- MeSH
- agrese etika klasifikace psychologie MeSH
- duševně nemocní klasifikace psychologie MeSH
- lidé MeSH
- nemocnice a pacienti - vztahy MeSH
- ošetřovatelství - výzkum vyhodnocovací MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychiatrické oddělení nemocnice klasifikace organizace a řízení pracovní síly MeSH
- statistika jako téma MeSH
- vztahy mezi ošetřovatelkou a pacientem MeSH
- vztahy mezi zdravotnickým pracovníkem a pacientem etika MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- MeSH
- afektivní psychózy klasifikace prevence a kontrola psychologie MeSH
- duševní poruchy klasifikace prevence a kontrola psychologie MeSH
- komunitní psychiatrie metody organizace a řízení trendy MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- sociální opora MeSH
- statistika jako téma MeSH
- zdraví rodiny MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Kapitola sa zaoberá problematikou podpory duševného zdravia, úlohami sestry v rámci primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie duševných ochorení. Prezentujeme tiež výsledky výskumu, cieľom ktorého bolo zmapovať názory a postoje laickej verejnosti na problematiku podpory duševného zdravia. Zisťovali sme, či považuje laická verejnosť podporu duševného zdravia a prevenciu duševných ochorení za dôležitú a ako ovplyvňuje ich postoje k danej problematike a k integrácii duševne chorých do spoločnosti osobná skúsenosť s duševne chorým. Analýzy výsledkov svedčia o tom, že čím je užší interpersonálny vzťah medzi respondentom a duševne chorým, tým je väčší záujem o informácie týkajúce sa problematiky podpory duševného zdravia a duševných ochorení. Tento úzky kontakt má vplyv aj na výber relevantných informačných zdrojov. Laická verejnosť sa stále častejšie prikláňa k potrebe skorej reintegrácie duševne chorých do spoločnosti a návratu do domáceho prostredia. Väčšina respondentov prejavila záujem o pôsobenie psychiatrických sestier v komunite.
The chapter focuses on mental health promotion and the nurses´ roles in primary, secondary and tertiary prevention of mental illnesses. We also present the results of the research on the opinions and attitudes of lay people on the issues of mental health promotion. Our objective was to find out if lay people consider mental health promotion and mental illnesses prevention to be important, and how their personal experiences with the mentally ill influence their attitudes to the issues and integration of the mentally ill into society. The analyses of the results indicate that the closer the interpersonal relationship between the subject and the mentally ill person is, the bigger interest in the information related to mental health promotion and mental illnesses is. The close contact also influences selection of the relevant information sources. Lay people more and more agree with the need of early integration of the mentally ill into society and their return back to home environment. Most of the subjects were interested in the psychiatric nurse roles in community.
- Klíčová slova
- duševní nemoci, postoje, laická veřejnost,
- MeSH
- duševní poruchy rehabilitace MeSH
- duševní zdraví MeSH
- hodnotící studie jako téma MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelství v psychiatrii * metody pracovní síly MeSH
- podpora zdraví * MeSH
- primární prevence MeSH
- sociální facilitace * MeSH
- sociální přizpůsobení MeSH
- statistika jako téma MeSH
- veřejné mínění MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Klíčová slova
- integrace, duševně nemocný, průzkum - analýzy, postoj veřejnosti,
- MeSH
- stereotypizace MeSH
Súčasný demografický trend sa vyznačuje zvyšovaním strednej dĺžky života a nárastom počtu seniorov. Meniace sa demografické ukazovatele vo výraznej miere vplývajú aj na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Následkom stareckých zmien a obmedzení súvisiacich s chorobami sa často narušuje schopnosť seniora vykonávať bežné aktivity denného života. Deficit sebaopatery a samota môže vyvolať vznik negatívnych emócií podporujúcich vznik depresívnej nálady. K depresívnej nálade môže viesť aj pocit samoty, zbytočnosti, odchod do dôchodku či smrť partnera. Pre sestru pracujúcu v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je nevyhnutné správne identifikovať úroveň sebestačnosti a emočného stavu seniora, naplánovať efektívne intervencie vedúce k obnove jeho pohody a sebestačnosti. Cieľom práce bolo zistiť, ako hodnotia seniori svoje rodinné zázemie, sociálne kontakty, finančné a bytové podmienky, v ktorých žijú. Zaujímalo nás, ako vplýva deficit starostlivosti o seba na duševné zdravie seniorov. Zamerali sme sa najmä na možný vzájomný vzťah medzi závislosťou v základných denných činnostiach, osamelosťou a vznikom depresívnej nálady. Súbor tvorilo n=80 respondentov-klientov ADOS. Použili sme štrukturovaný rozhovor a diagnostické škály: Test inštrumentálnych denných činností na posúdenie stupňa závislosti a Geriatrickú škálu depresie na posúdenie emočného stavu respondentov. Nepriaznivé sociálne a finančné podmienky a nedostatočné rodinné zázemie mali negatívny vplyv na duševné zdravie a pohodu respondentov. Deficit v sebaopatere negatívne ovplyvňoval duševné zdravie a pohodu respondentov po prepustení z inštitucionálnej starostlivosti do domáceho prostredia. Postupným znižovaním závislosti v denných aktivitách dochádzalo k úprave depresívnej nálady.
The contemporary demographic trend is characterized by a prolongation of the average life span and increase in the number of seniors. The varying demographic parameters also considerably affect granting of the nursing care. Due to senile changes and limitations associated with diseases, the ability of seniors to perform common activities of their daily life is frequently disturbed. The self-care deficit and loneliness can induce the origination of negative emotions supporting development of depressive mood. The depressive mood can also result from feelings of the loneliness, uselessness, retirement or death of a partner. For a nurse working in the Agency of the Household Nursing Care (AHNC) it is unavoidable to properly identify the level of the self-sufficiency and emotional condition of a senior, to plan effective interventions leading to the recovery of his/her well-being and self-sufficiency. The target of the work was to find, how the seniors evaluate their family background, social contacts and financial and dwelling conditions which they are living in. We were interested in a question: what is the effect of the self-care deficit on the senior mental health? Our interest was particularly focused on possible mutual relationships between the dependence concerning basic daily activities, loneliness and depressive mood development. The group included n=80 respondents – clients of the AHNC. We employed a structured interview and diagnostics scales: Test of instrumental daily activities for the assessment of the degree of dependence and Geriatric Scale of Depression for the consideration of the respondent emotional condition. Adverse social and financial conditions and insufficient family background exerted negative effects on the mental health and well-being of respondents. The deficiency of the self-care negatively affected the mental health and well-being of respondents after their dismissal from the institutional care to the household environment. Depressive mood was adjusted by stepwise reduction in the dependence during daily activities.
- MeSH
- činnosti denního života psychologie MeSH
- deprese etiologie komplikace psychologie MeSH
- duševní zdraví statistika a číselné údaje MeSH
- financování organizované MeSH
- geriatrické ošetřovatelství metody MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- péče o sebe psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- primární prevence metody MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- rodina psychologie MeSH
- rozhovory jako téma MeSH
- senioři MeSH
- služby domácí péče pracovní síly využití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
