Cieľ: Zistiť priemernú intenzitu aktuálne pociťovanej bolesti, jej vplyv na behaviorálnu a funkčnú oblasť života podľa Medical Outcomes Study (MOS) Pain Effects Scale (PES) a aktuálne pociťovanú celkovú kvalitu života podľa Multiple Sclerosis Quality of Life 54 (MSQoL-54). Súbor a metodika: V kvantitatívnej observačnej štúdii participovalo 108 pacientov s RS. Dotazník obsahoval Vizuálnu analógovú škálu bolesti (VAS) na posúdenie intenzity aktuálnej bolesti, MOS PES na zistenie vplyvu bolesti na vybrané funkčné a behaviorálne oblasti kvality života, subjektívne vnímanie celkovej kvality života položkou nástroja MSQoL-54. Opisnou štatistikou boli vyhodnotené priemery a vzťahy Spearmanovým korelačným koeficientom. Výsledky: Pacienti uvádzali priemernú stredne silnú intenzitu bolesti podľa VAS (M = 3,8). Farmakoterapiu užívalo 66,7 % pacientov s efektom občasnej a častej minimalizácie bolesti; najčastejšie nesteroidné antiflogistiká (n = 55). Nefarmakologické metódy využívalo 36 pacientov s občasnou a častou minimalizáciou bolesti; najviac cvičenie. MOS PES ukázal mierny vplyv bolesti na funkčné a behaviorálne oblasti kvality života. Podľa MSQoL-54 bola celková kvalita života hodnotená ako uspokojivá (M = 5,8) a so stúpajúcou intenzitou bolesti sa znižovala. Zvyšujúca intenzita bolesti podľa MOS PES negatívne ovplyvňovala náladu, schopnosť chodiť, spánok, bežné činnosti a rekreačné aktivity. Záver: Objektivizácia bolesti a identifikácia jej vplyvu na kvalitu života pomôže zefektívniť individualizovanú liečbu RS.

Aim: To determine the mean intensity of currently experienced pain, its impact on behavioral and functional domains of life according to the The Medical Outcomes Study (MOS) Pain Effects Scale (PES) and currently experienced overall quality of life according to the Multiple Sclerosis Quality of Life 54 (MSQoL-54) in MS. Patients and methods: The quantitative observational study had 108 MS patients. The questionnaire included the Visual Analogue Scale (VAS) to assess the intensity of current pain, MOS PES to determine the impact of pain on selected functional and behavioral areas of the quality of life, and subjective perception of the overall quality of life using the item of the MSQoL-54. Descriptive statistics was used to evaluate averages and Spearman’s correlation coefficient to detect any relationship. Results: Patients reported a mean moderate pain intensity according to the VAS (M = 3.8). Pharmacotherapy was used by 66.7% of patients with the effect of occasional and frequent pain minimization; most commonly used drugs were nonsteroidal antiphlogistics (N = 55). Non-pharmacological methods were used by 36 patients with intermittent and frequent pain minimization; most used method was exercise. MOS PES showed a moderate effect of pain on functional and behavioral quality of life domains. According to the MSQoL-54, overall quality of life was rated as satisfactory (M = 5.8), and was rated lower with increasing pain intensity. Increasing pain intensity according to the MOS PES negatively affected mood, walking ability, sleep, activities of daily living, and recreational activities. Conclusion: Objectification of pain and identification of its impact on quality of life will help to improve individualized MS treatment.

• MeSH
• analgetika terapeutické užití   MeSH
• antikonvulziva terapeutické užití   MeSH
• bolest * etiologie   MeSH
• cvičení MeSH
• hodnotící studie jako téma MeSH
• kvalita života * psychologie   MeSH
• lidé MeSH
• management bolesti metody   MeSH
• měření bolesti metody   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• roztroušená skleróza * komplikace   psychologie   terapie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Aim: To assess the quality of life in adult patients with migraine. Methods: The sample consisted of 194 respondents. The Migraine Specific Quality of Life Questionnaire (MSQ version 2.1) was used for data collection. Data were evaluated using descriptive statistics and correlation analysis. Results: The sample consisted of 92.3% women and 7.7% men with a mean age of 42.085 ± 10.48 years. The median duration of migraine was 15.70 ± 10.64 years. The majority were those with secondary education (56.2%) and those doing mental work (60.8%). According to the average score achieved in the MSQ version 2.1, patients' quality of life was at average level (M = 50.1). Our results showed that, longer duration (p = 0.012), and high frequency of migraine attacks per month (p < 0.001) and per year (p < 0.001) reduced the quality of life. Meanwhile, the quality of life increased with increasing education. Finally, sex (p = 0.466), occupation (p = 0.079) and migraine medication use (p = 0.052) did not prove to be significant variables in relation to the quality of life. Conclusion: Understanding the quality of life of adult patients with migraine using the MSQ version 2.1 is important for the effective management of this disease. Nurses and physicians should routinely evaluate the quality of life of patients with severe chronic neurological disease as a complementary assessment of patients with migraine.

• MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé MeSH
• migréna * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Bolesť hlavy pri migréne má svoje charakteristiky v kontexte jej lokalizácie, radiácie, kvality, intenzity a časového trvania. Cieľom našej štúdie bolo posúdiť charakteristiky bolesti hlavy u dospelých pacientov s migrénou. V kvantitatívnej observačnej prospektívnej prierezovej štúdii vyplnilo dotazník 194 respondentov (174 žien, 15 mužov). Dotazník obsahoval položky zamerané na bolesť podľa akronymu SOCRATES (lokalizácia, nástup, jej vyžarovanie, pridružené symptómy, čas trvania, provokujúce a zmierňujúce faktory, intenzita) a demografické položky. Zber dát prebehol elektronicky a printovo. Deskriptívna štatistika bola použitá na vyhodnotenie dát. Podľa odpovedí respondentov bolesť hlavy pri nástupe migrenózneho záchvatu bola najčastejšie lokalizovaná za pravým okom, na pravom spánku, ktorej predchádzali najčastejšie nevoľnosť, ťažkosti s koncentráciou a únava. Bolesť vyžarovala do pravej polovice hlavy. Pacienti ju popisovali z hľadiska charakteru ako pulzujúcu, búšiacu, tlakovú a ostrú. Phonofóbia, fotofóbia, vomitus a pocit točenia hlavy boli najčastejšie pridružené symptómy. Jeden migrenózny záchvat trval priemerne 46,2 hodiny. Bolesť dosahovala stredne silnú intenzitu pri jej nástupe a počas záchvatu sa zvýšila na silnú až extrémne silnú. Stres, zmena počasia a nedostatok spánku migrenóznu bolesť provokovali a zmiernenie bolesti prinášali ticho a tma, odpočinok a aplikácia tepla/chladu v podobe obkladu. Poznanie charakteristík bolesti vedie k jej efektívnemu manažmentu.

Migraine headache has its characteristics in the context of localization, radiation, quality, intensity and duration. The aim of our study was to assess the characteristics of headache in adult patients with migraine. In a quantitative observational prospective cross-sectional study, 194 respondents (174 women, 15 men) completed the questionnaire. The questionnaire contained items focused on pain according to the SOCRATES acronym (localization, onset, its radiation, associated symptoms, duration, provoking and mitigation factors, intensity) and demographic items. Data collection took place electronically and in print. Descriptive statistics were used to evaluate the data. According to the answers of the respondents, the headache at the onset of a migraine attack was most often located behind the right eye, on the right temple, which was most often preceded by nausea, difficulty concentrating and fatigue. The pain radiated to the right side of the head. Patients described it in terms of character as pulsating, throbbing, pressure and sharp. Phonophobia, photophobia, vomitus and dizziness were the most common associated symptoms. One migraine attack lasted an average of 46.2 hours. The pain was moderately intense at onset and increased to severe to extremely severe during the attack. Stress, change of weather and lack of sleep provoked migraine pain and pain relief silence and darkness, rest and the application of heat/cold in the form of a compress. Knowing the characteristics of pain leads to its effective management.

• MeSH
• bolesti hlavy MeSH
• kvalita života MeSH
• migréna MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH

Cieľ: V súbore pa cientov s neurologickým ochorením identit- kovať významné rizikové faktory pádu a posúdiť ich predikčnú hodnotu. Súbor a metodika: Do prospektívnej štúdie bolo zaradených 298 hospitalizovaných pacientov. Rizikové faktory pádu boli zisťované analýzou zdravotnej dokumentácie, výšku rizika pádu určil skríning podľa Morse Fall Scale (MFS) prijatí na hospitalizáciu. Na identifikáciu významných rizikových faktorov pádu bol použitý mnohorozmerný logistický regresný model. Relatívne riziko pádu bolo kvantifikované pomocou odds ratio (OR). Na posúdenie predikčnej hodnoty vybraných rizikových faktorov pádu bola použitá receiver operat ing characteristic (ROC) krivka so zhodnotením plochy pod krivkou (area under curve; AUC). Výsledky: V súbore pa cientov (n = 298) k najpočetnejším rizikovým faktorom pádu patrili: porucha chôdze, rovnováhy a hybnosti (80,9 %), farmakoterapia (57,0 %), pridružené ochorenie (52,7 %) a porucha zraku (52,3 %). Priemerné skóre rizika pádu bolo na úrovni stredného rizika (MFS skóre 44,2 ± 21,2). Najvyššie riziko pádu bolo zaznamenané pri rizikových faktoroch: pridružené ochorenie (OR = 5,452; CI 1,693– 20,033; p = 0,007), medicínska diagnóza G35– G37 (OR = 4,597; CI 1,273– 17,481; p = 0,021), porucha zraku (OR = 3,494; CI 1,281– 10,440; p = 0,019), výška rizika pádu podľa MFS pri príjme (OR = 1,18; CI 1,135– 1,252; p < 0,001). Predikčná hodnota rizikových faktorov vyjadrená ROC krivkou bola AUC = 0,934. Záver: Identifi kácia rizikových faktorov pádu je prvým krokom v účinnej prevencii tejto nežiaducej udalosti počas hospitalizácie. Cielený skríning rizika pádu umožní naplánovať a implementovať intervencie na minimalizáciu rizika pádu.

Aim: To identify significant fall risk factors in in-patients with neurological disease and to as sess their predictive value. Patients and methods: 298 in-patients were included into the prospective study. Fall risk factors were as ses sed through analysis of medical records, and fall risk score was identified through the Morse Fall Scale (MFS) screening during admis sion to the hospital. A multidimensional logistic regres sion model was used to identify significant fall risk factors. The relative risk of falling was quantified us ing the odds ratio (OR). Receiver operat ing characteristic (ROC) curve with area under the curve (AUC) was used to as sess the predictive value of selected fall risk factors. Results: The most frequent fall risk factors were in the sample (N = 298): gait, balance and mobility disorders (80.9%), pharmacother apy (57.0%), associated dis ease (52.7%), and visual impairment (52.3%). The average fall risk score was at medium risk level (MFS score of 44.2 ± 21.2). The highest risk of fal l ing was seen in risk factors: associated dis ease (OR = 5.452; CI 1.693– 20.033; P = 0.007), medical dia gnosis G35–G37 (OR = 4.597, CI 1.273–17.481; P = 0.021), visual impairment (OR = 3.494; CI 1.281– 10.440; P = 0.019), and fall risk level according to the MFS at admis sion (OR = 1.18; CI 1.135– 1.252; P < 0.001). The predictive value of risk factors expres sed by the ROC curve was AUC = 0.934. Conclusions: Identifying fall risk factors is the fi rst step in effective prevent ion of this adverse event during hospitalization. Targeted fall risk screen ing will al low plan n ing and implementation of interventions to minimize the risk of falling.

• MeSH
• hospitalizace MeSH
• lidé MeSH
• nemoci nervového systému komplikace   MeSH
• prospektivní studie MeSH
• rizikové faktory MeSH
• úrazy pádem * prevence a kontrola   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Riziko pádů v ošetřovatelské praxi je aktuálním bodem managementu nežádoucích rizik ve zdravotnictví. Kniha zahrnuje informace o rizikových skupinách nemocných, uvádí typy pádů a jejich mechanismy. Zabývá se konkrétními intervencemi k prevenci pádu nemocných ve zdravotnických zařízeních.

• Klíčová slova
• Sestra,
• MeSH
• chování snižující riziko MeSH
• hospitalizovaní pacienti MeSH
• nemoci nervového systému ošetřování   MeSH
• ošetřovatelská péče MeSH
• úrazy pádem prevence a kontrola   MeSH
• zdravotně rizikové chování MeSH

• NLK Obory
• neurologie

Publikace spojuje teoretické informace k problematice rizikových situací nejen v neurologii. Uvádí typy pádů a jejich následky, rizikové faktory, neurologická onemocnění spojená s rizikem pádu a intervence minimalizující tato rizika. Nakladatelská anotace. Kráceno

• MeSH
• chování snižující riziko MeSH
• hospitalizovaní pacienti MeSH
• nemoci nervového systému ošetřování   MeSH
• ošetřovatelská péče MeSH
• úrazy pádem prevence a kontrola   MeSH
• zdravotně rizikové chování MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Úrazy a jejich prevence
• NLK Obory
• neurologie

Cieľ: Realizovať skríning rizika pádu a identifikovať rizikové faktory pádu u hospitalizovaných pacientov s neurologickým ochorením vo veku do a nad 65 rokov. Dizajn: Kvantitatívna prospektívna prierezová štúdia. Metodika: Súbor tvorilo 103 pacientov hospitalizovaných na neurologickom oddelení. Empirické údaje boli zaznamenávané do výskumného protokolu, ktorý obsahoval vybrané rizikové faktory pádu a nástroj Morse Fall Scale (MFS). Výsledky: Signifikantné prediktory pádu u pacientov starších ako 65 rokov boli pridružená diagnóza (p = 0,000), polyfarmakoterapia (p = 0,000), počet užívaných liekov za 24 hodín (p = 0,000), poruchy zraku (p = 0,000), kontinencie (p = 0,000), ženské pohlavie (p = 0,005), používanie kompenzačnej pomôcky (p = 0,008), porucha spánku (p = 0,025) a sluchu (p = 0,033). Priemerné skóre rizika pádu celého súboru podľa MFS bolo 45,7 ± 20,2. V súbore pacientov s vysokým rizikom pádu boli signifikantné prediktory pádu - poruchy chôdze a rovnováhy (p = 0,000), používanie kompenzačnej pomôcky (p = 0,000), pád v anamnéze (p = 0,001), vek (p = 0,004), polyfarmakoterapia (p = 0,008), poruchy kontinencie (p = 0,019) a zraku (p = 0,027). Záver: Identifikácia rizikových faktorov pádu je východiskom pre realizáciu cielených ošetrovateľských intervencií na prevenciu a redukciu pádov.

Design: A quantitative prospective cross-sectional study. Methods: The sample consisted of 103 patients who were hospitalized in the neurological unit. Empirical data was recorded in the research protocol, which included selected fall risk factors and the Morse Fall Scale (MFS). Results: Significant fall predictors in patients older than 65 years were: secondary diagnosis (p = 0.000), poly-pharmacotherapy (p = 0.000), number of medications taken over 24 hours (p = 0.000), a vision disorder (p = 0.005), continence disorder (p = 0.008), female sex (p = 0.005), the use of an ambulatory aid (p = 0.008), sleep disorders (p = 0.025), and hearing disorders (p = 0.033). The mean MFS total fall risk was 45.7 ± 20.2. In the sample of patients at high risk of falling, there were significant predictors of the falls: disorders of gait and balance (p = 0.000), the use of an ambulatory aid (p = 0.000), a history of falling (p = 0.001), age (p = 0.004), poly-pharmacotherapy = 0.008), continence disorder (p = 0.019), and vision disorder (p = 0.027). Conclusion: The identification of fall risk factors is the basis for the implementation of targeted nursing interventions to prevent and reduce falls.

• MeSH
• hodnocení rizik MeSH
• hospitalizovaní pacienti MeSH
• interpretace statistických dat MeSH
• neurologické manifestace MeSH
• průřezové studie MeSH
• rizikové faktory MeSH
• úrazy pádem prevence a kontrola   MeSH
• zdravotnická zařízení MeSH

Cieľ: Realizovať skríning rizika pádu a identifikovať rizikové faktory pádu u hospitalizovaných pacientov s neurologickým ochorením vo veku do a nad 65 rokov. Dizajn: Kvantitatívna prospektívna prierezová štúdia. Metodika: Súbor tvorilo 103 pacientov hospitalizovaných na neurologickom oddelení. Empirické údaje boli zaznamenávané do výskumného protokolu, ktorý obsahoval vybrané rizikové faktory pádu a nástroj Morse Fall Scale (MFS). Výsledky: Signifikantné prediktory pádu u pacientov starších ako 65 rokov boli pridružená diagnóza (p = 0,000), polyfarmakoterapia (p = 0,000), počet užívaných liekov za 24 hodín (p = 0,000), poruchy zraku (p = 0,000), kontinencie (p = 0,000), ženské pohlavie (p = 0,005), používanie kompenzačnej pomôcky (p = 0,008), porucha spánku (p = 0,025) a sluchu (p = 0,033). Priemerné skóre rizika pádu celého súboru podľa MFS bolo 45,7 ± 20,2. V súbore pacientov s vysokým rizikom pádu boli signifikantné prediktory pádu - poruchy chôdze a rovnováhy (p = 0,000), používanie kompenzačnej pomôcky (p = 0,000), pád v anamnéze (p = 0,001), vek (p = 0,004), polyfarmakoterapia (p = 0,008), poruchy kontinencie (p = 0,019) a zraku (p = 0,027). Záver: Identifikácia rizikových faktorov pádu je východiskom pre realizáciu cielených ošetrovateľských intervencií na prevenciu a redukciu pádov.

Design: A quantitative prospective cross-sectional study. Methods: The sample consisted of 103 patients who were hospitalized in the neurological unit. Empirical data was recorded in the research protocol, which included selected fall risk factors and the Morse Fall Scale (MFS). Results: Significant fall predictors in patients older than 65 years were: secondary diagnosis (p = 0.000), poly-pharmacotherapy (p = 0.000), number of medications taken over 24 hours (p = 0.000), a vision disorder (p = 0.005), continence disorder (p = 0.008), female sex (p = 0.005), the use of an ambulatory aid (p = 0.008), sleep disorders (p = 0.025), and hearing disorders (p = 0.033). The mean MFS total fall risk was 45.7 ± 20.2. In the sample of patients at high risk of falling, there were significant predictors of the falls: disorders of gait and balance (p = 0.000), the use of an ambulatory aid (p = 0.000), a history of falling (p = 0.001), age (p = 0.004), poly-pharmacotherapy = 0.008), continence disorder (p = 0.019), and vision disorder (p = 0.027). Conclusion: The identification of fall risk factors is the basis for the implementation of targeted nursing interventions to prevent and reduce falls.

• MeSH
• dospělí MeSH
• hospitalizace MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nemoci nervového systému MeSH
• rizikové faktory MeSH
• senioři MeSH
• úrazy pádem * MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Cieľ: Cieľom štúdie bolo opísať, analyzovať a porovnať variabilitu vybraných problémov pri priebehu relaps-remitujúcej formy sclerosis multiplex u pacientiek žijúcich v domácom prostredí a spôsoby ich riešenia. Metodika: Bola zvolená výskumná stratégia komparatívnej multiprípadovej štúdie s využitím kvalitatívnych aj kvantitatívnych metód. Štúdie sa zúčastnili tri pacientky. Výsledky: U všetkých troch pacientiek sa vyskytli problémy súvisiace s klinickými príznakmi ochorenia a jeho progresiou, charakteristické svojou interindividuálnou variabilitou. Negatívne vnímanými a obťažujúcimi problémami boli u nich ťažkosti s chôdzou, ranná stuhnutosť, dysfunkcia vyprázdňovania moču, zmeny citlivosti, únava, bolesť, problémy so spánkom, ťažkosti s rečou, obavy súvisiace s prognózou ochorenia. Záver: Pacienti sú od vzniku ochorenia konfrontovaní s rôznymi problémami s dopadom vo viacerých oblastiach života. S progresiou ochorenia sú prítomné rôzne obmedzenia a limitácie vo funkčnom stave a zvyšuje sa závislosť na pomoci od iných. Identifikácia problémov a ich variability v subjektívnom popise pacient-mi umožňuje ošetrujúcemu personálu lepšie pochopenie prežívania daného ochorenia, čo môže prispievať k individuálnemu prístupu ku pacientovi vrátane komplexného riešenia jeho konkrétnych ťažkostí.

Aim: The aim of the study was to describe, analyze and compare the variability of selected problems in the course of relapsing-remitting multiple sclerosis in female patients living at home and suggest the methods to solve them. Methods: A research strategy of a comparative multiple-case study design was chosen using both qualitative and quantitative methods. Three patients were included in the study. Results: All three patients experienced problems associated with the clinical signs of the disease and its progression, characterized by its interindividual variability. Walking difficulties, morning stiffness, urinary dysfunction, changes in sensitivity, fatigue, pain, sleep disorders, speech difficulties, disease-related concerns were reported as negatively perceived and troublesome. Conclusion: Since the onset of the disease, patients have been confronted with various problems which influence many areas of their life. With disease progression, various limitations in the functional state are present, and dependence on others is increasing. The identification of problems and their variability in subjective description by patients enables the healthcare staff to know and better understand the experience of the disease, which can contribute to individual approach to each patient, including the complex solution of his/her particular difficulties.

• MeSH
• bolest MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• motorické poruchy MeSH
• poruchy močení MeSH
• poruchy spánku a bdění MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• relabující-remitující roztroušená skleróza * komplikace   MeSH
• rozhovory jako téma MeSH
• senioři MeSH
• únava MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH
• srovnávací studie MeSH

Aim: The aim of the study was to determine the frequency of theincidence of fatigue, and its impact on the performance ofactivities of daily living inpatients with the diagnosis of multiple sclerosis (MS),regardingtheir cognitive, physical,and psychosocial functioning,and alsoto identify differences in the frequency of its occurrence inpatients diagnosed with the disease for up to five years,and in those diagnosed for more than five years. Design:Aquantitative cross-sectional study.Methods:Atotalof 94 MS patients with the mean age of 38.70 ± 11.20,and average disease duration of 6.5 ± 4.7,were included in the sample. An adapted version of a self-assessed questionnaire,the Modified Fatigue Impact Scale(MFIS),was used to collect empirical data.Results:Fatigue had the greatest incidence and impact on activities in the physical subscale ofthe used tool (19.98 ± 8.71). Weidentified statistically significant differences betweenthe first group of MS patients with disease duration of up to five years,and the second group with disease duration of over five years in the physical (p = 0.019) and psychosocial subscales(p = 0.006). The group of respondents withMS for more than five years reportedhigher incidence of fatigue onboth subscales. No significant differences were identified onthe cognitive subscale. Conclusion:Objectification of the frequency of fatigue incidence–aburdensomesymptom of the disease–and the monitoring of its impact on activities of daily living bymeans of suitable measuring instruments, such as the MFIS, contributeto a better understanding of the issue in diagnostics. It also opens up possibilities for its effective management. In terms of further research, itwould be valuableto conductvalidation studiesof this instrument in the Slovak sociocultural environment.

• Klíčová slova
• Modified Fatigue Impact Scale,
• MeSH
• dospělí MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• průřezové studie MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• roztroušená skleróza * komplikace   MeSH
• únava * diagnóza   epidemiologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH