Q112446008
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Ciele výskumu. Cieľom štúdie bolo zistiť, aký je vzťah medzi sebapercipovaným prosociálnym správaním žiakov na jednej strane a interakčným štýlom učiteľa etickej alebo náboženskej výchovy na strane druhej. Autori takisto zisťovali, aký je vzťah medzi sebapercipovaným prosociálnym správaním a životnou zmysluplnosťou u žiakov. Výskumný súbor a metódy. Výskumný súbor tvorili žiaci nižšieho sekundárneho vzdelávania v západoslovenskom regióne (N = 429, priemerný vek 13,8 rokov, 55 % chlapcov). Metódami zberu dát boli nástroje Dotazník interakčného štýlu učiteľa – ISU (Gavora, Mareš, den Brok, 2003), Škála životnej zmysluplnosti – ŠŽZ (Halama, 2002) a Dotazník prosociálneho správania – PROS (modifikovaná verzia podľa Rajský, Podmanický, 2016). Výskumné hypotézy. Autori predpokladali, že interakčný štýl učiteľa v dimenziách organizujúci/ napomáhajúci/chápajúci/vedúci k zodpovednosti/ karhajúci pozitívne koreluje so seba- -vnímaným prosociálnym správaním žiakov. Naopak – interakčný štýl učiteľa v dimenziách neistý/nespokojný/dominantný koreluje so seba- vnímaným prosociálnym správaním žiakov negatívne. Autori takisto predpokladali, že medzi seba-vnímaným prosociálnym správaním a životnou zmysluplnosťou žiakov existuje štatisticky významný vzťah. Štatistická analýza. Pre štatistické spracovanie bol využitý program SPSS a jednoduchá korelačná analýza s využitím Pearsonovej súčinovej korelácie (štandardizovaný koeficient r). Výsledky. Ukázalo sa, že organizujúca interakcia učiteľa, chápajúca interakcia učiteľa a jeho interakcia vedúca k zodpovednosti pozitívne korelujú so seba-vnímaným prosociálnym správaním žiakov. Naopak – interakčné štýly ako neistý, nespokojný, karhajúci a prísny, negatívne korelujú so sebapercipovaným prosociálnym správaním žiakov. Preukázali sa pozitívne vzťahy medzi seba-vnímaným prosociálnym správaním žiakov a kognitívnou, afektívnou a motivačnou dimenziu vnímanej životnej zmysluplnosti. Limity. Zámerný nereprezentatívny výber, výber metód na štatistické spracovanie dát.
Objectives. The aim of present study is to investigate relation between self-perceived prosocial behaviour and teacher interaction style; and relation between pupils, self-perceived behaviour and pupils' meaning in life. Sample and setting. The sample consisted of 429 Slovak lower secondary school pupils (male 55%, Mage 13.8 years) from 22 various schools in west Slovakia. The interaction style of twenty- two teachers was assessed. Methods of data collections: Slovak version of Questionnaire on Teacher Interaction Style – SK-QTI (Gavora, Mareš, den Brok, 2003; Vašíčková, 2015), Scale of Life Meaning – SLM (Halama, 2002) and Questionnaire on Prosocial Behaviour – PROS (modified version by Rajský, Podmanický et al., 2016). Research hypothesis. Authors supposed positive correlation between some dimensions of teacher interaction style (leadership, understanding, responsibility, understanding and admonishing) and pupils' self-perceived prosocial behaviour; and positive correlation between self-perceived prosocial behaviour and meaning in life. Statistical analysis. The programme SPSS, simple correlation analysis and Pearson correlation coefficient (standardized coefficient r) were used to examine data. Results. The positive correlation was shown between self-perceived prosocial behaviour of pupils and teachers, higher score in dimensions of leadership, understanding and responsibility. In contrary, some dimensions of teacher interaction style (strict, uncertain, dissatisfied and admonishing) correlate negatively with self-perceived prosocial behaviour of pupils. Similarly, positive correlation were assumed between selfperceived prosocial behaviour and cognitive, motivation and affective dimensions of pupils, meaning in life. Study limitation. Intentional non-representative sample, simple correlation analysis.
Tento príspevok sa snaží reflektovať možnosti práce so snami z pohľadu systému integrovanej psychoterapie. Autori sa v úvode stručne venujú teoretickému pozadiu práce so snovými obsahmi v rámci psychoterapie. Pre ilustráciu dávajú do porovnania stručné príklady z psychoanalytickej/psychodynamickej praxe a integrovanej psychoterapeutickej práce so snami. Využitie akčných techník má svoje špecifiká v skupinovej a najmä v individuálnej forme, ktoré tiež v krátkosti popisujeme. Integrovaná psychoterapia si kladie za cieľ eliminovať a korigovať sebapodrývajúce správanie snívajúceho smerom k adaptívnej forme. Sny pri prehrávaní môžu odkryť takéto maladaptívne vzorce správania a vďaka abreakcii, resp. emočnej korektívnej skúsenosti pomôcť k celkovej terapeutickej zmene.
This paper seeks to reflect the possibilities of using dreams in the view of integrated psychotherapy. At the beginning authors briefly introduce the theoretical background of working with dreams in psychotherapy. For illustration, we give a brief examples of psychoanalytic/psychodynamic psychotherapy fragments of practice and integrated psychotherapists work with dreams. Usage of action techniques has its own specifics in the group and especially in individual form, which we also describe briefly. Integrated psychotherapy aims to eliminate and correct self-defeating behavior of dreamer towards adaptive form in real life. In psychodrama and through the abreaction dreams can reveal these counterproductive behavior patterns. This corrective emotional experience helps to the overall therapeutic change.
- Klíčová slova
- integrovaná psychoterapie,
- MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- psychoanalytická interpretace * MeSH
- psychoanalytická terapie metody MeSH
- psychoanalýza metody MeSH
- psychoterapie * metody MeSH
- sny * psychologie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Ciele výskumu. Štúdia sa zaoberá kognitívnovývinovým konceptom prosociálneho morálneho uvažovania (Eisenbergová, 1969), v ktorom ide o rozvinutie teórií morálneho usudzovania (Kohlberg, Rest) špecifickou orientáciou na prosociálne morálne dilemy. Z konceptu vychádza formát výskumného nástroja PROM (Carlo, Eisenberg, Knight, 1992), ktorý je predmetom tejto štúdie. Cieľom práce bolo zistiť faktorové rozloženie položiek testu na skupine respondentov a komparovať ho s pôvodným konštruktom. Sekundárne autorov zaujímala tiež analýza vnútornej konzistencie novo vzniknutých škál, resp. preskúmanie medzipohlavných rozdielov v morálnom zdôvodňovaní chlapcov a dievčat. Výskumný súbor a metódy. Výskumný súbor tvorili žiaci 6. ročníka základných škôl v západoslovenskom regióne (N = 331, priemerný vek 11,9; 49,1 % dievčat). Metódou zberu dát bol nástroj Prosocial Reasoning Objective Measure – PROM (Carlo, Eisenberg, Knight, 1992), ktorý meria prosociálne a morálne uvažovanie. Výskumné otázky. Aké je faktorové rozloženie položiek testu PROM na skupine žiakov 6. ročníkov základných škôl na Slovensku. Štatistická analýza. Autori použili exploračnú faktorovú analýzu pomocou extrakcie Maximum likelihood a metódy rotácie Direct Oblimin a korelačné matice (Pearsonov korelačný koeficient). Autori realizovali tiež analýzy na úrovni deskripcie a zisťovali koeficient internej konzistencie škál (Cronbachova alfa). Výsledky. Prvá exploračná faktorová analýza potvrdila pôvodný 5-faktorový model, aj keď sa objavili určité diskrepancie medzi novo vzniknutým a pôvodným modelom. Po vylúčení prvého príbehu, ktorý sa zdal byť problematický, bola z analyzovaných dát získaná 4-faktorová štruktúra. V porovnaní s pôvodným modelom, 3 kategórie (2. na schválenie orientované; 3. hedonistické a 4. na potreby orientované uvažovanie) adekvátne zapadajú do novovzniknutej štruktúry. Prvý faktor je však zložený z dvoch pôvodných kategórií – internalizované a stereotypné uvažovanie (r = 0,471, p < 0,001). Limity. Zámerný nereprezentatívny výber. Niektoré dáta boli zbierané učiteľmi, nie administrátormi. Problematická škála lži.
Objectives. The study deals with the cognitive development concept of prosocial moral reasoning (Eisenberg, 1969) derived from Kohlberg,s and Rest,s theories of moral reasoning. Measurement tool based on this concept is called Prosocial Reasoning Objective Measure – PROM (Carlo, Eisenberg, & Knight, 1992). The purpose of the study was to investigate the test items factor structure and to compare the obtained results with the original structure. The second goal was to analyse the internal consistency of possibly created new scales. Lastly, this study sought to investigate the sex differences in moral reasoning. Sample and setting. Research sample included 6th grade primary school students (N=331, Mage=11,9; 49,1% females). Research Question. The main question was: what is the factor structure of PROM items in Slovak 11–12 years old students? Statistical analysis. Exploratory factor analysis via Maximum likelihood extraction and Oblimin method for rotation was used. Descriptive statistics and correlation matrices (Pearson,s coefficient) as well as the internal consistency (Cronbach,s alpha) of the scales were analysed. Results. First exploratory factor analysis resulted in the 5-factor model, even though there were discrepancies between obtained and original model. 4-factor structure was obtained after excluding the first story, which seemed to be problematic, from the analysed data. Three categories of the original 5-factor model, (2. approval-oriented, 3. hedonistic, and 4. needs-oriented) fit well with the collected data. The first factor is composed from two original items: internalised and stereotyped (Pearson correlation: r=0,471, p<0,001). Study limitation. Some data were collected by teachers, not by administrators. The order of the PROM stories was not randomized for each participant. Problematic usage of the lie/nonsense scale.
