Poznejte progresivní obor sociální psychologie v celé jeho šíři! Rozsáhlá monografie připravená renomovanými editory představuje sociální psychologii komplexním způsobem - z pohledu teoretického, metodologického i aplikačního - a předkládá čtenářům systematicky utříděné základní i aktuální poznatky.; Poznejte progresivní obor sociální psychologie v celé jeho šíři! Rozsáhlá monografie připravená renomovanými editory představuje sociální psychologii komplexním způsobem – z pohledu teoretického, metodologického i aplikačního – a předkládá čtenářům systematicky utříděné základní i aktuální poznatky.

• Klíčová slova
• Psychologie odborná,
• MeSH
• sociální psychologie metody   MeSH

• NLK Obory
• psychologie, klinická psychologie

Zkušení editoři s početným autorským týmem představují sociální psychologii jako celek sestavený ze zásadních témat podstatných pro porozumění tomu, co je sociální psychologie, čím se zabývá, jaké metodologické postupy používá a kde je využívána v praxi. Nakladatelská anotace. Kráceno; Poznejte progresivní obor sociální psychologie v celé jeho šíři! Rozsáhlá monografie připravená renomovanými editory představuje sociální psychologii komplexním způsobem – z pohledu teoretického, metodologického i aplikačního – a předkládá čtenářům systematicky utříděné základní i aktuální poznatky.

• MeSH
• sociální psychologie metody   MeSH

• Konspekt
• Sociální interakce. Sociální komunikace
• NLK Obory
• psychologie, klinická psychologie
• NLK Publikační typ
• kolektivní monografie

Náš každodenný život je riadený cieľmi. Empirická evidencia navyše naznačuje, že ciele môžu byť aktivované nevedome (Förster, Liberman, Friedman, 2007), ovplyvniac tak naše správanie (Weingarten et al., 2016). Nemusí k tomu ale dôjsť za každých okolností. Hlavným cieľom tejto prehľadovej štúdie je preto kriticky preskúmať súčasný stav poznania problematiky aktivácie cieľov zo širšej perspektívy výskumu sociálneho primingu a jeho aktuálnej krízy, spočívajúcej v nereplikovaní výsledkov klasických štúdii. Autori sú presvedčení, že pre užšiu sféru aktivácie cieľov môže byť takýto prístup prínosný. Okrem prediskutovania vybraných nedostatkov sa text zameria predovšetkým na to, čo môže posunúť výskum aktivácie cieľov do novej etapy. Ide o načrtnutie, systematizáciu a potenciálnu integráciu komplexnosti aktivácie mentálnych reprezentácii, ako aj ich následného automatického využitia v na cieľ orientovanom správaní sociálneho charakteru. Konkrétne, „sebeckosť“ cieľov (Huang, Bargh, 2014), ich úloha ako mediátorov medzi podnetom a správaním (Weingarten et al., 2016), širšia rola dôležitých moderátorov (Weingarten et al., 2016); selfkonceptu jedinca (Wheeler et al., 2007); dynamickosti stimulácie odpovedí (Smith, Mackie, 2016); aktuálnej motivačnej relevancie objektu (Eitam, Higgins, 2010); výpočtu dostupných sociálnych zdrojov (Cesario, Jonas, 2014); ako aj úloha chybného atribuovania zdroja informácie a ohniska pozornosti v rámci širšieho usudzovania v danej situácií (Loersch, Payne, 2011) sú prediskutované a sumarizované, analyzujúc ich prínos k téme. Okrem toho je taktiež načrtnutý a v kontexte aktivácie cieľov kriticky ohodnotený prístup Schrödera a Thagarda (2013), potenciálne integrujúci rozmanité modely na hlbšej úrovni analýzy. Záverom sú načrtnuté aj tri iné potenciálne prínosné výskumné perspektívy.

Our daily life is directed by goals. Furthermore, emerging ample body of evidence indicates that goals can be activated non-consciously (Förster, Liberman, & Friedman, 2007) and influence our behavior (Weingarten et al., 2016). However, not necessarily in all circumstances. Therefore, the main aim of the present review is to critically examine the present state of the art of the goal activation from the broader perspective of the social priming literature and current non-replication crisis. The authors argue that such perspective is for the narrower field of goal activation research potentially fruitful. Thus, besides discussing chosen shortcomings, the attention is mainly focused on the depiction of the issue that can help move goal activation research into the new phase – summarization, systematization and potential integration of the complexness of the process of the activation of mental representations and their automatic usage in goal-directed social behavior. In particular, „selfishness“ of goals (Huang & Bargh, 2014), their role as mediators between stimulus and behavior (Weingarten et al., 2016); further role of important moderators (Weingarten et al., 2016); broader self-concept (Wheeler et al., 2007); dynamically simulated responses (Smith & Mackie, 2016); motivational relevance (Eitam & Higgins, 2010); computation of available social resources (Cesario & Jonas, 2014), as well as the a role of misattribution and the focus of attention in the broader situational inferences (Loersch & Payne, 2011) are discussed and summarized, analyzing their contribution to the issue. Furthermore, potential deeper level integration introduced by Schröder and Thagard (2013) is proposed and critically examined in the present goal related context. Moreover, three other potentially fruitful research perspectives are depicted.

• MeSH
• chování a mechanismy chování MeSH
• emoční inteligence MeSH
• lidé MeSH
• motivace MeSH
• opakované seznamování se skutečností MeSH
• sociální chování * MeSH
• sociální psychologie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

Teória mysle predstavuje schopnosť usudzovať o mentálnych stavoch druhých ľudí. Mentálne stavy predstavujú napríklad túžby, presvedčenia a pod. Poznanie presvedčení a túžob človeka nám umožňuje predpovedať, vysvetľovať, manipulovať a chápať jeho správanie. Deficit vo fungovaní teórie mysle je spájaný najmä s autizmom. Neuropsychologický model schizofrénie predpokladá, že špecifické narušenie teórie mysle je prítomné aj u ľudí so schizofréniou počas akútnej fázy ochorenia a spája sa s konkrétnymi symptómami ochorenia. Výskum sa zaoberal potenciálnymi špecifikami fungovania teórie mysle u ľudí so schizofréniou. Parciálnym cieľom bolo overiť, či miera aktuálne prítomných symptómov ochorenia ovplyvňuje schopnosť uplatňovať teóriu mysle. Výskum overoval vzťah teórie mysle, exekutívnych funkcií a pamäte. Výskumu sa zúčastnilo 27 ľudí so schizofréniou alebo schizoafektívnou psychózou v akútnej fáze ochorenia. Kontrolnú skupinu tvorilo 34 zdravých ľudí zrovnocennených na základe veku a pohlavia. Teóriu mysle sme merali prostredníctvom testov falošných presvedčení prvého a druhého rádu, testov na pragmatický aspekt jazyka a Testom čítania mysle z očí (detská verzia testu). Mieru exekutívnych funkcií sme merali prostredníctvom Testu cesty - Forma B. Mieru aktuálnej symptomatológie sme overovali prostredníctvom Škály globálneho klinického dojmu. Z výsledkov vyplynulo, že ľudia so schizofréniou v akútnej fáze ochorenia majú výrazne narušenú schopnosť uplatňovať teóriu mysle (r od 0,27 do 0,59). Zhoršený výkon oproti kontrolnej skupine bol prítomný aj po kontrole miery narušenia exekutívnych funkcií a pamäti, ktorý bol overovaný prostredníctvom rôznych štatistických metód. Narušená schopnosť uplatňovať schopnosť teóriu mysle teda nie je spôsobená globálnym kognitívnym deficitom. Výrazne horšie fungovanie u pacientov so schizofréniou sme zistili v sociálno-kognitívnom aj sociálno-percepčnom komponente teórie mysle.

Theory of mind refers to ability, which allows us to infer about mental states of self and others. Mental states are for examples beliefs, desires etc. Knowing about beliefs and desires of other people allow us to predict, explain and manipulate their behavior. Deficit in theory of mind has been associated mainly with autism. Neuropsychological model of schizophrenia has predicted existence of specific deficit in theory of mind during acute episode of schizophrenia and is associated with specific symptoms of the disease. The purpose of the study was to evaluate specifics of potential functioning theory of mind in people with schizophrenia. Partial aim was to determine whether the current level of present symptoms of the disease affects theory of mind. Research verified the relationship of theory of mind, executive function and memory. The research was conducted on 27 people with schizophrenia or schizoaffective psychosis. Control group consisted of 34 healthy individuals who were matched with gender and age. Theory of mind was measured by first and second order False Belief Task, Hinting Task and Mind in the Eye test. As a measure of executive functioning we used Trail Making Test - Form B. Amount of actual symptomathology was assessed by scale Clinical global impression. The results showed that people with schizophrenia in the acute phase of the disease have a significantly impaired theory of mind (r from 0.27 to 0.59). Impaired performance compared to the control group was also present after checking the degree of disturbance of executive functions and memory, which has been validated through various statistical methods. Impaired ability to apply theory of mind ability is therefore not caused by global cognitive deficit. Significantly worse functioning in patients with schizophrenia was found in the social-cognitive and social-perceptual component of theory of mind.

• Klíčová slova
• deficit,
• MeSH
• dospělí MeSH
• exekutivní funkce klasifikace   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• paměť MeSH
• psychologické testy MeSH
• schizofrenie (psychologie) MeSH
• schizofrenie * diagnóza   etiologie   terapie   MeSH
• teorie mysli * klasifikace   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Konspekt
• Psychologie
• NLK Obory
• psychologie, klinická psychologie
• sociologie

• MeSH
• chování MeSH
• molekulární biologie MeSH
• nemoci nervového systému MeSH
• nervový systém MeSH
• neurochemie MeSH
• neurofyziologie MeSH
• neurony MeSH
• neurovědy MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Fyziologie člověka a srovnávací fyziologie
• NLK Obory
• neurovědy
• biologie