- MeSH
- diagnostické techniky gastrointestinální MeSH
- dítě MeSH
- fundoplikace metody MeSH
- gastroezofageální reflux diagnóza chirurgie patofyziologie MeSH
- kojenec MeSH
- laparoskopie metody MeSH
- lidé MeSH
- nemoci dýchací soustavy etiologie MeSH
- pooperační komplikace diagnóza etiologie MeSH
- předškolní dítě MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- předškolní dítě MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
Nekrotizujúca enterokolitída patrí k závažným akútnym ochoreniam novorodeneckého veku. Postihuje najmä nedonosených novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1500 gramov. Napriek rozsiahlemu výskumu etiológia tohto ochorenia zostáva nejasná. Väčšina autorov sa prikláňa k multifaktoriálnej príčine. Výskumníci sa pokúšajú určiť rôzne laboratórne ako aj klinické faktory, ktoré by mohli slúžiť ako kritéria na chirurgickú intervenciu. Senzitivita a špecificita týchto testov a laboratórnych vyšetrení odhaľujú len ochorenia V pokročilom štádiu a v štádiu perforácie gastrointestinálneho traktu (GIT). Hlavným chirurgickým prístupom k liečbe tohoto ochoreiúa stále zostáva laparotómia a resekcia nekrotického úseku čreva s enterostómiou. U limitovaného počtu detí do úvahy prichádza aj resekcia časti nekrotického čreva s primárnou anastomózou. U niektorých velmi ťažkých stavov a u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 gramov, mala by stačiť len peritoneálna drenáž a následná second look operácia. Ide o ochorenie, ktoré si vyžaduje maximálne individuálny predoperačnej a pooperačnej starostlivosti. predoperačnej a pooperačnej starostlivosti.
Necrotizing enterocolitis is an acute neonatal disease. It affects in particular premature neonates with a birth weight lower than 1500 g. Despite extensive research the etiology of the disease remains obscure. The majority of authors assume multifactorial causes. Research workers try to detect various laboratory and clinical factors which could serve as criteria for surgical intervention. The sensitivity and specificity of these tests and laboratory examinations detect the disease only in an advanced stage and in the stage of perforation of the gastrointestinal tract (GIT). The main surgical approach to the treatment of this disease remains laparotomy and resection of the necrotic portion of the gut with enterostomy. In a limited number of children resection of a portion of the necrotic gut with primary anastomosis is possible. In some very serious conditions and in infants with a birth weight below 1000 g peritoneal drainage and subsequent „second look" surgery should be sufficient. It is a disease with calls for a maximum individual approach and there are no accurate defined instructions for surgical treatment. The surgeon's experience and the standard of preoperative and postoperative care are decisive.
- MeSH
- chirurgie operační metody MeSH
- dítě MeSH
- indomethacin škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- laparotomie MeSH
- lidé MeSH
- nekrotizující enterokolitida diagnóza farmakoterapie chirurgie MeSH
- nemoci novorozenců diagnóza etiologie chirurgie MeSH
- pneumoperitoneum MeSH
- pooperační komplikace etiologie mortalita MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Maffucciho syndróm je kongenitálny nehereditárny syndróm charakterizovaný kombináciou dyschondroplázie (enchondromatózy) s hemangiomatózou. Je to raritně ochorenie. Za posledných 140 rokov bolo popísaných iba 200 prípadov [5]. 109 prípadov referovaných v literatúre uvádzajú iní autori [21]. Toto ochorenie je združené s vysokým rizikom rozvoja neoplastických procesov predovšetkým sarkomatóznej transformácie enchondromatóz ako aj iných mezodermálnych a nemezodermálnych malignit [13]. Na základe výskytu spinocelulámeho hemangioendoteliómu s inými kongenitálnymi syndrómami, prezentácia v nízkom veku pacientov a multicentrický výskyt zvyšujú predpoklad, že spinocelulámy hemangioendotelióm môže byť prejavom mesodermálneho ochorenia na genetickom podklade, čo môže súvisieť s obrazom Maffucciho syndrómu [6]. V našej kazuistike prezentujeme 5ročnú pacientku. Opisujeme klinický priebeh a nálezy vyšetrení berúc do Úvahy možné prejavy a riziká súvisiace s ochorením. Vzhfadom na zriedkavý výskyt ochorenia a jeho interdisciplinárny charakter nastolujeme otázku možnej liečby kauzálnej, symptomatickej, či paliatívnej.
Maffucci's syndrome is a congenital non-hereditary syndrome characterized by a combination of dyschondroplasia (enchondromatosis) and haemangiomatosis. It is a rare disease. During the last 140 years only 200 cases were described [5]. 109 cases are described in the literature by other authors [21]. This disease is associated With a high risk of development of neoplastic processes, in particular sarcomatous transformation of enchondromatoses as well as other mesodermal and non-mesodermal malignities [13]. Based on the incidence of spinocellular haemangioendothelioma with other congenital syndromes, the presence at a young age of patients and the multicentric incidence support the assumption that spinocellular haemangiendothelioma may be the manifesta¬ tion of genetically based mesodermal disease which may be associated with the picture of Maffucci's syndrome [6]. In their case-history the authors present a 5-year-old patient. They describe the clinical course and findings taking into account possible manifestations and risks associated with the disease. With regard to the low incidence of the disease and its interdisciplinary character the authors pen the question of possible causal, symptomatic or palliative treatment.
- MeSH
- BCG vakcína škodlivé účinky MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- lymfadenitida etiologie chirurgie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
Atrézia dlhého segmentu pažeráka u detí a jej chirurgické riešenie býva často veľmi zložité a je sprevádzané ^sokým výskytom komplikácií. Autori prezentujú pacienta s dlhým segmentom atrézie pažeráka typu Vogt IIIB. Vzdialenosť medzi orálnym a aborálnym pahýľom bola 4 cm. V prvom sedení autori vykonali thorakotómiu, odpojili aborálny pahýl od trachei a uzavreli otvor v trachei ako aj distálny pahýf. Potom obidva pahýle priblížili k sebe bez pokusu o anastomózu a prifixovali stehmi ku chrbtici. Uzavreli hrudník a vykonali gastrostomiu. Po ôsmich týždňoch vykonali opäť thorakotómiu a vykonali oesophago-oesophago end-to-end anastomózu. Pacient podstúpil po operácii 3x balónovú dilatáciu pre striktúru v mieste anastomózy. Pacient je teraz jeden a pol roka po operácii a je bez ťažkosti nemá striktúru.
Atresia of the long segment of the oesophagus in children and its surgical treatment is frequently very complicated and is associated with a high rate of complications. The authors present a patient with a long segment of oesophageal atresia type Vogt IIIB. The distance between the oral and aboral stump was 4 cm. During the first session the authors made a thoracotomy, separated the aboral stump from the trachea and closed the opening in the trachea as well as the distal stump. Then they approximated both stumps without attempting an anastomosis and fixed them by stitches to the spine. They closed the chest and performed a gastrostomy. After eight weeks they repeated the thoracotomy and made an oesophago-oesophago end-to-end anastomosis. The patient was subjected after operation three times to balloon dilatation on account of a stricture at the site of anastomosis. He is now 18 months after operation and has no complaints and no stricture.
- MeSH
- anastomóza chirurgická MeSH
- atrézie jícnu chirurgie MeSH
- dítě MeSH
- gastrostomie MeSH
- lidé MeSH
- nemoci novorozenců vrozené MeSH
- novorozenec MeSH
- stenóza jícnu prevence a kontrola MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
V rokoch 1974 až 1999 bolo liečených pre morbus Hirschsprung na Klinike detskej chirurgie v Bratislave 142 pacientov vo veku 3 dní až 14 rokov. Sedemdesiat štyri pacientov malo klasický typ Hirschsprungovej choroby postihujúci rekto-sigmoidálny úsek hrubého čreva, 43 malo postihnutý dlhý úsek hrubého čreva. Devätnásť pacientov malo postihnutý ultrakrátký úsek a 6 pacienti malí totálnu aganglionózu hrubého čreva. U 131 pacientov sme diagnózu stanovili pomocou irigografického vyšetrenia a per operačne sme ju potvrdili histologickým vyšetrení celej hrúbky steny čreva. U 11 pacientov sme diagnózu stanovili peroperačným odberom celej hrúbky steny čreva. U 43 pacientov sme diagnózu stanovili v neonatá tálnom období. Všetkých 142 pacientov sme operovali. Devätnásť pacientov s ultrakrátkým segmentom podstúpilo dorzálnu myektómiu podľa Lynna a u 121 pacientov sme vykonali retro-rektálnu pull-through podía Duhamela v modifikácii Ikeda-Soper. U 99 pacientov sme pred defnitívnou operáciou založili kolostómiu orálně od aganglionámeho úseku hrubého čreva. Dvadsaťdva pacientov sme riešili v jednom sedení pomocou priameho staplera bez ochrannej kolostómie. Dvaja pacienti zomreli niekolko dní po založení kolostómie na anaeróbne septické komplikácie. Po definitívnej operácii sme exitus nemalí. Operáciu podla Duhamela v modifikácii Ikeda-Soper považujeme za velmi efektívnu pri riešení megacolon congenitum, ktorá je spojená s minimálnym výskytom komplikácií a je predpokladom dosiahnutia výborných funkčných výsledkov.
In 1974 to 1999 a1 at the Department of Paediatric Surgery in Bratislava 142 patients aged 3 days to 14 years were treated on account of Hirschsprung's disease. Seventy-four patients suffered from the classical type of Hirschsprung's disease affecting the recto-sigmoid segment of the large bowel, in 43 the long segment of the large bowel was affected. In nineteen patients an ultrashort segment was afflicted and six patients suffered from total aganglionosis of the large bowel. In 131 patients the diagnosis was established by irrigographic examination and during operation it was confirmed by histological examination of the whole amonth of the large intestine. In 11 patients the diagnosis was established by peroperative collection of the whole amonth of the large bowel. In 43 patients the diagnosis was made during the neonatal period. All 142 patients were operated. Nineteen patients with an ultrashort segment were subjected to dorsal myectomy according to Lynn and in 121 patients a retrorectal pull-through according to Duhamel in Ikeda-Soper's modification was performed. In 99 patients before the final operation a colostomy was made, orally from an aganglionic portion of the large bowel. Twenty-two patients were treated in one session by means of a direct stapler without protective colostomy. Two patients died several days after establishment of the colostomy from anaerobic septic complications. After the final operation no death was recorded. Duhamel's operation in Ikeda-Sopor's modification is in the authors' opinion very effective in treatment of congenital megacolon, being associated with a minimum of complications and is the prerequisite for achieving excellent functional results.
Suprakondylická zlomenina humeru je treťou najčastejšou zlomeninou detského veku, u extenčného typu zlomeniny zaznamenávame najvyššie percento cirkulačných porúch periférie. Spoločným cieľom v liečbe je minimalizovať percento možných komplikácií. Na rozdiel od iných pracovísk je náš postup u pacientov so suprakondylickou zlomeninou humeru bez prítomnosti pulzu agresívnejší. Za 5ročné obdobie (r. 1995-1999) bolo na Klinike detskej chirurgie LF UKo a DFNsP hospitalizovaných 223 (100 %) pacientov s týmto tjrpom zlomeniny. Po zreponovaní fragmentov ostávalo 11 (4,93 %) pacientov bez prítomnosti pulzu a. radialis. Títo pacienti podstúpili revíziu a. brachialis. Peroperačně sme zistili spasmus a. brachialis u šiestich pacientov, léziu a. brachialis u troch pacientov a trombózu u dvoch pacien entov. Fogarthyho katétrom sme cievu revidovali u šiestich pacientov, z toho u štyroch bola vykonaná trombektómia. Eliberácia cievy z kostných fragmentov bola vykonaná dvom pacientom. Dvom pacientom sme poškodenú cievu nahradili venóznym alotransplantátom. Peroperačně angiografické vyšetrenie sme robili šiestim pacientom. Troch pacientov sme reoperovali pre skoré postoperačné komplikácie. Počas ďalšieho sledovania pacientov sme nezaznamenali žiadny prípad Volkmannovej kontraktúry.
Supracondylar fractures (SF) of the humerus are the third most common type of fractures in childhood. The highest rate of pulselessness fracture of the distal humerus is the extension-type. The aim of our treatment is to minimize potential complications. Our management of pulselessness supracondylar fracture is more aggressive compared with other dpts. 223 (100%) patients with SF were treated at the dpt. of Paediatric Surgery, University Children's Hospital in Bratislava, in the 5-year períod of (1995-1999). 11 (4.93%) patients remained pulseless after reposition of bone fragments. These patients underwent surgical revision of the brachial artery. Spasms of the brachial artery (BA) occurred in six patients, a lesion of BA in three patients and thrombosis of BA in two patients. We performed revision of the brachial artery by a Fogarthy catheter in six patients - in four cases with thrombectomy. In two cases we released the vessel from bone fragments. In two patients was replaced the injured segment of the brachial artery by a venous allotransplant. Peroperative angiography was performed in six patients. We reoperated three patients with early postoperative complications. We did not record any case of Volkmann's contracture.
Autori v práci opisujú svoje skúsenosti s diagnostikou a liečbou 5 prípadov traumatickej ruptúry močovej rúry. Klinické príznaky zatvoreného poranenia uretry sú často nevýrazné. U 70 % pacientov zvyčajne chýba krvácanie z vonkajšieho ústia uretry. Pri podozrení na toto poranenie autori nedoporučujú uretrálnu katetrizáciu, lebo táto môže zväčšiť rozsah poranenia. Na diagnostiku doporučujú uretrografiu, ktorá poskytne dostatočné informácie o rozsahu poranenia uretry. Pri použití ťahu balónkového katétra na priblíženie pahýľov uretry, dôjde síce k zhojeniu a k vytvoreniu fibrózneho kanála medzi pretrhnutými časťami uretry, ale táto fibrózne zmenená časť má tendenciu k tvorbe striktúr, ktoré sú rezistentné na dilatácie.
Authors presented their experience in diagnosis and treatment of 5 cases of traumatic rupture of urethra. Clinical symptoms of the closed type of the urethra are frequently not clear. In 70 % of patients, outer urethral orifice bleeding is usually omitted. When this injury could be suspected, urethral catheterization is not recommended because it might extend level of damage. Urethrography is recommended as it would offer sufficient information onthe injury. Pulling the balloon catheter to approach proximal and distal part of the injured urethra willl result in creating fibrous channel between the rupted parts of urethra however, this fibrotic part tends to develop dflatation resistant stricture.
Autori v článku uvádzajú rozbor pacientov liečených na Klinike detskej chirurgie pre tupé poranenie sleziny v rokoch 1991-1999. Za 9ročné obdobie bolo hospitalizovaných 50 pacientov (36 chlapcov a 14 dievčat) s dokázanou ruptúrou sleziny. Priemerný vek pacientov bol 9,47 roka (v rozsahu 2-18 rokov). 46 pacientov (92 %) bolo liečených konzervatívne (skupina A). U siedmych pacientov (15,22 %) sa objavili neskoré komplikácie. Dvojdobá ruptúra u dvoch pacientov, rozsiahla kontúzia s artério-venóznymi fistulami (AVF) v skorom poúrazovom období V jednom prípade, AVF zistená pri kontrolnom vyšetrení u jedného pacienta, fluidothorax u dvoch pacientov a poúrazová pseudocysta sleziny u jedného pacienta. Operačne (skupina B) boli riešení štyria pacienti (8 %). Dvom pacientom bola vykonaná splenektomia, jednému sutura sleziny a jednému parciálna splenektómia. Priemerná doba hospitalizácie bola u koiizervatívne liečených pacientov 12,67 dní, u operovaných pacientov 15 dní. Vzhľadom na imunologické funkcie sleziny najmä v detskom veku autori uprednostňujú konzervatívny postup, v prípade nutnej laparotómie sa autori snažia o záchovnú operáciu.
The authors report study of patients with blunt splenic trauma treated at Paediatric Surgery Department in years 1991-1999. During 9 years period 50 patients (36 males, 14 females) with demonstrated rupture of the spleen were analyzed. 46 patients (92 %) were treated conservatively (group A). Complications appeared in 7 patients (15.22 %), rebleeding in two patients, arterio-venous fistula in early posttraumatical period in one patient and during control in one patient, fluidothorax in two patients and posttraumatic pseudocyst of the spleen in one patient. Four patients (8 %) were operated (group B). Two of them submited splenectomy, one patient was treated by splenorrhaphy and one patient by partial splenectomy. Period of the hospitalization in average lasted in group A 12,67 days, in group B 15 days. With regard to the immunologic functions of the spleen especially in childhood authors prefer conservative treatment, in case that laparotomy is inevitable authors try to preserve the spleen.
