Klasici
Vydání druhé, upravené 390 stran ; 23 cm
Perception of a pregnant woman's body has been changing through time. While women used to wear baggy clothes trying to cover their pregnancy, today it is completely acceptable exposing and showing your naked pregnant body. „Hiding“ pregnancy once in the Western world was a consequence of taboos that the pregnancy reminds of a corporeality and sexual act that caused it. That required from the pregnant woman covering up and withdrawal from society until the moment of birth. Over time perspective of the body's pregnancy visibility has completely changed. Today, following the example of the world's starlets, every pregnant woman wants a print of her belly in plaster, photos that mark the growth of her belly from day to day. The first 3 months were considered and still are considered a period when the fetus is particularly sensitive and a miscarriage is more likely to occur. Today in the age of social networks, women announce their pregnancy to everyone immediately after the appearance of a small blue plus on the test. In this paper, it will be shown what changes in the body pregnant women encounter throughout the pregnancy, from the very beginning to childbirth.
Vnímanie tela tehotnej ženy sa časom zmenilo. Zatiaľ, čo ženy zvykli nosiť oblečenie, ktorými sa snažili zakryť svoje tehotenstvo, dnes je úplne prijateľné odhaliť a ukázať svoje nahé tehotné telo. „Skrytie“ tehotenstva v západnom svete bolo dôsledkom tabu, že tehotenstvo pripomína telesnosť a sexuálny akt, ktorý to spôsobil. To si vyžadovalo zakrytie tehotnej ženy a stiahnutie sa zo spoločnosti až do okamihu pôrodu. V priebehu času sa viditeľnosť tela počas tehotenstva úplne zmenila. Dnes, po vzore svetových hviezd, chce každá tehotná žena potlač jej bruška v sadre, fotografie, ktoré poznačia jej rast zo dňa na deň. Za prvé 3 mesiace sa považovali a stále sa považujú obdobia, keď je plod obzvlášť citlivý a je pravdepodobnejšie, že dôjde k spontánnemu potratu. Dnes v dobe sociálnych sietí ženy oznamujú svoje tehotenstvo všetkým okamžite po objavení sa malého modrého plusu na teste. V tomto príspevku sa ukáže, s akými zmenami v tele sa tehotné ženy stretávajú počas tehotenstva, od úplného začiatku až po pôrod.
- MeSH
- fyziologie MeSH
- lidské tělo MeSH
- těhotenství MeSH
- ženy MeSH
- Check Tag
- těhotenství MeSH
Závěrečná práce NCONZO
1 svazek : grafy, tabulky ; 30 cm +
- Klíčová slova
- migranti, Zařízení pro zajištění cizinců,
- MeSH
- komunikace MeSH
- kulturní různorodost MeSH
- osoby s přechodným pobytem a migranti MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- uprchlíci MeSH
- Konspekt
- Druhy sociální pomoci a služeb
- NLK Publikační typ
- závěrečné práce
Východiská: Zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobené novými demografickými pomermi v krajinách Európskej únie, si vyžadujú pripravenosť sestier na poskytovanie multikultúrnej ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Na základe hodnotenia úrovne vedomostí z multikultúrneho ošetrovateľstva, posúdiť pripravenosť sestier na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti pacientom z inej kultúry. Metóda: Bola použitá metóda elektronického testovania vedomostí cez Microsoft Forms. Otázky testu overovali teoretické východiská multikultúrneho ošetrovateľstva a využitie poznatkov z multikultúrneho ošetrovateľstva v praxi. Do súboru bolo zaradených 285 sestier s profesijnou registráciou na území Slovenska. Výsledky: Priemerný počet dosiahnutých bodov celým súborom bolo 16,12 bodov (možné maximum 30 bodov). Z teoreticky zameraných otázok bol priemerný počet získaných bodov 6,45 (možné maximum 15 bodov). V otázkach zameraných na praktické využitie v multikultúrnom ošetrovateľstve, bol priemerný bodový zisk 12,95 bodu (možné maximum 25 bodov). Signifikantne vyšší bodový zisk dosiahli sestry s vyšším stupňom vzdelania (p = 0,005; K-W). Bodový zisk sestier nesúvisel s odborom v ktorom pracujú ani s dĺžkou praxe.Záver: Výsledky výskumu odhalili len priemernú úroveň znalostí sestier z multikultúrneho ošetrovateľstva. Preukázali mierne lepšiu situáciu v multikultúrnej kompetentnosti mladších sestier s vyšším stupňom vzdelania. Výsledky poukazujú na potrebu kontinuálneho vzdelávania sestier s dlhoročnou praxou v multikultúrnom ošetrovateľstve
Background: Changes in the provision of health care caused by new demographic conditions in the countries of the European Union require the readiness of nurses to provide multicultural nursing care.Aim: Based on the evaluation of the level of knowledge from multicultural nursing, to assess the readiness of nurses to provide nursing care to patients from other cultures. Method: The method of electronic knowledge testing via Microsoft Forms was used. The test questions verified the theoretical basis of multicultural nursing and the use of knowledge from multicultural nursing in practice. The file included 285 nurses with professional registration in Slovakia.Results: The average number of points achieved by the whole set was 16.12 points (possible maximum 30 points). From the theoretically focused questions, the average number of points obtained was 6.45 (possible maximum 15 points). In questions focused on practical use in multicultural nursing, the average point gain was 12.95 points (possible maximum 25 points). Significantly higher points were achieved by nurses with a higher level of education (p = 0.005; K-W). The point gain of nurses was not related to the field in which they work or the length of practice. Conclusion: The results of the research revealed only the average level of knowledge of nurses from multicultural nursing. They showed a slightly better situation in the multicultural competence of younger nurses with a higher level of education. The results point to the need for continuous education of nurses with many years of experience in multicultural nursing.
Teoretická východiska: V roce 2017 bylo na území České republiky evidováno 524 142 cizinců mimo azylanty. Počet cizinců žijících trvale nebo dočasně na našem území se každoročně zvyšuje. V roce 2017 byla poskytnuta zdravotní péče s potřebou hospitalizace 117 287 cizincům. Z uvedených údajů je patrné, že potřeba kulturně-specifické péče bude narůstat. Cíl: Cílem příspěvku je poukázat na úroveň poskytování kulturně-specifické péče v Novém Jičíně, Opavě a v Ostravě. Metody: Byla použita kvantitativní výzkumná metoda pomocí nestandardizovaného dotazníku vlastní konstrukce. Výsledky: Celkem 76 % dotázaných poskytovalo ošetřovatelskou péči pacientovi z jiné kultury. Pouhých 17 % dotázaných dokázalo poskytnout kulturně-specifickou ošetřovatelskou péči v plném rozsahu. Za největší překážku při poskytování kulturněspecifické péče byla označena jazyková bariéra. Žádná z dotazovaných sester neměla vyhovující vzdělání v transkulturním ošetřovatelství. Diskuze: Srovnání našich výsledků s výsledky zahraničních studií ukazuje, že v poskytování kulturně-specifické péče v našem kraji máme značné rezervy. V zahraničí se běžně plánuje ošetřovatelská péče pomocí dokumentace vytvořené na základě transkulturních modelů ošetřovatelské péče. Ve zkoumaných lokalitách České republiky se tato dokumentace nevyužívá, sestry ve většině případů nemají povědomí o koncepčních modelech, které lze při poskytování kulturně-specifické péče využít. Závěr: Vzhledem k zvyšující se migraci obyvatelstva v celosvětovém měřítku je potřeba vhodně motivovat sestry ke studiu transkulturního ošetřovatelství. Lze předpokládat, že každá sestra se během své praxe setká s pacientem pocházejícím z odlišného kulturního prostředí. Umět reagovat na individuální potřeby každého pacienta je cílem holistického pojetí ošetřovatelství.
Background: In 2017, 524,142 foreigners except recognized refugees were registered in the Czech Republic. However, the number of foreigners living permanently or temporarily in our country is increasing every year. In 2017, 117,287 foreigners were provided with medical care in need of hospitalization. The need for cultural-specific care can be expected to increase in the future. Aim: The aim of the paper is to point out the standard of providing culturally specific care in Nový Jičín, Opava and Ostrava. Methods: A quantitative research method using non-standardized questionnaire of own construction was used. Results: A total of 76 % of respondents stated that they had already met a patient of another culture in their practice. It turned out that only 17 % of respondents were able to provide cultural-specific nursing care to the full extent. The language barrier was identified as the biggest obstacle in providing culturally specific care. None of the nurses interviewed had a satisfactory education in transcultural nursing. Discussion: Comparison of our results with the results of foreign studies shows that we are far behind in the provision of cultural-specific care in our region. While nursing care is routinely planned abroad using documentation created on the basis of transcultural models of nursing care, nurses in most cases do not even know what conceptual models can be used to provide culturally specific care. Conclusion: Given the increasing global migration, it is necessary to motivate nurses to study transcultural nursing. It can be assumed that each nurse encounters a patient from a different cultural background during her practice. Being responsive to each patient’s individual needs is the goal of a holistic nursing concept.
- MeSH
- kardiovaskulární nemoci psychologie MeSH
- kvalita života MeSH
- pacienti hospitalizovaní MeSH
- péče o pacienta psychologie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychický stres MeSH
- psychologická teorie MeSH
- psychologie MeSH
- psychosociální deprivace MeSH
- spokojenost pacientů MeSH
- zdravotnické služby - potřeby a požadavky MeSH