliečená pre intraabdominálny absces v oblasti ľavého hypogastria chirurgickou incíziou a drenážou a antibiotickou liečbou klindamycínom. Závěr: Pacientka je 12 mesiacov po splenektómii v observácii onkológa, gynekológa aj imunológa, pravidelne má PET/CT vyšetrenia a stanovenie onkomarkerov. Infekcia Penicillium sp. môže byť inaparentná aj pri jej vzdialenom rozseve. Môže sa prejavovať v difúznej, granulomatóznej a zmiešanej forme. Jej liečba môže byť obmedzená na amfotericín B vzhľadom na jej rezistenciu na antimykotiká, pre lepšie farmakokinetické vlastnosti sa odporúča podávať lipozomálnu formu. V prípade diseminácie, napriek inaparentnej forme, odporúčame podávanie viac ako 14 dní. Pri výskyte oportúnnej infekcie je vhodná imunomodulačná liečba.

Background: Talaromycosis (penicillinosis) is multiresistent opportunistic mycosis. The infection can be inapparent and it can simmulate malignant tumor dissemination in some patients. Case: We present a case of 33-years-old patient with mucinous adenocarcinoma of left ovary, initially FIGO IIC. The patient had had hysterectomy, bilateral adnexectomy, omentectomy and port-site metastasis extirpation. Six cycles of 1st chemotherapy paclitaxel and carboplatin had been administered to patient following the surgery. Positron emission tomography / computed tomography (PET/CT) scan after the treatment, had shown metabolic activity infiltrating both lung apexes, supposedly with no disease correlation, and hypermetabolic foci in spleen, suspicious of being metastases. Pacient showed no clinical symptoms, nor markers of inflammation elevation. Initially elevated serum tumor markers CA125 and CA72-4 had decreased after the treatment. Bronchoalveolar lavage cytology described presence of inflammatory infiltration with fungiforming hyphae - most probably an aspergillosis. Mannan and galactomannan serology was negative. In regard to splenectomy plans, treatment with voriconazol was initiated empirically. Result of fungi cultivation out of bronchoalveolar lavage was finalized later, showing sporadic presence o Penicillium sp. with resistance to antimycotic treatment except for amphotericin B. Liposomal amphotericin B treatment was administered in two cures, 28 days in total. Immunomodulatory treatment of secondary cellular immunodeficiency and vaccination against encapsulated bacteria was given to the patient. Splenectomy was performed 6 months after the end of chemotherapy treatment. Histopathology showed chronic granulomatous inflammation without mycotic hyphae, with no evidence of tumor cells. After the splenectomy, patient was treated by surgical incision and drainage and by klindamycin for intraabdominal abscess in left hypogastric area. Conclusion: Patient is under follow up by oncologist, immunologist and gynecologist 12 months after the splenectomy, she is surveilled by PET/CT and serum tumor markers. Talaromycosis can be clinically inapparent in spite of its dissemination. It can be present in diffuse, granulomatous and mixed form. Therapeutic agent is sometimes limited to amphotericin B due to its resistence. Liposomal form of amphotericin B is recommended regarding its pharmacokinetic properties. In case of dissemination, administration period of more than 14 days is recommended, even in inapparent form. Immunomodulatory treatment is recommended due to opportunistic infection.

• MeSH
• amfotericin B terapeutické užití   MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mykózy * diagnóza   farmakoterapie   MeSH
• nádory vaječníků * komplikace   terapie   MeSH
• oportunní infekce * etiologie   farmakoterapie   MeSH
• Penicillium účinky léků   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Neuroinfekcie patria k urgentným medicínskym situáciám. Mozgový absces môže vyzrievať niekoľko týždňov či mesiacov. Klinický obraz je nešpecifický, od febrilít až po poruchu vedomia pri prevalení abscesového ložiska do mozgových komôr. Kľúčom k správnej diagnóze je CT a MR vyšetrenie mozgu. Lumbálna punkcia nemusí byť výpovedná. Liečba musí byť agresívna a závisí od veľkosti a lokalizácie abscesového ložiska. Vo všeobecnosti sa odporúča evakuácia abscesového ložiska a intravenózne antibiotiká s dobrým prienikom cez hematoencefalickú bariéru po dobu minimálne 6 až 8 týždňov. Autori prezentujú 3 zaujímavé kazuistiky detí s mozgovým abscesom. Všetci pacienti mali predisponujúce faktory (dvaja cyanotickú chybu srdca a jeden ezofágové varixy) a v predchorobí podstúpili chirurgický výkon bez adekvátnej antibiotickej profylaxie. U dvoch chorých sa vykultivoval Streptococcus, u chlapca s početnými abscesmi sa pôvodca infekcie nezistil. Evakuácia abscesu s kombináciou širokospektrálnych antibiotík viedla u dvoch detí k uzdraveniu, ale pacient s multifokálnymi abscesmi napriek agresívnej terapii exitoval.

Neuroinfections are among the most urgent medical conditions. A brain abscess may have been maturing for weeks or even months. The clinical symptoms are nonspecific and may include fever, up to a consciousness disorder when the abscess spills over into ventricles of the brain. CT and MRI scans of the brain are a key to a correct diagnosis. Lumbar puncture may not give relevant information. Treatment must be aggressive and depends on the size and site of the abscess. The general recommendation is an evacuation of the brain abscess and a minimum administration of 6 to 8 weeks of intravenous antibiotics with good penetration through the hematoencephalic barrier. The autors present three interesting cases of children with brain abscesses. Pre-disposition factors were present in all three patients (two had the cyanotic heart defect and one had esophageal varices) and the patients had surgeries without relevant antibiotic prophylaxis in their pre-disease period. Streptococcus was cultivated in two patients and the infectious agent was not identified in the boy patient with multiple abscesses. Abscess evacuation combined with wide-spectrum antibiotics resulted in healing of two children but the patient with multifocal abscesses died in spite of the aggressive therapy.

• MeSH
• absces mozku * diagnóza   komplikace   terapie   MeSH
• Alagillův syndrom MeSH
• antibakteriální látky aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• dítě MeSH
• Fallotova tetralogie diagnóza   terapie   MeSH
• fatální výsledek MeSH
• infekce centrálního nervového systému MeSH
• jaterní cirhóza MeSH
• lidé MeSH
• meningitida MeSH
• mladiství MeSH
• mozek diagnostické zobrazování   MeSH
• mozkomíšní mok diagnostické zobrazování   chemie   MeSH
• plicní embolie MeSH
• prognóza MeSH
• rizikové faktory MeSH
• srdeční selhání MeSH
• Staphylococcus hominis patogenita   MeSH
• Streptococcus intermedius patogenita   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Peutz - Jeghersov syndróm (PJS) zaznamenaný J. L. A. Peutzom (1921) a neskôr úplne popísaný H. Jeghersom (1944) je autozomálne dominantné dedičné ochorenie charakterizované intestinálnymi hamartomatóznymi polypmi v združení s mukokutánnymi melanocytickými makulami. Genetické pozadie ochorenia objasnil Hemminki (1998). Ochorenie je vzácne a jeho expresia v našej populácii nie je známa. V porovnaní s bežnou populáciou je 15 - násobne zvýšené riziko vzniku karcinómu (primárne nádory gastrointestinálneho traktu, vrátane pankreasu a luminálnych orgánov, ženských a mužských reprodukčných orgánov a pľúc). Charakteristickou patológiou Peutz - Jeghersovho syndrómu je prítomnosť polypov predilekčne v tenkom čreve, s histologickým obrazom extenzívnej arborizácie hladkej svaloviny cez polyp a pseudoinvázie – niektoré z epitelových buniek polypu, obyčajne z benígnych žliaz, sú obklopené hladkou svalovinou.

Peutz Jeghers syndrom (PJS) detected by J.L.A. Peutz (1921) and later completely described by H. Jeghers (1944) is an autosomal dominant disorder characterised by intestinal hamartomatous polyps and mucocutaneous melanocytic macules. Genetic backgroud of the disease was explained by Hemminki (1998). Expresion of this rare disease in our population is unknown. In comparison with usual population patients with PJS have 15 times incerased risk of neoplasms. Characteristic pathology of Peutz - Jeghers polyps is extensive smooth muscle arborization throughout the polyp, with the appearance of pseudoinvasion because some of the epithelial cells, usually from benign glands, are surrounded by the smooth muscle.