Prevalencia diabetes mellitus 2. typu v dôsledku moderného štýlu života vo svete presvedčivo stúpa. Diabetes spolu s rozvojom ostatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení (KVO) tvoria súčasť metabolického syndrómu (MS). Diabetická kardiomyopatia je definovaná ako srdcové zlyhávanie u diabetika bez inej zjavnej príčiny a jej základom je porucha myokardiálneho metabolizmu spočívajúca v preferencii energeticky menej výhodnej beta-oxidácii mastných kyselín na resyntézu ATP. Hlavným cieľom liečby diabetika s ischemickou chorobou srdca (ICHS) je oddialenie vzniku mikro-a makrovaskulárnych komplikácií a zlepšenie prognózy pacienta. Dosiahneme to jedine komplexným prístupom k pacientovi, spočívajúcom v ovplyvnení životného štýlu, medikamentóznej liečbe a v dôslednej kontrole glykémie.

• MeSH
• antihypertenziva terapeutické užití   MeSH
• beta blokátory terapeutické užití   MeSH
• diabetes mellitus 2. typu diagnóza   prevence a kontrola   terapie   MeSH
• dyslipidemie dietoterapie   farmakoterapie   prevence a kontrola   MeSH
• hypertenze farmakoterapie   prevence a kontrola   MeSH
• hypoglykemika MeSH
• hypolipidemika terapeutické užití   MeSH
• inhibitory agregace trombocytů terapeutické užití   MeSH
• ischemická choroba srdeční diagnóza   etiologie   komplikace   MeSH
• kardiomyopatie diagnóza   etiologie   komplikace   MeSH
• komplikace diabetu diagnóza   komplikace   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• metabolický syndrom diagnóza   etiologie   komplikace   MeSH
• obezita dietoterapie   prevence a kontrola   terapie   MeSH
• pohybová aktivita MeSH
• životní styl MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Vývoj poruchy glukózovej tolerancie a neskôr diabetu je dôsledkom moderného mestského štýlu života a spolu s rozvojom ostatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení (KVO) tvoria súčasť metabolického syndrómu. Diabetická kardiomyopatia je definovaná ako srdcové zlyhávanie u diabetika bez inej zjavnej príčiny a jej základom je porucha myokardiálneho metabolizmu spočívajúca v preferencii energeticky menej výhodnej beta oxidácii mastných kyselín na resyntézu ATP. Cieľom manažmentu diabetika s ischemickou chorobou srdca (ICHS) je oddialenie vzniku mikro- a makrovaskulárnych komplikácií a zlepšenie prognózy pacienta. Prostriedkom k tomu je komplexný prístup k pacientovi spočívajúci v ovplyvnení životného štýlu, medikamentóznej liečbe a v dôslednej kontrole glykémie.

The development of impaired glucose tolerance and later diabetes is a consequence of modern urban lifestyle and together with other risk factors for cardiovascular disease creates, a part of metabolic syndrome. Diabetic cardiomyopathy is defined as heart failure in diabetic patient without any other known reason. Typical for it is an impairment of myocardial metabolism with preference of less efficient free fatty acids beta oxidation in generating ATP. The goal in the management of diabetic patient with CAD is to prevent macro- and microvascular complications and improve the prognosis of the patient. To achieve this we need a multifactorial approach concerning lifestyle modification, medical therapy and strict control of glycaemia.

Diabetici s akútnym infarktom myokardu (AIM) majú horšiu prognózu ako nediabetici a to v akútnom štádiu ochorenia i v dlhodobom meradle. Hlavným cieľom liečby je: zmenšenie rozsahu infarktového ložiska v akútnej fáze a zastavenie progresie aterosklerotického procesu v poinfarktovom období. Terapeutické postupy na dosiahnutie tohto cieľa sú v podstate rovnaké, základným rozdielom v terapii diabetika v porovnaní s nediabetikom s AIM zostáva prísna kontrola glykémie, a to v periinfarktovom období, ako aj v období po infarkte myokardu, agresívna hypolipidemická liečba a v poinfarktovom období u diabetika uprednostnenie aortokoronárneho by-passu pred perkutánnou revaskularizáciou.

Diabetic patients with acute myocardial infarction have a worse short term, as well as long term prognosis in comparison with non-diabetic patients. There are two main goals in the treatment of these patients: to reduce the infarction area in the acute phase and to stop the progression of atherosclerotic process in the postinfarction period. In fact the therapeutic modalities for reaching this target are the same, the only difference is the strict control of glycaemia in a periinfarction state, as well as in later postinfarction agressive hypolipidemic treatment and preference of coronary artery bypass graft before percutaneous coronary intervention.