Gossypiboma nie je bežne známa chirurgická komplikácia. Ide o tumoróznu léziu spravidla spôsobenú hemostatickým materiálom používaným pri chirurgickom výkone. V literatúre sa často opisujú také lézie po abdominálnych chirurgických výkonoch. V aktuálnej kazuistike autori opisujú prípad 17-ročnej pacientky, ktorú operovali pre tumor v tele mandibuly vľavo. Histopatologicky išlo o ameloblastóm. Pacientka bola ošetrená lege artis, aj s využitím surgicelovej plste (Surgicel® FibrillarTM Absorbable Hemostat). Po dvoch mesiacoch sa mladá žena vrátila na kliniku s tumorovou léziou v tej istej lokalizácii, ktorá sa na CT obraze javila ako recidíva pôvodne diagnostikovaného ameloblastómu. Histopatologicky však obraz biopsie zodpovedal nálezu cudzorodého telesa, s netypickou štruktúrou, s okolitými granuláciami a masívnym zápalom. Následnou konzultáciou a konzíliom na klinickom pracovisku bolo potvrdené, že išlo o hemostatický cudzorodý materiál s okolitou hyperinflamatórnou reakciou napodobujúcou tumor, ktorý je v literatúre známy pod rozličnými názvami, najčastejšie ako gossypiboma alebo textiloma.
Gossypiboma is not a commonly known surgical complication. It is a tumorous lesion usually caused by hemostatic material used in surgery. Such lesions are most commonly described after abdominal surgery. In this case report, the authors describe a case of a 17 year old female patient, operated for a mandible tumor. Histopathologically it was an ameloblastoma. The patient was treated lege artis, with the use of Surgicel® felt (Surgicel FibrillarTM Absorbable Hemostat). After two months, the young woman returned to clinics with a tumorous lesion at the same location. On the CT scan the lesion appeared to be a recurrence of the originally diagnosed ameloblastoma. Histopathologically, the lesion consisted of a foreign material with surrounding granulation tissue and massive inflamation. The foreign material had an atypical structure. Subsequent consultations and consensus at the clinic confirmed that it was a haemostatic foreign material with a surrounding hyper-inflammatory response mimicking a tumor, known in the literature under various names, most often as gossypiboma or textiloma.
- MeSH
- cizí tělesa * chirurgie diagnóza patologie MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- nádory mandibuly chirurgie MeSH
- pooperační komplikace * MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- MeSH
- Creutzfeldtova-Jakobova nemoc * MeSH
- Nobelova cena MeSH
- pitva MeSH
- virologie MeSH
- Publikační typ
- osobní vyprávění MeSH
- O autorovi
- Gajdusek, D. Carleton 1923-2008 Autorita
- MeSH
- kongresy jako téma MeSH
- melanom diagnóza genetika imunologie MeSH
- mutace MeSH
- nádorové biomarkery MeSH
- nádory kůže MeSH
- Publikační typ
- zprávy MeSH
Epidermolysis bullosa a Bartov syndróm sú pomerne presne histopatologicky dokumentované ochorenia. V príspevku autori približujú zaujímavý a doteraz neopísaný úkaz v pľúcach dieťaťa mužského pohlavia s epidermolysis bullosa junctionalis a s Bartovým syndrómom, ktoré zomrelo po 17 dňoch od narodenia a 13 dňoch od vykonania operácie pre atréziu pylora na multiorgánové zlyhanie pri základných vrodených ochoreniach. Pri histologickom vyšetrení sa v alveolách pľúc našli okrem masívnej prítomnosti penovitých makrofágov aj početné globoidné útvary pripomínajúce morfologicky aj imunohistochemicky Hassallove telieska v týmuse novorodenca. Išlo o acidofilné sférické telieska s koncentrickou skladbou, vo väzivovom tkanive s fokálnou prítomnosťou fibrínu a s ojedinelým dôkazom cytokeratínu AE1/AE3 a cytokeratínu HMW pozitívnych epitélií a s CD68 pozitívnymi histiocytovými elementmi, ktoré autori pracovne nazvali „hassalloidnými“ telieskami. Zaujímavým nálezom bola aj folikulárna kožná štruktúra v centre „hassalloidného“ telieska, ktorá svedčí o aspirácii súčasti kože počas intrauterinného života. Normálne Apgarovej skóre pri narodení dieťaťa (10/10/10 b.) a závažný histomorfologický nález pri úmrtí dieťaťa najskôr svedčia o patogenetickej formácii „hassalloidných“ teliesok v pľúcach počas 17-dňového života postihnutého dieťaťa.
Epidermolysis bullosa and Bart´s syndrome are fairly accurately documented diseases by histopathology. In the article the authors describe interesting and hitherto undescribed phenomenon in the lungs male infant with epidermolysis bullosa junctionalis and Bart‘s syndrome, who died 17 days after birth and 13 days after surgery for pyloric atresia, on multiorgan failure within basic congenital diseases. Histologically in lung alveoli was found to the massive presence of foamy macrophages and numerous globoid formations resembling morphological and immunohistochemical „Hassall´s” bodies in a thymus of the newborn. It was a acidophillic spherical bodies concentric tracks in the connective tissue with focal presence of fibrin, as a unique proof CKAE1/AE3 and CKHMW positive epithelial cells and CD68-positive histiocytic elements. An interesting finding was the follicular skin structure in the center „hassalloid´s-like” body, which suggests an aspiration components of the skin during intrauterine life. Normal Apgar score at birth of the child (10/10/10 s.) and severe histological features on the death of the child testify for the first pathogenetic formation „hassalloid´s-like” bodies in the lungs during the 17-day life of a disabled child.
- Klíčová slova
- Bartův syndrom, pěnovité makrofágy, Hassallova tělíska,
- MeSH
- alveolární makrofágy * patologie MeSH
- epidermolysis bullosa junkční * MeSH
- kožní nemoci MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- pitva MeSH
- plíce patologie MeSH
- plicní alveoly * patologie MeSH
- syndrom MeSH
- thymus MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- novorozenec MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod. Popálenie medúzou nie je v strednej Európe časté. Prázdninová prímorská turistika však prináša aj na naše zdravotnícke pracoviská rôzne nezvyčajné chorobné prejavy. Kúpanie sa v mori je častou príčinou výskytu popálenia medúzou a zmien v koži, ktoré biopticky nie sú presne opísané. Cieľ. Autori sa zamerali na sledovanie morfologických a numerických zmien niektorých druhov zápalových buniek v koži 59-ročnej pacientky po 10 dňoch od popálenia medúzou. Na porovnanie kožných zmien sa jej na bioptické vyšetrenie odobrala lezionálna aj nelezionálna koža. Metódy. Obidve excízie kože sa skúmali pomocou imunohistochemických metód na detekciu antigénu CD68, CD163, CD30, CD4, CD3, CD8, CD20 a CD1a, na detekciu histiocytov, niektorých klonov lymfocytov a Langerhansových buniek kože prezentujúcich antigén, antigén CD117, toluidínová modrá a chlóracetátesteráza na detekciu mastocytov a neutrofilov. Materiál bol vyšetrený aj imunofluorescenčnými metódami na dôkaz IgA, IgM, IgG, C3, C4, albumínu a fibrinogénu. Reprezentatívne zorné polia sa dokumentovali mikroskopickým fotoaparátom Leica DFC 420 C. Získané snímky z obidvoch vzoriek kože sa spracovali morfometrickou analýzou pomocou softvéru Vision Assistant. Získané hodnoty boli spracované štatisticky metódou Studentovho t-testu. Výsledky. Priemerné hodnoty buniek v lezionálnej a v nelezionálnej vzorke boli nasledujúce - CD117-2,64/0,37, CD68-6,86/1,63, CD163-3,13/2,23, CD30- 1,36/0,02, CD4-3,51/0,32, CD8-8,22/0,50, CD3-10,69/0,66, CD20-0,56/0,66, CD1a-7,97/0,47. Mierne zmnožené boli eozinofily v lezionálnej koži. Zvýšené hodnoty sledovaných druhov buniek v lezionálnej excízii v porovnaní s nelezionálnou vzorkou kože boli v ôsmich prípadoch štatisticky významné na hladine p = 0,033 až 0,001. Štatisticky nevýznamný rozdiel bol dokázaný iba medzi hodnotami CD163+ histiocytov. Záver. Autori určili počty sledovaných zápalových buniek v lezionálnej koži po popálení medúzou a porovnali ich s nelezionálnou kožou pacientky. Zistili štatisticky významné zvýšenie hladiny vybraných zápalových buniek a numericky dokumentovali zmeny celularity v zápalovom ložisku spôsobené hypersenzitívnou reakciou po poranení medúzou v intervale 10 dní po ataku.
Introduction. Jellyfish burning is not commonly part of the professional finding in the central Europe health care laboratory. Holiday seaside tourism includes different and unusual presentations of diseases for our worklplaces. Sea water-sports and leisure is commonly connected with jellyfish burning and changes in the skin, that are not precisely described. Aim. Authors focused their research on detection of morphological and quantitative changes of some inflammatory cells in the skin biopsy of a 59-years-old woman ten days after a jellyfish stinging. Because of a comparison of findings the biopsy was performed in the skin with lesional and nonlesional skin. Methods. Both excisions of the skin were tested by imunohistochemical methods to detect CD68, CD163, CD30, CD4, CD3, CD8, CD20 a CD1a, to detect histiocytes, as well as several clones of lymphocytes and Langerhans cells (antigen presenting cells of skin), CD 117, toluidin blue and chloracetase esterase to detect mastocytes and neutrophils. Material was tested by immunofluorescent methods to detect IgA, IgM, IgG, C3, C4, albumin and fibrinogen. Representative view-fields were documented by microscope photocamera Leica DFC 420 C. Registered photos from both samples of the skin were processed by morphometrical analysis by the Vision Assistant software. A student t-test was used for statistical analysis of reached results. Results. Mean values of individual found cells in the sample with lesion and without lesion were as follows: CD117 -2.64/0.37, CD68-6.86/1.63, CD163-3.13/2.23, CD30-1.36/0.02, CD4-3.51/0.32, CD8-8.22/0.50, CD3-10.69/0.66, CD20-0.56/0.66, CD1a-7.97/0.47 respectively. Generally mild elevation of eosinofils in lesional skin was detected. Increased values of tested cells seen in excision from lesional skin when compared with nonlesional ones were statistically significant in eight case at the level p = 0.033 to 0.001. A not statistically significant difference was found only in the group of CD163+ histiocytes. Conclusion. Authors detected numbers of inflammatory cells in lesional skin after the stinging by a jellyfish and compared them with the numbers of cells in the nonlesional skin of the same patient. Statistically significant differences were seen in the level of selected inflammation cells and numerically documented changes of cellularity in the inflammatory focus were caused by a hypersensitivity reaction after jellyfish injury in the period of 10 days after attack.
- MeSH
- imunohistochemie využití MeSH
- kontaktní dermatitida * diagnóza etiologie patologie MeSH
- kousnutí a bodnutí MeSH
- kožní manifestace MeSH
- kůže patologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- Scyphozoa MeSH
- živočišné jedy * škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Bartov syndróm, v literatúre známy aj pod akronymickým názvom CLAS (Congenital Localised Absence of Skin), prvý raz opísal Bart v roku 1966 ako vrodené lokalizované chýbanie kože, epidermolysis bullosa congenita a nechtové abnormity. V príspevku autori prezentujú makroskopický aj histologický nález nekroptického prípadu novorodenca s Bartovým syndrómom, s epidermolysis bullosa junctionalis a s atréziou pyloru, ktorý zomrel po 17 dňoch od narodenia a 13 dňoch od operácie stenózy pyloru.
Bart‘s syndrome, in literature also known under the name CLAS (Congenital Localised Absence of Skin), first described by Bart in 1966 as congenital localized absence of skin, epidermolysis bullosa congenita and nail abnormalities. The authors present a macroscopic and histological findings of a newborn with Bart‘s syndrome, with epidermolysis bullosa junctionalis and atresia pylori, who died 17 days after birth and 13 days after surgery for pyloric stenosis.
- MeSH
- epidermolysis bullosa junkční * diagnóza genetika patologie MeSH
- kožní nemoci diagnóza patologie MeSH
- lidé MeSH
- mutace MeSH
- novorozenec MeSH
- pitva MeSH
- příčina smrti MeSH
- pylorus abnormality patologie MeSH
- syndrom MeSH
- vrozené vady MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- novorozenec MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
