Chronická pankreatitída je závažný, multifaktoriálny, fibroinflamačný syndróm charakterizovaný opakovanými bolestivými exacerbáciami. Toto ochorenie má výrazný vplyv na kvalitu života pacientov, najmä z hľadiska bolesti, rozvoja diabetes mellitus a opakovaných záchvatov akútnej pankreatitídy. Autológna transplantácia Langerhansových ostrovčekov po totálnej pankreatektómii je potenciálnou možnosťou na zachovanie endogénnej sekrécie inzulínu u pacientov so závažnými, opakujúcimi sa bolestivými atakmi chronickej pankreatitídy. V našom prípade prezentujeme pacienta s chronickou pankreatitídou trpiaceho opakovanými bolestivými exacerbáciami. Pacient potreboval opakované hospitalizácie s opakovanými ERCP zákrokmi a stentážou pankreatického vývodu. Po genetickom potvrdení hereditárnej pankreatitídy a multidisciplinárnom zhodnotení bolo rozhodnuté o totálnej pankreatektómii s autotransplantáciou ostrovčekov. V tomto prípade prezentujeme prvú medzinárodnú autotransplantáciu Langerhansových ostrovčekov v Slovenskej republike.

Chronic pancreatitis with repeated painful relapses is a severe multifactorial, fibroinflammatory syndrome that significantly affects the quality of life of patients, mainly in terms of pain, development of diabetes mellitus, and repeated attacks of acute pancreatitis. Autologous islet transplantation after total pancreatectomy is a potential option in selected patients with severe, recurrent painful episodes of chronic pancreatitis. In our case, we present a patient with severe recurrent chronic pancreatitis. The patient required frequent hospitalizations with repeated stenting of the pancreatic duct. After the confirmation of a genetic mutation, the members of the multidisciplinary session decided to perform a total pancreatectomy with islet autotransplantation. In this case, we present the first international islet cell autotransplantation of Langerhans islets in Slovakia after total pancreatectomy in a patient with chronic hereditary pancreatitis.

• MeSH
• autologní transplantace MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• pankreatektomie metody   MeSH
• pankreatitida * chirurgie   komplikace   MeSH
• transplantace Langerhansových ostrůvků * metody   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Objev indukované pluripotence v roce 2006 umožnil revoluční způsob získávaní autologních terapeuticky aplikovatelných buněk, a mož‐ nost modelovat jakékoliv onemocnění v in vitro podmínkách. Možnost vrátit libovolnou, finálně diferencovanou buňku „v čase“ zpátky do stádia pluripotence je zajímavé i pro oblast onkologického výzkumu. Tato technologie umožnila studium procesů spojených s roz‐ vojem nádorového fenotypu buňky a taky s přechodem nádorové buňky do stádia s nižší mírou diferenciace. Reprogramování buněk do indukovaných pluripotentních kmenových buněk také pomáhá mnohem lépe studovat raritní populaci buněk, přítomných v nádo‐ rech – tzv. nádorové kmenové buňky. Indukovaná pluripotence některých typů nádorových buněk, spojená s jejich následnou řízenou diferenciací by se zároveň mohla stát jednou z možných terapeutických aplikací v onkologii.

Discovery of technology of induced pluripotency that allows the generation of autologous therapeutically applicable cells and generati‐ on of in vitro cell models for diseases with limited (or highly invasive) access to tested cells has also opened new horizons in the field of oncology research. The unique ability to reprogram the cancer cell into pluripotency with subsequent directed differentiation into cell with no malignant phenotype should be considered as a challenge in the field of new oncotherapy development. Although still conside‐ red to be realistic only on the level of experimental approach, the recent progress in the field of induced pluripotency gives the hope that dedifferentiation‐based therapies connected with the erase of malignant phenotype of original cancer cell will be more realistic in near future. By then, the most important role of induced pluripotency in oncology remains in the field of regenerative therapy as a source of autologous cells for regeneration of tissues or organs damaged by tumor growth or aggressive therapy

• MeSH
• lidé MeSH
• nádorové kmenové buňky MeSH
• nádory terapie   MeSH
• přeprogramování buněk MeSH
• techniky buněčného přeprogramování * metody   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Pankreatický duktální adenokarcinom (PDAC) představuje jeden z nejagresivnějších typů lidských malignit. V současnosti je toto zhoubné onemocnění čtvrtou nejčastější příčinou úmrtí na rakovinu. Pětileté přežití pacientů s duktálním adenokarcinomem je méně než 8 %. Nové in vitro a in vivo modely jsou proto nutně potřebné pro vývoj nových terapií. S vlastní technologií pro derivaci nových, unikátních 3D nádorových buněčných linií izolovaných z lidských nádorů a ve spolupráci s Ústavem živočišné fyziologie a genetiky AV ČR v Liběchově představujeme plán vývoje velkého zvířecího modelu pro modelování lidského PDAC. S využitím tohoto modelu a nejmodernějších laboratorních technik provedeme profilovací analýzy (detekce a fenotypování cirkulujících rakovinných buněk, izolace a sekvenování cirkulující DNA, metabolomické profilování a analýzu onkoproteinů, a detekce cytokinů pomocí multiplexních protilátkových čipů za účelem nalezení biomarkerů nádoru pankreatu. Nově vyvinutý model zároveň poskytneme pro potřeby výzkumu spolupracujícím vědeckým pracovištím a farmaceutickým společnostem.

Pancreatic ductal adenocarcinoma represents one of the most aggressive type of human malignancy. Currently, this malignancy is the fourth most frequent cause of dead. 5-year survival of patients with ductal adenocarcinoma is less than 8 %. New in vitro and in vivo models are therefore desperately needed for new therapy development. With our own technology for derivation of new, unique 3D cancer cell lines from human tumors and in collaboration with Institute of Animal Physiology and Genetics, AS CR, in Libechov, we present here the plan for the development of large xenograft animal model (pig) bearing human pancreatic tumor. With the use of this model and state -of -the -art lab.techniques, we will perform multiple profiling analyses (circulating cancer cell detection and phenotyping, circulating DNA isolation and sequencing, metabolomic profiling and cancer -related proteins and cytokines detection with multiplex antibody array chips in order to find the hallmarks of pancreatic tumor.

Metabolický syndróm vzniknutý po transplantácii obličky je výsledkom viacerých faktorov, ktoré sú identické s rizikovými faktormi v bežnej populácii, avšak aj faktorov typických pre transplantovaných pacientov – predovšetkým účinkov imunosupresívnej liečby. V súbore 268 pacientov po transplantácii obličky, ktorí nemali diabetes mellitus 1., resp. 2. typu pred transplantáciou, sme identifikovali pacientov s metabolickým syndrómom (na základe IDF-kritérií), a to 12 mesiacov od transplantácie obličky. U všetkých pacientov sme zistili: vek v čase transplantácie, typ imunosupresie, obvod pása, hodnotu triacylglycerolov, hodnotu HDL-cholesterolu, prítomnosť artériovej hypertenzie a hodnotu glykémie nalačno (resp. prítomnosť diabetes mellitus). Súbor pacientov sme rozdelili na kontrolnú skupinu a skupinu pacientov s metabolickým syndrómom. Priemerný vek pacientov bol 46,1 ± 11,6 rokov. Do kontrolnej skupiny sme zaradili 149 pacientov (55,6 %) a u 119 (44,4 %) pacientov sme identifikovali metabolický syndróm. Pacienti s metabolickým syndrómom boli významne starší (p < 0,0001), mali významne väčší obvod pása (tak celý súbor ako aj muži a ženy) p < 0,0001, ženy s metabolickým syndrómom mali významne nižšiu hodnotu HDL-cholesterolu (p = 0,0013) a významne viac pacientov s metabolickým syndrómom malo hyperglykémiu nalačno, resp. diabetes mellitus (p = 0,0006). Kontrolou hmotnosti a obvodu pása môžeme identifikovať rizikových pacientov pre rozvoj metabolického syndrómu po transplantácii obličky. Skríning rizikových faktorov by sa mal reali­zovať ešte pred zaradením pacienta na čakaciu listinu.

Aims: The metabolic syndrome developed after kidney transplantation is the result of several factors which are identical with the risk factors in normal population, however, also some factors typical for the transplanted patients – especially the effects of immunosuppressive therapy. Material and Methods: In the group of 268 patients after kidney transplantation, which had no type 1 or type 2 diabetes mellitus before transplantation, we identified patients with metabolic syndrome(based on IDF criteria), 12 months from the kidney transplantation. In all patients, we recorded the following parameters: age at the time of transplantation, type of immunosuppression, waist measure, the value of triacylglycerols, the value of HDL cholesterol, presence of arterial hypertension, and the value of glycaemia in fasting state (or presence of diabetes mellitus). The group of patients was divided into the control group and the group of patients with metabolic syndrome. Results: The average age of patients was 46.1 ± 11.6 years. The control group included 149 patients (55.6 %), and we identified the metabolic syndrome in 119 patients (44.4 %). The patients with metabolic syndrome were significantly older (p < 0.0001), had significantly larger waist (both the entire group and the males and females) p < 0.0001. The females with metabolic syndrome had significantly lower value of HDL-cholesterol (p = 0.0013), and significantly higher number of patients with metabolic syndrome had hyperglycaemia in fasting state or diabetes mellitus (p = 0.0006). Conclusion: By controlling the weight and waist, we may identify the risk patients for development of metabolic syndrome after kidney transplantation.

• MeSH
• dospělí MeSH
• hodnocení rizik * statistika a číselné údaje   MeSH
• imunosupresiva škodlivé účinky   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• metabolický syndrom * diagnóza   etiologie   chemicky indukované   prevence a kontrola   MeSH
• primární prevence MeSH
• rizikové faktory MeSH
• transplantace ledvin * škodlivé účinky   MeSH
• zohlednění rizika MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Úvod: Infekčná endokarditída u pacienta po transplantácii obličky je závažná infekčná komplikácia, ktorá zvyšuje riziko straty štepu ako aj mortalitu pacientov. Najdôležitejším predisponujúcim faktorom je imunosupresívna liečba – predovšetkým indukčná imunosupresia. Materiál a popis prípadu: V transplantačnom centre Martin podstúpilo v období 12 rokov transplantáciu obličky 250 pacientov. Z tohto súboru pacientov bolo 5 pacientov (2 %) po náhrade chlopne. Prezentujeme prípad pacienta po transplantácii obličky s rozvojom endokarditídy bioprotézy aortálnej chlopne mesiac po úspešnej transplantácii obličky. Diagnostika endokarditídy štandardnými postupmi (transtorakálne echokardiografické vyšetrenie, transezofageálne echokardiografické vyšetrenie, hemokultúry) bola neúspešná. Endokarditídu sme diagnostikovali raritne až pomocou PET-CT vyšetrenia s následnou zmenou antibiotickej liečby a úspešným zvládnutím tejto potransplantačnej komplikácie. Záver: Endokarditída po transplantácii obličky je vážna komplikácia, ktorá výrazne zhoršuje mortalitu príjemcov. Riziko rozvoja infekčnej endokarditídy po transplantácii zvyšuje aj indukcia, a to predovšetkým antitymocytárny globulín. Diagnostika iba pomocou PET-CT vyšetrenia je raritná, ale v prípade nášho popísaného prípadu, zásadne zmenila prístup k pacientovi a viedla k úspešnej liečbe. Kľúčové slová: endokarditída – indukcia – PET-CT – transplantácia obličky

Introduction: Infective endocarditis in a patient after kidney transplantation is a serious infective complication which increases the risk of loss of the graft and also the mortality of patients. The most important predisposing factor is the immunosuppressive therapy – mainly induction immunosuppression. Material and case description: 250 patients underwent kidney transplantation throughout the period of 12 years in the Transplant Center Martin. This set of patients included 5 patients (2 %) after heart valve replacement. We present the case of a patient after kidney transplantation with development of endocarditis of the bioprosthesis of the aortic valve one month after successful kidney transplantation. Diagnostics of endocarditis by standard procedures (examination by transthoracic echocardiogram, transesophageal echocardiography, hemocultures) was unsuccessful. We rarely diagnosed endocarditis only by PET-CT examination with a consequent change of the antibiotic treatment and successful managing of this post-transplant complication. Conclusion: Endocarditis after kidney transplantation is a serious complication which significantly worsens the mortality of patients. The risk of development of infective endocarditis after transplantation is also increased by induction, mainly by antithymocyte globulin. Diagnostics only by PET-CT examination is rare; however, in this case it fundamentally changed the approach to the patient and led to a successful treatment. Key words: endocarditis – induction – kidney transplantation – PET-CT

• MeSH
• antibakteriální látky terapeutické užití   MeSH
• bakteriální endokarditida * diagnóza   etiologie   terapie   MeSH
• C-reaktivní protein MeSH
• chirurgická náhrada chlopně MeSH
• dospělí MeSH
• imunosupresivní léčba MeSH
• kreatinin MeSH
• lidé MeSH
• počítačová rentgenová tomografie * MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• pozitronová emisní tomografie * MeSH
• rentgendiagnostika hrudníku MeSH
• transplantace ledvin MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Východisko: Biopsia transplantovanej obličky je výkon, ktorý predstavuje najsenzitívnejšiu diagnostiku príčiny dysfunkcie obličkového štepu. Výskyt arteriovenóznej (AV) fistuly po biopsii je približne v 2,5-16 % prípadoch a až 75 % AV fistúl je možné detekovať do štyroch týždňov od biopsie štepu. Väčšinou ostávajú AV fistuly asymptomatické (80 %) a spontánne regredujú. Indikáciou na endovaskulárnu intervenciu je zväčšujúca sa AV fistula s rizikom ruptúry, náhle zhoršená funkcia štepu alebo artériova hypertenzia rezistentná na liečbu. Kazuistiky:V súbore 210 pacientov sme zaznamenali päť prípadov AV fistuly po biopsii štepu (2.4 %). Prezentujeme dve kazuistiky pacientiek, u ktorých bola diagnostikovaná AV fistula po biopsii štepu s indikáciou na intervenčné riešenie. V prvom prípade ide o 62-ročnú pacientku po primárnej transplantácii obličky od mŕtveho darcu 11/2006. po biopsii štepu 02/2007 s diagnostikovanou AV fistulou. Pri opakovaných USG vyšetreniach zaznamenávame postupné zväčšovanie AV fistuly, preto bola pacientka indikovaná na endovaskulárnu intervenciu. Prvé dva pokusy o embolizáciu boli však neúspešné. Pre progresiu rastu bol zrealizovaný tretí, úspešný pokus o embolizáciu. Druhá pacientka je po transplantácii obličky od žijúceho darcu 02/2004, po biopsii transplantovanej obličky 03/2006, s diagnostikovanou AV fistulou. V priebehu troch mesiacov však dochádza k rýchlemu zväčšovaniu AV fistuly, preto pacientku indikujeme na intervenčný výkon a plánujeme embolizáciu. Záver: AV fistula po biopsii obličky je pomerne zriedkavá komplikácia. Častejšie sa vyskytuje po biopsii transplantovanej obličky v porovnaní s natívnymi obličkami. Selektívna embolizácia. ktorá je efektívna a bezpečná, je indikovaná v prípade symptomatických AV fistúl alebo pri riziku ruptúry pri zväčšujúcich sa AV fistulách.

Introducion: Biopsy of a transplanted kidney is an act which represents the most sensitive way of diagnosing the cause of kidney graft dysfunction. Occurrence of the arteriovenous (AV) fistula after biopsy is approximately at 2.5-16% of cases and it is possible to detect up to 75% of fistulas during 4 weeks after graft biopsy. In most cases, the fistulas remain asymptomatic (80%) and regress spontaneously. A growing AV fistula with a risk of rupture, suddenly worsened graft function or artery hypertension resistant to therapy are indications for endovascular intervention. Casuistics: In the set of 210 patients we have recorded 5 cases of AV fistula after graft biopsy (2.4%). We present 2 casuistic s of women patients who were diagnosed AV fistula after graft biopsy with indication for an interventional solution. In the first case, there is a 62-years-old woman patient after primary kidney transplantation from a dead donor 11/2006, after graft biopsy 02/2007 with a diagnosed AV fistula. After repeated USG examinations, growth of the fistula had been recorded, therefore the patient was indicated for endovascular intervention. The initial two attempts for embolisation were, however, unsuccessful. Due to the increasing growth,the third, successful attempt for embolisation was realised. The second patient is after kidney transplantation from a living donor 02/2004, after biopsy of the transplanted kidney 03/2006, with a diagnosed AV fistula. Throughout the 3 months the AV fistula had been growing quickly, and therefore the patient was indicated for the intervention act and embolisation was planned. Conclusion: AV fistula is a relatively rare complication. It more often occurs after biopsy of a transplanted kidney in comparison to native kidneys. Selective embolisation, which is effective and safe, is indicated in case of symptomatic AV fistulas or when there is a risk of rupture in case of growing AV fistulas.

• Klíčová slova
• kontrastem indukovaná nefropatie,
• MeSH
• arteriovenózní píštěl * diagnóza   etiologie   terapie   ultrasonografie   MeSH
• biopsie * škodlivé účinky   MeSH
• dospělí MeSH
• kontrastní látky škodlivé účinky   MeSH
• kreatinin krev   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nemoci ledvin chemicky indukované   prevence a kontrola   MeSH
• terapeutická embolizace * metody   MeSH
• transplantace ledvin MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH