Hlavným cieľom štúdie je analyzovať dokumenty z vybraných databáz zaoberajúce sa včasnou intervenciou u detí s detskou mozgovou obrnou v ranom veku a poskytnúť prehľad o rozličných metódach a postupoch používaných v rámci včasnej intervencie pre deti s DMO. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Poskytovanie sociálnej služby včasnej intervencie deťom v ranom veku je rozhodujúce pre ich ďalší vývoj a pre fungovanie celej rodiny. METÓDY: Obsahová analýza štúdií bola realizovaná v máji 2019 pomocou počítačového vyhľadávania. Vyhľadávanie bolo realizované v nasledovných databázach: SCOPUS (n = 37); Web of Sciences Current Content (n = 7); Web of Sciences Core Collection (n = 13) a Science Direct Databases (n = 1166). Analyzovaných bolo spolu 6 vybraných štúdií. VÝSLEDKY: Dôležitosť včasnej intervencie je najviac viditeľná v oblastiach: pohybové schopnosti, manuálne schopnosti, komunikácia, sociálny rozvoj. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Včasná intervencia ako služba na podporu rodín s deťmi má v súčasnosti nezastupiteľné miesto v slovenskej legislatíve. Včasné poskytnutie tejto služby totiž spolu s prístupom orientovaným na rodinu v rámci systematického interdisciplinárneho prístupu je pre rodinu s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou veľmi dôležité.
The main objective of this study is to analyse documents from selected databases of groups of children with cerebral palsy in regards to early childhood intervention and provide an overview of the different methods and procedures used. THEORETICAL BASE: Providing early childhood intervention in families with children with cerebral palsy is crucial for the further development of children and their families. METHODS: The content analysis of the studies was conducted on research done in May 2019. Documents were found through computer searches of SCOPUS (n = 37); Web of Sciences Current Content (n = 7); Web of Sciences Core Collection (n = 13) and Science Direct Databases (n = 1166). OUTCOMES: Finally, six studies were included. The importance of early childhood intervention is mostly visible in these areas: motor ability, manual ability, communication, and social development. The early start of intervention and a family-centred approach are important in the work with the family of children with cerebral palsy. SOCIAL WORK IMPLICATIONS: Early childhood intervention as a social service for supporting the families of children with disabilities are currently a crucial part of Slovak legislation. The timely provision of this service in the context of a systematic interdisciplinary approach, along with an approach that is oriented towards the family, is very important for the families of children with cerebral palsy.
- MeSH
- dítě MeSH
- komunikace MeSH
- lidé MeSH
- motorické dovednosti MeSH
- mozková obrna * ošetřování patologie rehabilitace MeSH
- raná péče * MeSH
- sociální změna MeSH
- vývoj dítěte MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- srovnávací studie MeSH
Cieľ: Cieľom štúdie je skúmanie zvládania ochorenia diabetes mellitus 1. typu dospievajúcimi. Výskum je orientovaný na skúmanie vzťahov a rozdielov medzi premennými (metabolická kompenzácia, využívanie inštrumentálnej sociálnej opory, vzdávanie sa), so zreteľom na vek, v ktorom bol diabetes diagnostikovaný. Výskumný súbor a metódy: Výskumu sa zúčastnilo 54 dospievajúcich vo veku 11–21 rokov (priemerný vek 16,48 rokov, SD = 2,93), 66,7 % respondentov tvorili ženy. Elektronický zber dát prebiehal od decembra 2014 do marca 2015. Aktuálnu úroveň metabolickej kompenzácie určovala posledná nameraná hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c), zvládacie štýly boli hodnotené dotazníkom Brief-Cope. Súčasťou testovej batérie boli otázky týkajúce sa sociodemografických charakteristík, zdravotného stavu a zodpovednosti za zdravotnú starostlivosť v rodine. Hypotézy: Predpokladáme existenciu rozdielov v metabolickej kompenzácii u skupín dospievajúcich diabetikov, ktorým bolo ochorenie diagnostikované vo veku 0–7 rokov a u tých, ktorí mali viac než 7 rokov v čase diagnostikovania ochorenia, rozdiely vo využívaní sociálnej opory a stratégie vzdávania sa; tiež existenciu vzťahov medzi aktuálnou úrovňou metabolickej kompenzácie a vekom v čase diagnostikovania diabetu 1. typu, a medzi úrovňou metabolickej kompenzácie a dĺžkou trvania ochorenia. Predpokladané sú aj vzťahy medzi vekom v čase diagnostikovania ochorenia, vekom v čase participácie na výskume a získavaním inštrumentálnej sociálnej opory. Výsledky: Normalita rozloženia bola testovaná pomocou Kolmogorovho-Smirnovho testu v Lilleforsovej modifikácii, ďalej boli použité Mannov-Whitneyho U test pre dva nezávislé výbery a Spearmanova korelačná analýza. Preukázali sa rozdiely v úrovni metabolickej kompenzácie u dospievajúcich diabetikov 1. typu vzhľadom na vek v čase určenia diagnózy vo využívaní sociálnej opory, avšak nie vo vzdávaní sa. Korelácie boli zistené medzi metabolickou kompenzáciou, dĺžkou trvania ochorenia a získavaním sociálnej opory vzhľadom na vek v čase diagnostikovania ochorenia a aktuálny vek v čase participácie na výskume. Výskumne sa potvrdil signifikantný rozdiel (U = 236,000; sig = 0,024) vo využívaní inštrumentálnej sociálnej opory u skupín diabetikov líšiacich sa časom prepuknutia ochorenia. Nižší vek v čase diagnostikovania ochorenia, ako aj nižší vek v čase realizácie výskumu, sa spája s vyššou mierou využívania inštrumentálnej sociálnej opory a naopak. V našom výskume sa potvrdil signifikantný rozdiel. Vzťah medzi trvaním ochorenia a inštrumentálnou sociálnou oporou sa nepreukázal. Ľudia, ktorým bol diabetes diagnostikovaný skôr a tí, ktorí s ním žijú dlhšie, majú v období dospievania horšie výsledky ako tí, ktorým bol diagnostikovaný neskôr a tí, ktorí ho majú kratšie, nakoľko aktuálna úroveň metabolickej kompenzácie negatívne stredne silno koreluje s vekom v čase diagnostikovania ochorenia (r = -0,55; p = 0,000) a zároveň pozitívne stredne silno koreluje s dĺžkou jeho trvania (r = 0,67; p = 0,000). Limitácie: Zvolený výskumný dizajn neumožňuje bližšie skúmanie príčinných vzťahov medzi premennými, preto je potrebné overiť naše hypotézy v rozsiahlej kombinovanej kvantitatívno-kvalitatívnej štúdii.
The aim of this work is to explore coping with the type 1 diabetes mellitus in adolescents. Research focused on relations and differences between variables (metabolic control, use of instrumental social support, behavioral disengagement), with the age at the time of diagnosis taken into consideration. Sample and setting: 54 adolescents between 11 and 21 years of age (mean 16.48, SD=2.93) participated in research, 66.7% are women. Electronic data collection run from December 2014 to March 2015. Last values of glycosated hemoglobin (HbA1c) indicated achieved metabolic control, coping strategies were studied by Brief-Cope. Items questionning socio-demographic characteristics, health condition and responsibility of health care were included. Hypothesis: We assume differences in metabolic control between the group of adolescents with T1D diagnosed at the age 0 to 7 years and diagnosed later, differences in social support and behavioral disengagement were expected as well as correlations between metabolic control, social support and the age at the time of diagnosis, and at the time of participation. Statistical analysis: Normality was tested using Kolmogorov-Smirnov test, Mann-Whitney U test for two independent samples and Spearman corelation analysis were applied. Results: Differences in metabolic compensation in groups of T1D adolescents according to the age at time of diagnosis were found in using social support, unlike the differences in using behavioral disengagement. Correlations between metabolic control and the age at the time of diagnosis, between metabolic compensation and the illness duration, instrumental social support and the age at the time of diagnosis as well as at the actual age at the time of research were found. Significant differences (U=236.000; sig=0.024) were confirmed in using social support in groups of T1D adolescents differing in age at the time of diagnosis. Lower age at the time of diagnosis, as well as lower age at the time of research, is connected to higher level of using social support and vice versa. Correlation between the illness duration and using of social support was not found. People with diabetes diagnosed at lower age and the ones with longer duration of illness, show worse results of metabolic control than those diagnosed later or having T1D for shorter, because of negative correlation of metabolic compensation and the age at the time of diagnosis (r=-0.55; p=0.000) co-occuring with positive correlation with the illness duration (r=0.67; p=0.000). Limitations: Chosen research design does not allow close examination of causal relationships between variables, so it is necessary to verify our hypothesis in a large combined quantitative and qualitative study.
Dosiahnuť čo najvyššiu možnú kvalitu života zomierajúcich pacientov – to je cieľ a poslanie paliatívnej medicíny. Znamená to urobiť všetko, keď sa zdá, že sa už nedá urobiť nič. Hospicová starostlivosť sa zameriava na zvyšovanie kvality života nevyliečiteľne chorých. Jej cieľom je uľahčiť posledný úsek cesty nevyliečiteľne chorého a urobiť ho čo najkvalitnejším. Je tak blízko človeku, že môže doslova z jeho tváre prečítať jeho túžby a želania. To, čo zomierajúci pacient najviac potrebuje, vie najlepšie on sám, preto je potrebné načúvať jeho potrebám a snažiť sa ich čo v najväčšej miere uskutočniť. Naplnením biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb sa zvyšuje kvalita života nevyliečiteľne chorého. Našim cieľom bolo zistiť kvalitu života hospitalizovaných pacientov s infaustnou prognózou. Zamerali sme sa na rôzne aspekty ovplyvňujúce kvalitu života zomierajúceho, akými sú religiozita, rodina. Zisťovali sme, či existuje rozdiel vo vnímaní kvality života vzhľadom k pohlaviu a veku. Hlavnou metódou prieskumu bol individuálny rozhovor s nevyliečiteľne chorým. Použili sme metódu hodnotenia kvality života SEIQoL. Skratka SEIQoL znamená Schedule for the Evaluation of Individual Quality of Life – Systém individuálneho hodnotenia kvality života. Ide o spôsob zisťovania kvality života, ktorý nekladie dôraz na kritériá, ktoré sú vopred stanovené, „čo je správne, dobré a žiadúce a pod.“, ale predovšetkým vychádza z osobných predstáv opýtaného o tom, čo on alebo ona považuje za dôležité (Křivohlavý, 2002). Prieskum sme uskutočnili v zariadení Hospicu sv. Alžbety v Ľubici. Počet oslovených respondentov bol 30 (16 mužov a 14 žien vo veku od 45–94 rokov).
The target and purpose of palliative medicine is to achieve as high quality of life of dying patients as possible. This means to do everything under conditions where it seems that it is impossible to do anything. The hospice care is focused on the enhancement of the life quality in incurable patients. Its purpose is the alleviation of the last part of the way of the incurable patient and to provide its quality as high as possible. It is implemented as close to the human being that his/her desires can be read off from his/her face. The dying patient has the best knowledge concerning his needs and thus, it is necessary to listen to what he/she needs and to try to satisfy them as far as possible. The quality of life of incurable patients is enhanced by the fulfilment of biological, psychological, social and spiritual needs. The purpose of our work was assessment of the quality of life of hospitalized patients with the infaust prognosis. We considered different aspects affecting the quality of life of the dying person, such as the religiousness and family. We examined, whether there is a difference in perceiving the life quality with respect to the gender and age. The main method of the survey inhered in individual interviews with the incurable patients. We employed the method of the life quality assessment SEIQoL. The abbreviation SEIQoL means Schedule for Evaluation of Individual Quality of Life – system serving for the individual assessment of the life quality. This is a method of determining the life quality, which does not put emphasize on preliminarily established criteria “what is good, appropriate and desirable, etc.” but it is particularly based on personal ideas of the subject what he/she considers as important (Křivohlavý, 2002). The survey was implemented in the facility of a St. Alžběta Hospice in Lubica. The number of subjects was of 30 (16 men and 14 women of 45 to 94 years of age).
- MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- náboženství MeSH
- rodinné vztahy MeSH
- umírající psychologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Keďže pred rokom 1989 sa na Slovensku nevenovala adekvátna pozornosť starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich, musíme v tomto období situáciu zmeniť. Tento článok informuje o súčasných aktivitách (legislatívnych, praktických i vzdelávacích), ktoré sa v Slovenskej republike v tejto oblasti realizujú.
Slovak republic did not focus attention on the problem of incurable and dying people before the year 1989. Now we have to change this situation. This article informs about present activities which are realizing in this area (legislation, practical activities, education).
- MeSH
- hospice organizace a řízení pracovní síly zákonodárství a právo MeSH
- lidé MeSH
- paliativní péče metody MeSH
- péče o umírající metody MeSH
- výchova a vzdělávání MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
