Včelí med je prírodný produkt s antibakteriálnymi a imunomodulačnými vlastnosťami, ktorý napĺňa predstavu ideálnej pomôcky urýchľujúcej proces hojenia chronických rán. Hlavnou výhodou medu je jeho multifaktoriálne antibakteriálne pôsobenie a skutočnosť, že baktérie nie sú schopné získať rezistenciu na med. Med a jeho jednotlivé zložky sú schopné jednak stimulovať alebo inhibovať produkciu cytokínov (TNF-α, IL-1β a IL-6) z monocytov a makrofágov v závislosti od podmienok prostredia a tiež urýchliť proces reepitelizácie stimuláciou proliferácie a migrácie kožných buniek (keratinocyty a fibroblasty). Detailná charakterizácia biologických účinkov medu umožní jeho širšie uplatnenie na klinických pracoviskách a väčší záujem odbornej zdravotníckej komunity o liečenie rán prírodnými produktmi.
Bee's honey is a natural product with antibacterial and immunomodulating properties that fulfils the concept of an ideal tool in the process of healing of chronic wounds. The main advantage of the honey is its multifactorial antibacterial activity and the fact that bacteria cannot develop a resistance to the honey. The honey and its individual components are able to both stimulate and inhibit the production of cytokines (TNF-α, IL-1β a IL-6) of monocytes and macrophages depending on the surrounding conditions as well as accelerate the process of re-epitelisation by a stimulation of the proliferation and migration of cutaneous cells (keratinocytes and fibroblasts).Detailed characterization of biological effects of the honey will facilitate its wider use in clinics and greater concern in the community of medical specialists about the wound treatment with natural products.
- Klíčová slova
- antibakteriální účinek,
- MeSH
- antibakteriální látky aplikace a dávkování biosyntéza terapeutické užití MeSH
- antiinfekční látky lokální aplikace a dávkování imunologie terapeutické užití MeSH
- hojení ran * fyziologie účinky léků MeSH
- imunomodulace fyziologie účinky léků MeSH
- infekce v ráně prevence a kontrola MeSH
- lidé MeSH
- med * mikrobiologie využití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Salmonella Paratyphi B dT (alebo Salmonella Java) predstavuje v súčasnosti objavujúci sa problém verejného zdravotníctva. Cieľom štúdie bolo charakterizovať 13 humánnych izolátov zo sporadických prípadov ochorení určením ich fenotypových a genotypových vlastností. Materiál a metódy: Z fenotypových vlastností sa v súbore 13 izolátov identifikoval ich fágotyp, citlivosť na 11 antibiotík diskovou difúznou metódou a vybrané markery virulencie – bakteriálna adherencia na xylén, motilita a tvorba biofilmu. Z genotypových vlastností sa pomocou primerov metódou PCR určili integróny triedy 1, ďalej sa zistil plazmidový profil a v PFGE genetická diverzita študovaných izolátov. Výsledky: Študované kmene predstavovali rôzne fágotypy s dominanciou fágotypu 3aI resp. 3aI variant (61,5%). Všetky izoláty boli rezistentné na streptomycín a sulfizoxazol, dva z nich vykazovali multirezistenciu (okrem streptomycínu a sulfizoxazolu aj voči ampicilínu a nalidixovej kyseline). Testované izoláty sa vyznačovali nízkou hydrofóbnosťou, okrem jedného izolátu (2/08) a 5 izolátov prejavilo motilitu ? 50 mm. U 5 izolátov sa detekovala silná tvorba biofilmu. U kmeňov sa nezistila prítomnosť integrónov triedy 1 a plazmidová analýza ukázala prítomnosť 90-kb plazmidu u 8 kmeňov. XbaI PFGE analýza diferencovala izoláty do 6 pulzotypov (X1, X2, X2a, X3, X4,X5). Záver: Hoci vyšetrovaný súbor kmeňov S. Paratyphi B dT?(S. Java) bol malý, pozoruhodné je objavenie a postupný nárast kmeňov tohto sérovaru v humánnej populácii na Slovensku. Výsledky génovej analýzy v PFGE naznačili klonálnu diverzitu ako aj klonálny možný vzťah medzi kmeňmi dominantného fágotypu. Z dôvodu možného nárastu rezistencie na antibiotiká ako aj šírenia sa určitých klonov je potrebné kontinuálne monitorovanie výskytu kmeňov S. Paratyphi B dT?.
Salmonella Paratyphi B dT+ (or Salmonella Java) is an emerging public health problem. The study objective was to characterize phenotypically and genotypically 13 human isolates from sporadic cases of infection. MATERIAL AND METHODS: Phenotypic characteristics of 13 human isolates were determined by phage typing, disk diffusion method for testing antimicrobial susceptibility to 11 antibiotics and screening for selected virulence markers, i.e bacterial adherence to xylene, motility and biofilm formation. Genotypic characteristics of the study isolates were determined by PCR with primers for the detection of class 1 integrons, plasmid profile analysis and PFGE for the study of genetic diversity. RESULTS: The study isolates were classified into different phage types, with 3aI or 3aI variant being the most common (61.5%). All study isolates were resistant to streptomycin and sulfisoxazole, two of them were multiresistant (to streptomycin, sulfisoxazole, ampicillin and nalidixic acid). The study isolates showed low hydrophobicity, except for one isolate (2/08), and 5 isolates exhibited motility of > or = 50 mm. High biofilm formation was detected in 5 isolates. Class 1 integrons were not detected in any isolate and plasmid profile analysis revealed the presence of a 90-kb plasmid in 8 isolates. XbaI PFGE analysis differentiated the isolates into 6 pulsotypes (X1, X2, X2a, X3, X4,X5). CONCLUSION: Although the study set of S. Paratyphi B dT+ (S. Java) was small, the increasing emergence of this serovar in the human population in Slovakia is noteworthy. The results of gene analysis in PFGE suggest clonal diversity as well as a clonal link between strains of the predominant phage type. In view of possible increase in antimicrobial resistance and the spread of certain clones, continuous surveillance of strains of S. Paratyphi B dT+ is needed.
Študovala sa in vitro antibakteriálna účinnosť 14 komerčne vyrábaných dezinfektantov voči nozokomiálnemu patogénu Stenotrophomonas maltophilia. Testované prípravky predstavovali 5 „čistých“ kvartérnych amóniových zlúčenín (KAZ) a 9 kombinovaných prípravkov s ďalšími zložkami, ale so základnou zložkou KAZ. Antibakteriálna účinnosť bola vyjadrená hodnotami MIC a ED50 ako aj inhibíciou rýchlosti inkorporácie radioaktívnych prekurzorov [14C] adenínu a [14C] leucínu. Podľa aktivity dezinfektanty boli rozdelené do štyroch skupín. Prvá skupina obsahovala prípravky so silným inhibičným účinkom (MIC 0,045–0,09 μg/ml) kde patrili Benzalkonium chlorid a Triquart. Druhá skupina obsahovala prípravky s dobrou antibakteriálnou účinnosťou (MIC 0,19–0,78 μg/ml), tretiu skupinu tvorili prípravky s hodnotami MIC 1,56–25 μg/ml. Najnižšiu účinnosť prejavil Cetrimid (MIC 50–100 μg/ml) a patril do štvrtej skupiny. Účinok študovaných prípravkov na biosyntetické procesy vyjadrený hodnotami R (IC50 Ade : IC50 Leu) ukázal, že tieto hodnoty byli < 1 iba po pôsobení látok Hexaquart plus, Diesen forte, Sokrena, Forten, ID 212 a Cetrimid. Nižšie hodnoty IC50Ade, IC50študovaných prípravkov naznačujú zásah do syntézy nukleových kyselín a proteínov, čo sa prejavilo inhibíciou oboch prekurzorov. Endogénnu respiráciu najúčinnejšie inhibovali takmer na 50% pri koncentrácii 0,78 μg/ml Cetrimid a Microbac forte. Respiráciu totálne inhibovali prípravky Almyrol, Diesen forte, Microbac forte v koncentrácii 6,25 μg/ml a prípravky FD312, Triquart, Hexaquart plus, Hexaquart S, ID212, TPH 5225 v koncentrácii 12,5 μg/ml.
In vitro antibacterial efficacy of 14 commercially available disinfectants against the hospital pathogen Stenotrophomonas maltophilia was tested. The test disinfectants included 5 “pure” quartenary ammonium compounds (QACs) and 9 combination formulations with QACs as the major ingredient. Antibacterial efficacy was expressed as MIC, ED50and inhibition of the rate of incorporation of radioactive precursors [14C] adenine and [14C] leucine. Based on their activity, the disinfectants were divided into four groups. Group I characterized by high inhibitory activity (MIC 0.045–0.09 μg/ml) comprised benzalconium chloride and Triquart. Group II included formulations with good antibacterial activity (MIC 0.19–0.78 μg/ml) while group III formulations showed MICs between 1.56 and 25 μg/ml. The less active Cetrimid (MIC 50–100 μg/ml) was classified into group IV. When effects on biosynthetic processes expressed as R values (IC50Ade : IC50 Leu) were tested, R < 1 was only recorded for the following formulations: Hexaquart plus, Diesen forte, Sokrena, Forten, ID 212 and Cetrimid. Lower values of IC50 Ade and IC50 Leu are suggestive of effects on the synthesis of nucleic acids and proteins leading to inhibition of the two precursors. Endogenous respiration was almost 50 % inhibited by Cetrimid and Microbac forte at a concentration of 0.78 μg/ml, and 100 % inhibited by Almyrol, Diesen forte and Microbac forte at a concentration of 6.25 μg/ml and by FD312, Triquart, Hexaquart plus, Hexaquart S, ID 212, TPH 5225 at a concentration of 12.5 μg/ml.
Študoval sa účinok subinhibičných koncentrácií chinolónov (ciprofloxacín, enoxacín, norfloxacín,ofloxacín, pefloxacín) a aminoglykozidov (amikacín, gentamicín, netilmicín, tobramycín) na povr-chovú hydrofobicitu a motilitu klinického izolátu Serratia marcescens. Hydrofobicita bola hodno-tená metódami adherencie na hydrokarbón xylén (BATH) a v soľno-agregačnom teste síranu amón-neho (SAT). Testované chinolóny v subinhibičných koncentráciách inhibovali adherenciu S.marcescens na xylén s výnimkou 1/16 MIC ofloxacínu, kde došlo k miernej stimulácii. Najvýraznejšiainhibícia adherencie sa pozorovala po pôsobení 1/4 MIC ciprofloxacínu (na 13,2 %) a pefloxacínu (na31,0 %) oproti kontrole. Z aminoglykozidov netilmicín výrazne inhiboval adherenciu v celom kon-centračnom rozsahu, pričom 1/8 MIC ju potlačila na 0,7 %. S týmito údajmi korelovali aj výsledkysoľno-agregačného testu. Študované antibiotiká výraznejšie neovplyvnili motilitu S. marcescens.
The authors investigated the effect of subinhibitory quinolone concentrations (ciprofloxacin, eno-xacin, norfloxacin, ofloxacin, pefloxacin) and aminoglycosides (amicacin, gentamicin, netilmicin,tobramycin) on the surface hydrophobicity and motility of the clinical isolate of Serratia marces-cens. The hydrophobicity was evaluated by methods of adherence to the hydrocarbon xylene (BATH)in a salt-aggregation ammonium sulphate (SAT) test. The tested quinolones in subinhibitory con-centrations inhibited the adherence of S. marcescens to xylene with the exception of 1/16 MICofloxacin where slight stimulation took place. The most marked inhibition of adherence wasobserved after the action of 1/4 MIC ciprofloxacin (to 13.2%) and pefloxacin (to 31.0%) as comparedwith the control. Among aminoglycosides netilmicin markedly inhibited the adherence over thewhole range of concentrations, whereby 1/8 MIC suppressed it to 0.7%. With these data correlatedalso the results of the salt-aggregation test. The investigated antibiotics did not have a major effecton the motility of S. marcescens.
- MeSH
- fagotypizace normy statistika a číselné údaje MeSH
- lidé MeSH
- preventivní lékařství MeSH
- primární prevence MeSH
- Salmonella fyziologie klasifikace účinky léků MeSH
- salmonelóza diagnóza etiologie terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
