Hyponatriémia je jedna z najčastejších metabolických porúch v klinickej medicíne. Za hyponatriémiu sa považuje hodnota Na+ v sére 135 mmol/l a nižšia. Jej klinické prejavy sú nasledujúce: bolesti hlavy, nauzea, vracanie, záchvaty, znecitlivenie, kóma a smrť. Hyponatriémiu spôsobenú neosmotickou hypersekréciou vazopresínu rozdeľujeme na: a) hypovolemickú, b) normovolemickú a c) hypervolemickú. Hyponatriémia nespôsobená hypersekréciou vazopresínu je tzv. pseudohyponatriémia, intoxikácia vodou, syndróm cerebrálnej straty soli. Hypovolemická hyponatriémia je spôsobená stratou Na+ a tekutín z organizmu. Vzniká napr. po použivaní tiazidových diuretík, po opakovaných hnačkách, vracaní, po významných stratách krvi a z iných príčin. Liečba tejto poruchy sa musí zamerať na vyvolávajúcu príčinu a na parenterálne podanie 0,9% NaCl. Normovolemická hyponatriémia môže byť s príznakmi alebo bez nich. Akútna normovolemická hyponatriémia sa lieči s i.v. podaním 3% NaCl a so súčasným použitím kľúčkových diuretík (20–40 mg furosemidu/24 hod) a reštrikciou príjmu tekutín. Pri chronickej normovolemickej hyponatriémii, refrakternej na doterajšiu liečbu, spôsobenej neprimeranou sekréciou arginín‑vazopresínu, sa odporúča perorálne použitie jej blokátora V2-receptora, tolvaptanu. Hypervolemická hyponatriémia sa vyskytuje pri kardiovaskulárnom zlyhaní, pri cirhóze pečene, pri nefrotickom syndróme, pri zlyhaní obličiek, pri porfyrickej chorobe a iných chorobách. Pri nej sú prítomné opuchy, ascites, distenzia jugulárnych vén a prítomnosť neprízvučných chropkov na pľúcach, ktoré sa zistia pri fyzikálnom vyšetrení. Pri liečbe sa odporúča reštrikcia príjmu tekutín a podanie NaCl, ako aj diuretická liečba. Okrem toho sa v poslednej dobe odporúča použitie tolvaptanu, ktorý zvyšuje vylučovanie voľnej vody (aquaresis), znižuje osmolalitu v moči a vedie ku zvýšeniu Na+ v sére. Okrem toho v práci uvádzame 3 naše klinicko‑laboratórne pozorovania: 1. V protiklade s literárnym údajom po košickom maratóne (42,125 km) koncentrácia Na+ v sére u bežcov sa zvýšila (zo 144,4 ? 2,1 mmol/l na 147 ? 2,8 mmol/l, p < 0,01), napriek významnému zníženiu telesnej hmotnosti (zo 73,2 ? 5,7 kg na 71,9 ? 5,2 kg, p < 0,05), intenzívnemu poteniu a dehydratácii (hemoglobín v krvi pred behom: 150,4 ? 5,5 g/l, po behu: 152,1 ? 4,8 g/l, p < 0,05). Okrem toho sme zistili významné zníženie frakčnej exkrécie sodíka (FENa) z hodnoty 1,16 ? 0,30 % na hodnotu 0,34 ? 0,10 %, p < 0,01. 2. U jednej pacientky s chronickou intermitentnou porfýriou bol prítomný syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu, ktorý bol dlhodobe pozitívne ovplyvnený reštrikciou príjmu tekutín a perorálnym podávaním 1–3 g NaCl/24 hod. 3. U 15 hemodialyzovaných chorých s chronickým zlyhaním obličiek, ktorí mali opakovane hypervolemickú hyponatriémiu, sme s použitím primeranej ultrafiltrácie a dialyzačného roztoku s obsahom Na+ 145 mmol/l dosiahli na konci hemodialýzy koncentráciu Na+ v sére 142 mmol/l. Kľúčové slová: hyponatriémia – diferenciálna dia­gnóza – liečba hyponatriémie – selektívny antagonista V2-receptoru

Hyponatremia is one of the most common metabolic disorders in clinical medicine. The value of Na+ in serum equalling 135 mmol/l and lower is regarded as hyponatremia. Its clinical manifestations are the following: headaches, nausea, vomiting, seizures, numbness, coma and death. Hyponatremia caused by non‑osmotic hypersecretion of vasopressin can be divided into: a) hypovolemic, b) normovolemic and c) hypervolemic. Hyponatremia which is not caused by the hypersecretion of vasopressin is the so‑called pseudohyponatremia, water intoxication, cerebral salt loss syndrome. Hypovolemic hyponatremia is caused by the loss of Na+ and fluid loss from the organism. It occurs, for example, after using thiazide diuretics, after recurrent diarrhoea, vomiting, after significant blood loss and other causes. Treatment of this disorder must focus on the producing cause and on the parenteral administration of 0.9% NaCl. Normovolemic hyponatremia can be with or without symptoms. Acute normovolemic hyponatremia is treated by the intravenous administration of 3% NaCl and with the simultaneous use of loop diuretics (20–40 mg Furosemide/24 hrs) and restriction of fluid intake. In the case of chronic normovolemic hyponatremia, refractory to the previous treatment, caused by the inappropriate secretion of arginine‑vasopressin, it is recommended to use perorally its V2-receptor blocker, Tolvaptan. Hypervolemic hyponatremia occurs in the case of cardiovascular failure, with hepatic cirrhosis, nephrotic syndrome, renal failure, porphyric disease and other conditions. Symptoms occurring with it are swellings, ascites, distension of jugular veins and the presence of unaccented rales in the lungs, which can be detected during physical examination. For treatment it is recommended to restrict fluid intake and to administer NaCl as well as diuretic therapy. Recently it has been recommended to use Tolvaptan which increases excretion of free water (aquaresis), decreases osmolality in the urine, and leads to the increase in serum Na+. Apart from that, we present our three clinical‑laboratory observations in the paper: 1. Contrary to the data in the literature, after the Košice Marathon (42.125 km) the serum concentration of Na+ in the runners increased (from 144.4 ? 2.1 mmol/l to 147 ? 2.8 mmol/l, p < 0.01) in spite of a significant reduction in the body weight (from 73.2 ? 5.7 kg to 71.9 ? 5.2 kg, p < 0.05), intensive perspiration and dehydration (blood haemoglobin before the run: 150.4 ? 5.5 g/l, after the run: 152.1 ? 4.8 g/l, p < 0.05). Apart from that, we detected a significant decrease in the fractional excretion of sodium (FENa) from 1.16 ? 0.30% to 0.34 ? 0.10%, p < 0.01. 2. One patient with chronic intermittent porphyria displayed the syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion, which had been positively influenced by the restriction of fluid intake in the long term and by peroral administration of 1–3 g NaCl/24 hrs. 3. In 15 haemodialysed patients with chronic renal failure, who displayed recurrent hypervolemic hyponatremia, we achieved, by means of adequate ultrafiltration and a dialysis solution containing Na+ 145 mmol/l, the serum concentration of Na+ 142 mmol/l at the end of haemodialysis. Key words: hyponatremia – differential dia­gnosis – treatment of hyponatremia – selective V2 receptor antagonist

• Klíčová slova
• hypervolemická hyponatriémia, normovolemická hyponatriémia, hypovolemická hyponatriémia,
• MeSH
• biochemická analýza krve MeSH
• chlorid sodný terapeutické užití   MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• diuretika MeSH
• elektrolyty MeSH
• hyponatremie * diagnóza   etiologie   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• metabolické nemoci MeSH
• syndrom nepřiměřené sekrece ADH MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Hlavné mechanizmy pri regulácii objemu telových tekutín sú smäd a antidiuretický hormón. Sú ovplyvňované predovšetkým zmenami osmolality séra, pričom sekrécia vazopresínu je modulovaná aj neosmotickými zmenami, ako je hypovolémia, hypotenzia, nauzea a pod. Zmeny metabolizmu vody sa prakticky prejavujú zmenami koncentrácie sodíka, t.j. hypo- a hypernatriémiou. Hyponatriémia môže byť v závislosti od objemu extracelulárnej tekutiny hypovolemická, euvolemická alebo hypervolemická. V článku sa rozoberajú jednotlivé typy hyponatriémie, vrátane ich diagnostiky a liečby. Hypernatriémia je v praxi zriedkavá a je väčšinou ukazovateľom nedostatku vody v organizme. Autorka rozoberá jej príčiny, diagnostiku a terapeutické postupy.

The most important mechanisms regulating body fluid volume are thirst and antidiuretic hormone, i.e. ADH (arginin-vasopresin, AVP). These two mechanisms are mostly influenced by changes of plasma osmolality. However, ADH secretion can be modulated by nonosmotic changes, such as hypovolaemia, hypotension, nausea etc. Water metabolism disturbances are practically manifested as hypo - or hypernatremia. Hyponatraemia, depending on extracellular fluid volume, may be hypovolaemic, euvolaemic or hypervolaemic. Author discuss about diagnosis and management of these three types of hyponatraemia. Hypernatraemia is less common in clinical practice and usually indicates water deficiency. Author presents its causes, diagnosis and management.

Liečba euvolemickej a hypervolemickej hyponatriémie je limitovaná, zle tolerovaná a málo efektívna. Tradičná liečba syndrómu neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH) zahŕňa reštrikciu tekutín, infúziu roztokov NaCl, podávanie furosemidu, demeklocyklínu a urey. Tieto liečebné možnosti majú svoje limity a neexistujú oficiálne odporúčania na ich použitie. V posledných rokoch sa začínajú v liečbe SIADH používať antagonisty V1 a V2 receptorov antidiuretického hormónu (známeho aj ako arginín vazopresín) - vaptany. Ich podávanie vedie k vodnej diuréze bez súčasného ovplyvnenia exkrécie sodíka a draslíka. V liečbe SIADH bolo odskúšaných niekoľko preparátov tejto skupiny, t. j. conivaptan, tolvaptan, satavaptan, lixivaptan, mozavaptan. Väčšina z nich bola účinná v liečbe SIADH a hypervolemickej hyponatriémie. Štúdie u chorých s hypervolemickou hyponatriémiou pri zlyhaní srdca a cirhóze pečene však neukázali významné zlepšenie mortality chorých. Z tohto dôvodu je použitie vaptanov v terapii hypervolemickej hyponatriémie limitované.

The treatment of euvolemic and hypervolemic hyponatremia is limited, not very well tolerated and mostly ineffective. Treatment options for the syndrome of inappropriate secretion of antidiuretic hormone (SIADH) include fluid restriction, saline infusion, furosemide, demeclocycline, and urea. All of them have their limitations and there are no guidelines for their use. In recent years antagonists of vasopressin V1 and V2 receptors called vaptans were used in treatment of SIADH. Vaptans specifically prevent the reabsorption of water from the renal tubules, without affecting solute excretion. Several vasopressin receptor antagonists have been developed for clinical use the (conivaptan, lixivaptan, satavaptan, tolvaptan, mozvaptan). The most of them were successful in the treatment of hypervolemic hyponatremia. Clinical trials with vaptans used in patients with heart failure or cirrhosis showed good effect on morbidity, but not on the improvement of mortality. Because of that the use of vaptans in the treatment of hypervolemic hyponatremia is limited.

Úvod: Hyponatriémia je v súčasnosti najčastejšou elektrolytovou poruchou, ktorá sa zisťuje v bio­chemických laboratóriách a vďaka novším údajom o jej dôsledkoch ako aj mortalite záujem o túto odchýlku rastie. Cieľom našej práce bolo zistiť prevalenciu hyponatriémie u chorých hospitalizovaných na internej klinike a analyzovať jej najčastejšie príčiny. Pacienti a výsledky: Z celkového počtu 1 203 pacientov hospitalizovaných na internej klinike za obdobie 6 mesiacov bola významnejšia hyponatriémia, tj. hladina sodíka v sére – S‑Na < 130 mmol/l – dia­gnostikovaná u 83, tj. 6,9 % chorých. U 14 pacientov, tj. v 1,15 %, bola hyponatriémia závažná, tj. hladina S‑Na < 120 mmol/l. Najčastejším typom hyponatriémie bola hypervolemická hyponatriémia (n = 41; 49,4 %) pri cirhóze pečene a srdcovom zlyhaní, menej častou bola euvolemická (n = 28; 33,7 %) a najmenej často sa vyskytovala hypovolemická hyponatriémia (n = 14; 16,9 %). V rámci euvolemickej hyponatriémie jej najčastejšou príčinou bol syndróm neprimeranej sekrécie vazopresínu (SIADH) a liečba tiazidovými diuretikami. Okrem tiazidových diuretík pomerne častou príčinou euvolemickej hyponatriémie, teda aj SIADH, bolo užívanie inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Záver: Autori konštatujú, že prevalencia hyponatriémie na internej klinike je vysoká (6,9 %) a najčastejším typom je hypervolemická hyponatriémia. Najčastejšou príčinou euvolemickej hyponatriémie je užívanie tiazidových diuretík a SSRI, preto, najmä u starších osôb, je potrebné pravidelne kontrolovať hladinu sodíka v sére.

Introduction: Hyponatremia is the most common electrolyte disorder detected by bio­chemical laboratories in the present time and interest about it increases because of new informations about its consequences. Aim: Objective of our work was to determine the prevalence of hyponatremia in patients hospitalized at clinic of internal medicine and to analyze its most common causes. Patients and results: The total number of hospitalized patients for a period of 6 months was 1,203. Severe hyponatremia, i.e. S‑Na < 130 mmol/l was detected in 83 cases, i.e. 6.9% of all patients. 14 patients, i.e. 1.15% have more severe hyponatremia with S‑Na < 120 mmol/l. The most common type of hyponatremia was hypervolemic hyponatremia (n = 41; 49.4%) associated with liver cirrhosis and hearth failure, less common was euvolemic hyponatremia (n = 28; 33.7%) and least common was hypovolemic hyponatremia (n = 14; 16.9%). The most common cause of euvolemic hyponatremia was syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion (SIADH) and thiazide diure­tics therapy. Next to thiazide diuretics, other common cause of euvolemic hyponatremia, and so SIADH, was therapy by selective serotonin reuptake inhibitors (SSRI). Conclusion: The authors point out, that it is necessary to control serum sodium concentration on regular base in case of long‑term therapy by thiazide diuretics or SSRI, especially in elderly patients.

• MeSH
• dospělí MeSH
• extracelulární tekutina fyziologie   MeSH
• hyponatremie * diagnóza   etiologie   chemicky indukované   patologie   MeSH
• klinické laboratorní techniky MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• sodík diagnostické užití   fyziologie   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH