Východiská: Alogénna transplantácia kmeňových krvotvorných buniek (TKB) sa stala liečebnou modalitou pre mnohé malígne a nemalígne ochorenia. Počet dlhodobo prežívajúcich pacientov sa neustále zvyšuje. Transplantácia môže zapríčiniť poškodenia rôznych orgánov a tkanív – od minimálnych potenciálne progredujúcich subklinických zmien až po život ohrozujúce stavy. Cieľom tejto práce bolo vyhodnotiť prognostickú hodnotu vysokosenzitívneho kardiálneho troponínu T (hs-cTnT) a N-terminálneho fragmentu mozgového nátriuretického peptidu (NT-proBNP) v diagnostike kardiotoxicity, ako aj včasnej identifikácie vysokorizikových pacientov z hľadiska možného vzniku kardiálnej komplikácie po alogénnej TKB. Súbor pacientov a metódy: Súbor tvorilo 63 pacientov s hematologickými malignitami s mediánom veku 37 rokov v čase alogénnej TKB. Kardiálne biomarkery boli vyšetrované pred podaním prípravného režimu (PR) a deň +1, +14 a +30 po TKB. Systolická a diastolická funkcia bola vyhodnotená echokardiograficky pred podaním PR a 1 mesiac po TKB. Výsledky: Zmeny v koncentráciách NT-proBNP a hs-cTnT v priebehu 30 dní po TKB boli štatisticky významné (p < 0,001 vs. p = 0,02). U 7 pacientov (11,1 %) sa objavila kardiovaskulárna komplikácia, ktorá bola definovaná ako arytmia, perikardiálny výpotok s tamponádou srdca a srdcové zlyhanie. Multivariantnou analýzou sme zistili, že najsilnejším prognostickým faktorom kardiálnych komplikácií bolo súčasné pretrvávanie zvýšených hodnôt NT-proBNP a hs-cTnT s odstupom 14 dní od TKB (p < 0,0001). Pri súčasnej pozitivite obidvoch kardiálnych markerov v deň +14 po TKB bola zaznamenaná najlepšia hodnota oblasti pod krivkou (area under the curve – AUC) (0,95). Záver: Opakované meranie plazmatických koncentrácií NT-proBNP a hs-cTnT môže byť užitočným markerom pre včasnú detekciu poškodenia srdca u pacientov liečených alogénnou TKB a môže identifikovať pacientov s vysokým rizikom rozvoja kardiotoxicity. Súčasná pozitivita obidvoch kardiomarkerov bola silnejším prognostickým markerom ako len pozitivita jedného z nich.
Background: Allogeneic hematopoietic stem cell transplantation (HSCT) offers potentially curative therapy for numerous malignant and nonmalignant diseases. The number of survivors and length of follow-up after successful HSCT is continually increasing. HSCT can induce damage of various organs and tissues – from minimal potentially progressive subclinical changes to life-threatening conditions. The aim of this thesis was to assess the prognostic value of high sensitive cardiac troponin T (hs-cTnT) and N-terminal pro-B-type natriuretic peptide (NT-proBNP) testing and early identification of patients at high risk of a cardiac event after allogeneic HSCT. Patients and methods: Sixty-three patients with the median age of 37 years at the time of allogeneic HSCT for hematologic diseases were studied. Cardiac biomarkers were serially measured before conditioning regimen and at days 1, 14 and 30 after HSCT. Cardiac systolic and diastolic functions were assessed before the conditioning regimen and 1 month after HSCT by echocardiography. Results: The differences in plasma NT-proBNP and hs-cTnT concentrations during the 30 days following HSCT were statistically significant (P < 0.001 vs. P = 0.02). Seven of 63 patients (11.1 %) developed a cardiac event defined as cardiovascular dysrhythmias, pericarditis with cardiac tamponade and heart failure. By multivariate analysis, the strongest prognostic factor of cardiac event was an increased level of hs-cTnT and NT-proBNP persisted for a period of 14 days after HSCT (P < 0.0001). The area under the curve from hs-cTnT testing plus NT-proBNP testing together (AUC = 0.95) was superior to each diagnostic modality alone. Conclusion: Measurements of plasma NT-proBNP and hs-cTnT concentrations might be a useful tool for identification of high-risk patients requiring further cardiological follow up. Measurement of hs-cTnT plus NT-proBNP together was superior to hs-cTnT and NT-proBNP measurements alone.
Úvod: Liečba chronickej lymfocytovej leukémie (CLL) naďalej prechádza veľmi dynamickým vývojom. Chemoimunoterapia, ktorá bola hlavnou kostrou liečby, je do značnej miery nahradená cieľovými molekulami, ktoré sú účinnejšie a bezpečnejšie. Cieľ: Retrospektívna analýza vlastných dát na zhodnotenie výsledkov CLL pacientov liečených inovatívnou nechemoterapeutickou liečbou chemo-free. Materiál a metódy: V období od januára 2016 do septembra 2021 sme do štúdie zahrnuli 83 pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou, ktorí boli liečení na našom pracovisku. Celkovo 63 pacientov dostalo ibrutinib (15,9 % v prvej línii) a 20 pacientov dostalo venetoklax +/– rituximab (85 % v monoterapii a 5 % v prvej línii). Medián veku bol 64 rokov (rozsah 39–81 rokov). Každá skupina mala medián dvoch predchádzajúcich línií liečby (rozsah 1–6). Medián sledovania bol 31 mesiacov pri ibrutinibe a 23 mesiacov pri venetoklaxe. Výsledky: Väčšina pacientov odpovedala na liečbu s celkovou mierou odpovede (overall response rate – ORR) 92 % pri ibrutinibe a 90 % pri venetoklaxe. Miera kompletnej remisie bola vyššia pri venetoklaxe (relatívne riziko – RR = 2,02; 95% CI: 1,16–3,5; p = 0,012). Trojročné prežívanie bez progresie (progression-free survival – PFS) a celkové prežívanie (overall survival – OS) bolo 82 a 83 % pri ibrutinibe, 80 a 80 % pri venetoklaxe. Nežiaduce účinky boli väčšinou mierne alebo stredne závažné. Záver: V našej práci sme konštatovali, že nové molekuly ibrutinib a venetoklax poskytujú porovnateľné výsledky u pacientov s CLL liečených mimo klinického skúšania.
Introduction: Treatment of chronic lymphocytic leukaemia (CLL) continues to develop dramatically. Chemoimmunotherapy that historically represented the golden standard of treatment has been largely replaced by molecular-targeted therapies that are more effective and safer. Objective: A retrospective study to evaluate the efficacy and safety of innovative „chemo-free“ therapy (ibrutinib and venetoclax) in patients with CLL. Material and methods: from January 2016 to September 2021, 83 patients with chronic lymphocytic leukaemia treated in our institute were included in the study. A total of 63 patients received ibrutinib (15.9% in front-line setting) and 20 patients received venetoclax +/– rituximab (85% as monotherapy and 5% in front-line setting). The median age was 64 years (range 39–81 years). Each group had a median of two prior lines of therapy (range 1–6). The median follow-up was 31 months for ibrutinib and 23 months for venetoclax. Results: the majority of patients responded to treatment with an overall response rate (ORR) of 92% for ibrutinib and 90% for venetoclax. The rate of complete remission was higher with venetoclax (relative risk – RR = 2.02, 95% CI: 1.16–3.5; P = 0.012). The 3-year progression-free survival (PFS) and overall survival (OS) were 82% and 83% for ibrutinib, 80% and 80% for venetoclax respectively. The majority of side effects reported were relatively mild to moderate. Conclusion: In our study, we demonstrate that novel agents, ibrutinib and venetoclax provide comparable results in patients with CLL treated outside clinical trials.
- Klíčová slova
- Ibrutinib, venetoklax,
- MeSH
- adenin * analogy a deriváty aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- chronická lymfatická leukemie * farmakoterapie imunologie MeSH
- cílená molekulární terapie MeSH
- dospělí MeSH
- Kaplanův-Meierův odhad MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- sulfonamidy * aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Východiská: Alogénna transplantácia kmeňových krvotvorných buniek (TKB) sa stala liečebnou modalitou pre mnohé malígne a nemalígne ochorenia. Počet dlhodobo prežívajúcich pacientov sa neustále zvyšuje. Transplantácia môže zapríčiniť poškodenia rôznych orgánov a tkanív – od minimálnych potenciálne progredujúcich subklinických zmien až po život ohrozujúce stavy. Cieľom tejto práce bolo zistiť prevalenciu metabolického syndrómu (MS) u pacientov po alogénnej TKB. Pacienti a metódy: Vyhodnotili sme 74 pacientov s mediánom veku 35 rokov v čase TKB a mediánom doby od transplantácie 5 rokov (2–23 rokov). MS sme vyhodnocovali podľa definície National Cholesterol Education Program – Adult Panel III (NCEP ATP III) a podľa definície International Diabetes Federation (IDF). Výsledky: Prevalencia MS po TKB podľa definície NCEP ATP III bola v našom súbore 40,5 % a podľa definície IDF 39,2 %, čo predstavuje 2,02 násobne vyšší výskyt ako v bežnej slovenskej populácii. MS sa častejšie vyskytoval u mužov a medzi najčastejšie komponenty patrila centrálna obezita, artériová hypertenzia a hypertriacylglycerolémia. Najnižšia prevalencia MS bola vo vekovej skupine 20–29 ročných, najvyššia v skupine 60–69 ročných pacientov. Desaťročná kumulatívna incidencia MS bola 32,5 %. Medzi rizikové faktory rozvoja MS patrilo celotelové ožiarenie, pozitívna rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení a vek > 40 rokov v čase TKB. U 7 pacientov (9,45 %) sa objavila kardiovaskulárna komplikácia. Medián všeobecného kardiovaskulárneho rizika pre mužov predstavoval hodnotu 13,3 % a pre ženy 6,68 %. Záver: Potvrdený zvýšený výskyt MS u pacientov prežívajúcich > 2 roky po TKB môže byť ďalším stimulom pre prospektívne štúdie a pre intervencie potrebné pre ich prevenciu.
Background: Allogeneic hematopoietic stem cell transplantation (HSCT) offers potentially curative therapy for numerous malignant and non-malignant diseases. The number of survivors and length of follow-up after successful HSCT is continually increasing. Hematopoietic stem cell transplantation can induce damage of various organs and tissues – from minimal potentially progressive subclinical changes to life-threatening conditions. The aim of this thesis was the evaluation of the prevalence of metabolic syndrome (MS) among survivors of allogeneic HSCT. Patients and methods: We analyzed 74 patients with a median age at transplant of 35 years, who had been followed for a median of 5 years (2–23 years) after allogeneic HSCT. MS was defined according to the National Cholesterol Education Program’s Adult Treatment Panel III (NCEP ATP III) criteria and by the International Diabetes Federation (IDF) definition. Results: The prevalence of MS among HSCT recipients was 40.5% applying the NCEP ATP III definition and 39.2% the IDF, a 2.02-fold increase compared to the general Slovak population. MS was more common in men. The most common MS features were abdominal obesity, hypertriglyceridemia and hypertension. The lowest prevalence of MS was in the age group of 20–29 years; and the highest prevalence in the age group of 60–69 years. The 10-year cumulative incidence of MS was 32.5%. The most significant risk factor for MS was total body irradiation, positive family history and age > 40 years at HSCT. Seven patients (9.45%) developed cardiovascular complications. The median 10-year general cardiovascular risk scores for males and females were found to be 13.3% and 6.68%, respectively. Conclusions: Detected increased prevalence of metabolic syndrome after allogeneic HSCT in patients surviving more than 2 years after this procedure may provide next stimulus to promote longer follow-up studies and to design of interventions to prevent late effects among survivors of serious hematologic diseases.
No data are available regarding obesity and outcome in Chronic Lymphocytic Leukemia (CLL). We analyzed 263 patients from the AGMT CLL-8a Mabtenance trial for the impact of obesity. The trial included patients after rituximab-containing induction treatment in first or second line that had achieved at least a PR. A randomization to rituximab maintenance treatment (375 mg/m2 q3 months for 2 years) vs observation was performed. In this cohort 22% of the patients (58/263) were classified as obese. The baseline response to induction treatment was inferior in obese patients with a lower CR rate (43.1% vs 60.5% in obese vs non-obese, P = 0.018) and with a lower rate of patients achieving MRD negativity after chemoimmunotherapy induction treatment (19.6% vs 35.8%, P = 0.02). The PFS outcome of obese patients was significantly worse in the observation group of the trial (24 vs 39 months median PFS, P = 0.03). However, in the rituximab maintenance group the outcome for obese vs non-obese was not different (P = 0.4). In summary, obesity was overall associated with a worse outcome of chemoimmunotherapy induction. However, rituximab maintenance treatment seems to be able to overcome this negative effect.
- MeSH
- analýza přežití MeSH
- chronická lymfatická leukemie farmakoterapie mortalita MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- obezita komplikace mortalita MeSH
- prognóza MeSH
- rituximab aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- udržovací chemoterapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- randomizované kontrolované studie MeSH
BACKGROUND: In many patients with chronic lymphocytic leukaemia requiring treatment, induction therapy with rituximab plus chemotherapy improves outcomes compared with chemotherapy alone. In this study we aimed to investigate the potential of rituximab maintenance therapy to prolong disease control in patients who respond to rituximab-containing induction regimens. METHODS: In this randomised, international, multicentre, open-label, phase 3 clinical trial, we enrolled patients who had achieved a complete response (CR), CR with incomplete bone marrow recovery (CRi), or partial response (PR) to first-line or second-line rituximab-containing chemoimmunotherapy and randomly assigned them in a 1:1 ratio (central block randomisation in the electronic case report form system) to either intravenous rituximab 375 mg/m(2) every 3 months, or observation alone, for 2 years. Stratification was by country, line of treatment, type of chemotherapy added to the rituximab backbone, and degree of remission following induction. The primary endpoint was progression-free survival. Efficacy analysis was done in the intention-to-treat population. This is the final, event-triggered analysis. Final analysis was triggered by the occurrence of 92 events. This trial is registered with ClinicalTrials.gov, number NCT01118234. FINDINGS: Between April 1, 2010, and Dec 23, 2013, 134 patients were randomised to rituximab and 129 to observation alone. Median observation times were 33·4 months (IQR 25·7-42·8) for the rituximab group and 34·0 months (25·4-41·9) for the observation group. Progression-free survival was significantly longer in the rituximab maintenance group (47·0 months, IQR 28·5-incalculable) than with observation alone (35·5 months, 95% CI 25·7-46·3; hazard ratio [HR] 0·50, 95% CI 0·33-0·75, p=0·00077). The incidence of grade 3-4 haematological toxicities other than neutropenia was similar in the two treatment groups. Grade 3-4 neutropenia occurred in 28 (21%) patients in the rituximab group and 14 (11%) patients in the observation group. Apart from neutropenia, the most common grade 3-4 adverse events were upper (five vs one [1%] patient in the observation group) and lower (three [2%] vs one [1%]) respiratory tract infection, pneumonia (nine [7%] vs two [2%]), thrombopenia (four [3%] vs four [3%]), neoplasms (five [4%] vs four [3%]), and eye disorders (four [3%] vs two [2%]). The overall incidence of infections of all grades was higher among rituximab recipients (88 [66%] vs 65 [50%]). INTERPRETATION: Rituximab maintenance therapy prolongs progression-free survival in patients achieving at least a PR to induction with rituximab plus chemotherapy, and the treatment is well tolerated overall. Although it is associated with an increase in infections, there is no excess in infection mortality, suggesting that remission maintenance with rituximab is an effective and safe option in the management of chronic lymphocytic leukaemia in early treatment phases. FUNDING: Arbeitsgemeinschaft Medikamentöse Tumortherapie gemeinnützige GmbH (AGMT), Roche.
- MeSH
- bendamustin hydrochlorid aplikace a dávkování MeSH
- chronická lymfatická leukemie farmakoterapie patologie patofyziologie MeSH
- cyklofosfamid aplikace a dávkování MeSH
- dospělí MeSH
- imunoterapie * MeSH
- indukce remise MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- míra přežití MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- rituximab aplikace a dávkování MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- staging nádorů MeSH
- vidarabin aplikace a dávkování analogy a deriváty MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- klinické zkoušky, fáze III MeSH
- multicentrická studie MeSH
- randomizované kontrolované studie MeSH
- srovnávací studie MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
