Publikácia je prehľadom hlavných poznatkov z psychiatrie a lekárskej psychológie. Určené odbornej verejnosti aj študujúcim.

• MeSH
• duševní poruchy MeSH
• lékařská psychologie MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH
• přehledy MeSH

• Konspekt
• Psychiatrie
• Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
• NLK Obory
• psychiatrie
• psychologie, klinická psychologie
• NLK Publikační typ
• učebnice vysokých škol

Publikácia sa zameriava na prácu so snami a tak na poznanie seba samého a vyriešenie psychických problémov. Určené širokej verejnosti.

• MeSH
• nevědomí (psychologie) MeSH
• sebepojetí MeSH
• sny * MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH
• populární práce MeSH

• Konspekt
• Zvláštní duševní stavy a procesy
• NLK Obory
• psychologie, klinická psychologie
• psychoterapie

Cieľ: V genéze väčšiny duševných porúch sa uplatňuje kombinácia hereditárnych dispozícií a nepriaznivých faktorov prostredia. Cieľom tejto práce bolo zistiť asociácie medzi rôznymi formami zlého zaobchádzania v detstve a dlhotrvajúcou úzkosťou v populácii a poruchami zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch v dospelosti. Súbor a metodika: Z reprezentatívnej vzorky ČR (n = 1800, 48,7 % mužov, priemerný vek 46,61) boli vybraní: (A) subjektívne "zdraví" respondenti (n = 405, 58 % mužov, priemerný vek 36,54 ? 14,45) a (B) respondenti, ktorí subjektívne udávali dlhodobo úzkosť (n = 125, 32,8 % mužov, priemerný vek 40, 51 ? 12,71). Klinickú vzorku (C) tvorili pacienti zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch (F 40-48) (n = 73, 27,4 % mužov, priemerný vek 40,51 ? 12,71). Respondenti v štandardizovanom interview odpovedali na nasledovné dotazníky: dotazník Trauma z dětství (CTQ), otázky na dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti (vrátane úzkosti), Dotazník Prožívání blízkých vztahů (ECR-R-16), Stručná škála resilience (BRS) a vybrané otázky na anxietu v rámci Stručného Inventáře příznaků (BSI-53). Výsledky: Respondenti z populačnej vzorky, udávajúci emočné týranie a emočné a fyzické zanedbávanie mali aj po zohľadnení veku a pohlavia vyššie riziko, že budú trpieť dlhotrvajúcou úzkosťou. Všetky formy zlého zaobchádzania boli asociované so zvýšeným rizikom výskytu klinicky diagnostikovanej poruchy zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch oproti populácii, ktorá neudávala žiadne ťažkosti, ale aj oproti populácii udávajúcej úzkosť. Riziko výskytu dlhotrvajúcej úzkosti v populačnej vzorke a klinicky diagnostikovanej poruchy zostalo štatisticky významné aj po zohľadnení vzťahovej úzkostnosti, vzťahovej vyhýbavosti a resiliencie. Záver: Významné asociácie medzi zlým zaobchádzaním v detstve a dlhotrvajúcou úzkosťou v populačnej vzorke a výskytom porúch zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch v dospelosti poukazujú na dôležitosť faktorov prostredia - špeciálne zlých skúseností s opatrujúcimi osobami v detstve - v etiopatogenéze týchto porúch a upriamujú pozornosť na možnosti prevencie a nutnosť zohľadňovať ich pri terapeutických intervenciách.

Objective: A combination of hereditary dispositions and adverse environmental factors are involved in the development of most mental disorders. The study aimed to assess associations between various forms of childhood adversity and long-term anxiety in the population and disorders from the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders in adulthood. eurotic, stress and somatoform disorders (F 40-48) (n = 73, 27.4% men, mean age 40.51 ? 12.71). Respondents answered the following questionnaires in a standardized interview: the Childhood Trauma Questionnaire (CTQ), the Experiences in Close Relationships - Revised questionnaire (ECR-R-16), the Brief Resilience Scale (BRS) and selected questions on anxiety within the Brief Symptom Inventory (BSI-53). Results: Respondents from the population sample reporting emotional abuse and emotional and physical neglect had even higher odds of suffering from long-term anxiety, after adjusting for age and gender. All forms of childhood adversity were associated with increased risk of clinically diagnosed disorder from the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders compared to the population which did not report any difficulties but also compared to the population reporting anxiety. The risk of long-term anxiety in the population sample and the sample with a clinically diagnosed disorder remained statistically significant even after adjusting for attachment anxiety, attachment avoidance and resilience. Conclusion: Significant associations between childhood adversity and long-term anxiety in the population sample and the occurrence of disorders in the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders in adulthood point to the importance of environmental factors - especially adverse experiences with child caregivers - in the aetiopathogenesis of the disorders and prevention and highlight the possibilities of prevention and the need to consider them in therapeutic interventions.

• MeSH
• dospělí s anamnézou domácího násilí nebo sexuálního zneužívání v dětství * psychologie   MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• připoutání k objektu MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• úzkost etiologie   psychologie   MeSH
• úzkostné poruchy * etiologie   psychologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• klinická studie MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

Publikácia sa zameriava na rodovú dysfóriu a na jej psychoterapiu a na transgender identity. Určené odbornej verejnosti.

• MeSH
• gender dysphoria * MeSH
• genderová identita MeSH
• psychoterapie MeSH
• transgender osoby MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Psychiatrie
• NLK Obory
• psychiatrie

Príručka, ktorá sa zameriava na krátkodobé psychoterapeutické metódy. Určené odborníkom v praxi.

• MeSH
• psychoterapie krátká MeSH
• Publikační typ
• příručky MeSH

• Konspekt
• Fyzioterapie. Psychoterapie. Alternativní lékařství
• NLK Obory
• psychoterapie
• NLK Publikační typ
• kolektivní monografie

Publikácia sa zameriava na psychickú disociáciu, disociatívne poruchy a na ich psychoterapiu. Určené odbornej verejnosti.

• MeSH
• disociační poruchy MeSH
• psychoterapie MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Psychiatrie
• NLK Obory
• psychiatrie

Publikace se zaměřuje na psychoterapii traumat vzniklých zneužíváním a zanedbáváním v dětství pomocí teorie vztahové vazby. Určeno odborné veřejnosti.

• MeSH
• dospělí traumatizovaní v dětství MeSH
• nepříznivé zkušenosti z dětství MeSH
• připoutání k objektu MeSH
• psychické trauma terapie   MeSH
• syndrom bitého dítěte terapie   MeSH
• zneužívané dítě terapie   MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Fyzioterapie. Psychoterapie. Alternativní lékařství
• NLK Obory
• psychoterapie

Zhrnutie. Cieľom tohto prehľadového článku je popísať objektívne pôrodnícke a populačné faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP) po pôrode, a tiež spôsoby, akými sa vzájomne ovplyvňujú so subjektívnymi faktormi, s cieľom identifikovať ženy, u ktorých je zvýšené riziko rozvoja symptómov PTSP po pôrode. Výsledky. Výskyt PTSP 4 až 6 týždňov po pôrode sa odhaduje na 5,77 % v celkovej populácii žien po pôrode a na 12,64 % v rizikovej subpopulácii. Pôrodnícke faktory sa javia byť do značnej miery mediované emocionálnou podporou rodiacej ženy zo strany zdravotníckeho personálu, ako aj prítomnosťou a podporou sprevádzajúcej osoby. Subjektívne vnímanie pôrodu rodiacimi ženami a miera kontroly, ktorú počas pôrodu pociťujú, patria medzi najsilnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú riziko vzniku PTSP po pôrode. Včasná intervencia v podobe poskytovania dostatočných informácií a emocionálnej podpory počas pôrodu, ako aj v období po pôrode a rôzne formy sociálnej podpory znižujú riziko vzniku chronickej formy PTSP. Limity. Vzhľadom na špecifiká pôrodných systémov sa môže miera výskytu PTSP a zastúpenie rizikových faktorov v českom a slovenskom prostredí líšiť od výskytu a zastúpenia v krajinách, z ktorých pochádzajú zdroje zahrnuté v tomto prehľadovom článku.

Objectives. The aim of this article is to describe objective obstetric and population factors for the development of post-traumatic stress disorder (PTSD) after childbirth, the ways in which they interact with subjective factors, in order to identify those women who are at an increased risk of developing PTSD symptoms after delivery. Methods. The Web of Science database was used to search the literature. The keywords “posttraumatic stress disorder”, “PTSD”, “childbirth”, “trauma” and “risk factors” were entered. Out of 79 resulting articles in English, 48 articles dealing with the topic of postpartum PTSD were selected, of which 29 directly dealt with the identification and description of risk factors for the development of postpartum PTSD. Additional relevant literature has been obtained through the study of these articles. Results. The incidence of PTSD at 4-6 weeks after childbirth is estimated at 5.77% in the total population of postpartum women, and in the at-risk subpopulation, the estimate is 12.64%. Obstetric factors appear to be largely mediated by the emotional support of the birthing woman from medical staff as well as by the presence and support of the accompanying person. Subjective perception of childbirth by the women giving birth and the degree of control they feel during the birth process are among the strongest factors which influence the risk of developing PTSD after childbirth. Early intervention in the form of providing comprehensive information and emotional support during childbirth, as well as in the postpartum period, and various forms of social support reduce the risk of developing a chronic form of PTSD. Study limitations. Due to the specifics of childbirth systems across geographies, the incidence rate of PTSD and the representation of risk factors in the Czech and Slovak environments can differ from the incidence and representation of those countries included in the resources for this review article.

Aims. The attachment formed in early childhood affects an individual's mental and physical health. The aim of the study was to assess the psychometric properties of the Slovak version of the ECR-R questionnaire designed to detect attachment in adulthood, to create a shorter version, and to examine the sociodemographic differences in anxiety and avoidance among Slovak respondents. Sample, settings, and methods. In a cross-sectional study with a representative sample of the adult Slovak population (N=1018, age 46.24, SD 16.56, 48.7% men), data were collected using the Slovak translation of the ECR-R questionnaire. The Slovak version of the Relationship Questionnaire (RQ) was used to assess the convergence validity. Results. The data of the psychometric analysis of the shortened version of the Close Relationship Questionnaire, the ECR-R-SK-14, indicate its better suitability for measuring relationship in adulthood compared to the ECR-R-16 version. Convergent validity was confirmed. Sociodemographic differences in individual groups of the Slovak population, which were expanded to include subjectively perceived loneliness in the last year of life, were described. Summary. The ECR-R questionnaire and its shorter version, the ECR-R-SK-14, are suitable tools for measuring relationships in adulthood, whether scientific or clinical. Limitations. The complete version of the ECR-R questionnaire can be difficult for some respondents to understand due to a large number of reversely formulated questions.

Psychologickým aspektom u nešpecifických črevných zápalových ochorení (IBD – inflammatory bowel disease) bola v československom priestore venovaná menšia pozornosť. Nové trendy v manažmente liečby IBD nás smerujú aj k prehodnoteniu možností psychologickej starostlivosti u pacientov s IBD. Komplexný manažment ochorenia smeruje k možnosti mať psychológa ako pomocného člena tímu, kde je k dispozícii pacientom s IBD aj lekárom na konzultáciu. V nasledujúcom príspevku sú opísané psychologické intervencie, najmä rôzne druhy psychoterapie, ktoré boli skúmané ako doplnková terapia u pacientov s IBD. V súčasnosti sú dostupné štúdie, ktoré sa venujú efektivite psychologických intervencií u pacientov s IBD. Tento trend je v súlade s bio­psychosociálnym modelom starostlivosti o pacienta. U pacientov s IBD sa osvedčili najmä psychoterapie, ktoré pracujú s telesnými pocitmi, uvoľnením napätia a nácvikom relaxácie. Užitočná je tiež možnosť sprievodu psychológa v náročných obdobiach, ku ktorým chronické ochorenie, ako je IBD, vyzýva. Pacienti s psychiatrickou komorbiditou majú tendenciu k horšiemu priebehu ochorenia. Dôležité je tiež identifikovať tých pacientov s IBD, ktorí psychologickú starostlivosť potrebujú, najmä tých s anamnézou nejakej formy traumatizácie. Spracovanie traumatických zážitkov môže mať priaznivý dopad na priebeh ochorenia.

Psychological aspects of inflammatory bowel diseases (IBD) were given less attention in the social space of former Czechoslovak countries. The possibilities of psychological care for patients with IBD have to be re-evaluated due to the new worldwide trends in the management of IBD. In the complex management of IBD treatment arises a demand after psychologist as a helping member of the gastroenterological team in order to be available for patients, as well as to consult the cases with the specialists. In the following article we described psychological interventions (psychotherapeutic techniques), whose effectivity as a supplemental treatment in patients with IBD was examined. Recently, several studies on the effectivity of psychological interventions in patients with IBD have already been available. This trend is in accordance with a bio­psychosocial model of patients‘ care. Promising results were observed in psychotherapeutic techniques which use the work with body feelings, relieving the tension and relaxation training. The presence of psychologist and psychological guidance in difficult periods during chronic diseases such as IBD appears to be helpful. Patients with a psychiatric comorbidity tend to have worse course of disease. It is important to identify the patients who are in need of psychological care, mostly the ones with trauma anamnesis. Overcoming traumatic experience may provide positive impact on the disease course.

• MeSH
• biopsychosociální modely MeSH
• Crohnova nemoc psychologie   MeSH
• idiopatické střevní záněty * psychologie   MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• lidé MeSH
• psychosociální intervence MeSH
• psychoterapie MeSH
• ulcerózní kolitida psychologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH