- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Pandémia vyvolaná novým koronavírusom SARS-CoV-2 predstavuje globálnu hrozbu pre zdravie svetovej populácie. Najčastejšou príčinou hospitalizácie kvôli ochoreniu COVID-19 je intersticiálna pneumónia, ktorá môže byť komplikovaná rozvojom syndrómu akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Sledovanie pacientov po prekonaní pneumónie v dôsledku COVID-19 poukazuje na významnú redukciu difúznej kapacity pľúc spojenú s fibrotickými zmenami v pľúcnom parenchýme, čo sa odzrkadľuje v ich nepriaznivej prognóze. Preto sú dlhodobé následky ochorenia COVID-19 kľúčové. Rizikové faktory, histopatologické charakteristiky a prevalencia, ako aj manažment post-COVID-19 pľúcnej fibrózy sú zatiaľ nedostatočne objasnené. V našom prehľade sa venujeme aj patobiologickým mechanizmom a možným prediktorom vedúcim k rozvoju fibrotickej prestavby pľúc. Potenciálne sa v terapii môžu uplatniť antifibrotiká, dlhodobejšie liečebné režimy s kortikosteroidmi, iné protizápalové a imunosupresívne lieky, spironolaktón, azitromycín spolu s ďalšími inovatívnymi liečivami vo vývoji.
The novel coronavirus-induced disease led to a pandemic that poses a global threat to human health. The most common cause of hospitalisation for COVID-19 is interstitial pneumonia that may be complicated by Acute Respiratory Distress Syndrome (ARDS). The monitoring of patients who have recovered from COVID-associated pneumonia demonstrates that the significant reduction in diffuse lung capacity and associated fibrotic signs in the lung parenchyma are factors associated with a negative prognosis. Thus, the long-term consequences of COVID-19 appear crucial. Risk factors, histopathological characterization, prevalence, and management of post-COVID-19 pulmonary fibrosis are poorly understood. This review addresses underlying pathobiological mechanisms and the possible predictors which might lead to the development of fibrotic lung remodeling. Potential therapeutic modalities include anti-fibrotic drugs, prolonged use of corticosteroids, other anti-inflammatory and immunosuppressive drugs, spironolactone, azithromycine, with further multiple novel compounds under investigation.
- O autorovi
- Krištúfek, Peter, 1945-2022 Autorita
Invazívne pneumokokové ochorenia (IPO) a pneumónie získané v komunite (CAP), vyvolané Streptococcus pneumoniae, zvyšujú morbiditu a mortalitu u starších pacientov. Najvýznamnejší pokrok v znížení mortality pri IPO a CAP bol dosiahnutý zavedením očkovania proti pneumokokovi. V súčasnosti sú dostupné dve pneumokokové vakcíny: 23-valentná polysacharidová pneumokoková vakcína (PPV23) a 13-valentná konjugovaná pneumokoková vakcína (PCV13). Obe vakcíny pokrývajú väčšinu pneumokokových sérotypov zodpovedných za patogenézu CAP. V súčasnosti niekoľko štúdií naznačuje, že očkovanie, najmä pneumokokovými vakcínami, môže mať ochranný účinok proti symptomatickým formám COVID-19 a súvisiacej smrti.
Invasive pneumococcal disease (IPO) and community-acquired pneumonias (CAP) caused by Streptococcus pneumoniae increase morbidity and mortality in the elderly. The most significant progress in the fight to reduce the mortality of IPO and CAP has been achieved mainly through the introduction of pneumococcal vaccination. There are currently available two pneumococcal vaccines: a 23-valent pneumococcal simple polysaccharide vaccine (PPV23), and a 13-valent pneumococcal conjugate vaccine (PCV13). Both vaccines cover the majority of the Pneumococcus serotypes involved in CAP pathogenesis. Currently, some recent studies suggest that vaccination, particularly with pneumococcal vaccines, may have a protective effect against symptomatic forms of COVID-19 and related death.
Astma bronchiale je jedno z najčastejších chronických, neprenosných ochorení u detí aj dospelých, charakterizované premenlivosťou respiračných symptómov a variabilitou výdychového prietoku vzduchu. Astma je heterogénne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku komplexnej interakcie génov s prostredím, s rôznorodými klinickými prejavmi, typom a intenzitou zápalu a prestavbou dýchacích ciest. Cieľom liečby je dosiahnuť dobrú kontrolu ochorenia s minimalizovaním symptómov a rizika nepriaznivých následkov ochorenia. Základom liečby astmy sú protizápalové a bronchodilatačné lieky, ktoré sa podávajú v tzv. krokovej schéme liečby. Farmakologická liečba je založená na cykle hodnotenia a prehodnocovania kontroly príznakov, rizikových faktorov, komorbidít, vedľajších účinkov a spokojnosti pacienta prostredníctvom zdieľaných rozhodnutí. V dokumente GINA z roku 2019 je jasne zdôraznená významná aktualizácia v liečbe miernej astmy. V dokumente sú jasné odchýlky od desaťročia zaužívanej klinickej praxe samostatného užívania krátkodobo pôsobiacich β2-sympatomimetík (SABA), ako uvoľňovačov príznakov, u pacientov s miernou astmou. Nové biologiká na liečbu ťažkej astmy spolu s novými špecifickými biomarkermi, predstavujú sľubný prístup pre fenotypovo‐špecifické intervencie a personalizovanú liečbu. Cieľom krátkeho prehľadu je zdôrazniť súčasný prístup a odporúčania na liečbu astmy, nakoľko dokument GINA 2019 predstavuje významné posuny v liečbe astmy v krokoch 1 a 2 z piatich krokov v tzv. krokovej schéme liečby.
Asthma is one of the most common chronic, non-communicable diseases in children and adults and it is characterised by variable respiratory symptoms and variable airflow limitation. Asthma is a consequence of and aconsequence of complex gene-environment interactions, with heterogeneity in clinical presentation and the type and intensity of airway inflammation and remodelling. The goal of asthma treatment is to achieve good asthma control in order to minimise symptom burden and risk of adverse disease outcomes. Anti-inflammatory and bronchodilator treatments are the mainstay of asthma therapy and are used in a stepwise approach. Pharmacological treatment is based on a cycle of assessment and re-evaluation of symptom control, risk factors, comorbidities, side-effects, and patient satisfaction by means of shared decisions. The GINA 2019 report highlights significant updates in mild asthma management and these recommendations represent a clear deviation from decades of clinical practice mandating the use of symptom-driven SABA treatment alone in those with mild asthma. New biological therapies for treatment of severe asthma, together with developments in biomarkers, represent a promising approach for phenotype-specific interventions and more personalised treatment. The objective of this short review is to highlight current approach and recommendations since the GINA 2019 document represents significant shifts in asthma management at Steps 1 and 2 of the 5 treatment steps.
- MeSH
- agonisté beta-2-adrenergních receptorů aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- antagonisté muskarinových receptorů aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- aplikace inhalační MeSH
- bronchiální astma * farmakoterapie etiologie terapie MeSH
- farmakoterapie metody trendy MeSH
- fixní kombinace léků * MeSH
- hormony kůry nadledvin aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- klinické protokoly klasifikace normy MeSH
- kombinace léků budesonid a formoterol aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
V predloženom materiáli spolu s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) pre odbor pneumológia a ftizeológia (PaF) predkladáme aktuálne dostupné dáta charakterizujúce stav odboru a jeho aktivity na Slovensku. Venujeme sa problematike náplne odboru, ľudských zdrojov a ich vzdelávania, siete a činnosti ústavných aj ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Poukazujeme na problémy a výzvy do budúcnosti. Zdôrazňujeme úlohu a zapojenie odbornej pracovnej skupiny PaF do prípravy štandardných diagnostických a terapeutických postupov a postupov na výkon prevencie v rámci projektu MZ SR.
The latest available data characterizing the current state of the field are presented in cooperation with the main expert in pulmonology and phthisiology at the Ministry of Health of the Slovak Republic. The article is concerned with the scope of the field, human resources and training, networking and activities of both institutional and out- patient health care providers. Current problems and future challenges are dealt with. We stress the role of a pul- monology and phthisiology task group involved in developing diagnosis and treatment guidelines as well as pre- vention guidelines as part of a ministry of health project.
- MeSH
- hospitalizace statistika a číselné údaje MeSH
- léčivé přípravky zásobování a distribuce MeSH
- lidé MeSH
- lůžková kapacita nemocnice statistika a číselné údaje MeSH
- pneumologie * organizace a řízení statistika a číselné údaje výchova MeSH
- poskytování zdravotní péče klasifikace organizace a řízení statistika a číselné údaje MeSH
- směrnice pro lékařskou praxi jako téma MeSH
- statistika jako téma MeSH
- zaměstnanost statistika a číselné údaje MeSH
- zdravotnická zařízení statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Astma bronchiale je jedno z najčastejších chronických, neprenosných ochorení u detí aj dospelých, charakterizované premenlivosťou respiračných symptómov a variabilitou výdychového prietoku vzduchu. Astma je heterogénne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku komplexnej interakcie génov s prostredím, s rôznorodými klinickými prejavmi, typom a intenzitou zápalu a prestavbou dýchacích ciest. Cieľom liečby je dosiahnuť dobrú kontrolu ochorenia s minimalizovaním symptómov a rizika nepriaznivých následkov ochorenia. Základom liečby astmy sú protizápalové a bronchodilatačné lieky, ktoré sa podávajú v tzv. krokovej schéme liečby. Farmakologická liečba je založená na cykle hodnotenia a prehodnocovania kontroly príznakov, rizikových faktorov, komorbidít, vedľajších účinkov a spokojnosti pacienta prostredníctvom zdieľaných rozhodnutí. V dokumente GINA z roku 2019 je jasne zdôraznená významná aktualizácia v liečbe miernej astmy. V dokumente sú jasné odchýlky od desaťročia zaužívanej klinickej praxe samostatného užívania krátkodobo pôsobiacich β2-sympatomimetík (SABA), ako uvoľňovačov príznakov, u pacientov s miernou astmou. Nové biologiká na liečbu ťažkej astmy spolu s novými špecifickými biomarkermi, predstavujú sľubný prístup pre fenotypovo‑špecifické intervencie a personalizovanú liečbu. Cieľom krátkeho prehľadu je zdôrazniť súčasný prístup a odporúčania na liečbu astmy, nakoľko dokument GINA 2019 predstavuje významné posuny v liečbe astmy v krokoch 1 a 2 z piatich krokov v tzv. krokovej schéme liečby.
Asthma is one of the most common chronic, non-communicable diseases in children and adults and it is characterised by variable respiratory symptoms and variable airflow limitation. Asthma is a consequence of and aconsequence of complex gene-environment interactions, with heterogeneity in clinical presentation and the type and intensity of airway inflammation and remodelling. The goal of asthma treatment is to achieve good asthma control in order to minimise symptom burden and risk of adverse disease outcomes. Anti-inflammatory and bronchodilator treatments are the mainstay of asthma therapy and are used in a stepwise approach. Pharmacological treatment is based on a cycle of assessment and re-evaluation of symptom control, risk factors, comorbidities, side-effects, and patient satisfaction by means of shared decisions. The GINA 2019 report highlights significant updates in mild asthma management and these recommendations represent a clear deviation from decades of clinical practice mandating the use of symptom-driven SABA treatment alone in those with mild asthma. New biological therapies for treatment of severe asthma, together with developments in biomarkers, represent a promising approach for phenotype-specific interventions and more personalised treatment. The objective of this short review is to highlight current approach and recommendations since the GINA 2019 document represents significant shifts in asthma management at Steps 1 and 2 of the 5 treatment steps.
Úvod: Pravidelná liečba fixnou kombináciou inhalačného kortikosteroidu (ICS) s dlhodobo pôsobiacim β2-sympatomimetikom (LABA) spoľahlivo preukázala v randomizovaných kontrolovaných štúdiách potenciál na dosiahnutie kontroly astmy. Je možné do‑ siahnuť podobné výsledky v podmienkach bežnej klinickej praxe? Metódy: V priebehu 3-mesačnej multicentrickej prospektívnej štúdie boli pacienti nespĺňajúci kritériá úplnej kontroly astmy liečení počas 3 mesiacov fixnou kombináciou ICS/LABA pod vedením ošetrujúceho lekára. Pacienti boli edukovaní s cieľom osvojenia správnej inhalačnej techniky a s dôrazom na adherenciu k liečbe. Výsledky: Zaradili sme 494 pacientov s priemerným vekom 39,0 (SD 16,2) rokov, ktorí boli liečení kvôli astme v priemere 6,3 rokov (SD 7,5). Počas liečebnej fázy došlo ku signifikantnej redukcii podielu pacientov s dennými (z 93 % na 23 %, p < 0,001) a nočnými symptómami (z 81 % na 10 %, p < 0,001). Priemerná hodnota skóre v Asthma Control Teste sa postupne zvyšovala z 16,7 (SD 3,8) na 23,8 (SD 1,7) (p < 0,001). Podiel pacientov s nekontrolovanou astmou sa znížil zo 76 % na vstupnej vizite na 2 % pri ukončení štúdie (p < 0,001). Súčasne sa podarilo znížiť priemernú dávku ICS zo vstupných 721 (SD 289) µg/deň na konečných 672 (SD 317) µg/deň (p = 0,041). Na základe viacrozmernej analýzy (logistická regresia) sa pravdepodobnosť dosiahnutia kontroly astmy znižovala s vekom ≥ 40 rokov (OR = 0,552, p = 0.002) a fajčením
Introduction: Regular treatment with a fixed combination of long‑acting β2-adrenoreceptor agonist (LABA) and inhaled corticosteroid (ICS) led to asthma control in randomized controlled trials. Is it possible to reach similar results in a real‑life setting? Methods: During a 3-month multicenter prospective study, patients not meeting the criteria of total asthma control were treated for three months with a fixed combination of ICS/LABA guided by a physician. The patients were educated in proper inhaler technique and importance of adherence to treatment. Results: Four hundred and ninety‑four patients were included with a mean age of 39.0 (SD 16.2) years and disease duration of 6.3 years (SD 7.5). During the treatment phase, a significant reduction in patients with day‑time (from 93% to 23%, p < 0.001) and night‑time symptoms (from 81% to 10%, p < 0.001) was observed. The mean Asthma Control Test score gradually increased from 16.7 (SD 3.8) to 23.8 (SD 1.7) (p < 0.001). The proportion of uncontrolled asthma patients decreased from 76% at the baseline visit to 2% at the end of the study period (p < 0.001). The mean dose of ICS decreased from the baseline 721 (SD 289) µg to the final 672 (SD 317) µg (p = 0.041) daily. According to multivariate analysis (logistic regression), an age ≥ 40 years (OR = 0.552, p = 0.002) and smoking (OR = 0.527, p = 0.026) significantly decreased asthma control. Conclusion: In a real‑life scenario, regular treatment with ICS/LABA and improved adherence/inhaler handling resulted in a significant increase in asthma control in as little as three months.
- MeSH
- adherence a compliance při léčbě MeSH
- bronchiální astma * farmakoterapie prevence a kontrola MeSH
- dospělí MeSH
- fixní kombinace léků * MeSH
- hormony kůry nadledvin terapeutické užití MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- prospektivní studie MeSH
- spirometrie statistika a číselné údaje MeSH
- statistika jako téma MeSH
- sympatomimetika terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- multicentrická studie MeSH
