Q12771776
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Východiská: Mozgové nádory tvoria rôznorodú skupinu malignít charakterizovaných intertumorálnou aj intratumorálnou heterogenitou. Medzi najagresívnejší z nich radíme glioblastóm, ktorý je napriek pokrokom v súčasnej medicíne stále neliečiteľný. Jedným z dôvodov je vysoký stupeň rekurencie ochorenia a rezistencia na štandardne využívané chemoterapeutikum temozolomid. Preto mapovanie dráh zodpovedných za tumorigenézu na transkripčnej úrovni môže prispieť k determinovaniu príčin a stupňa agresivity medzi jednotlivými typmi gliálnych malignít. Súbor pacientov a metódy: Do súboru vzoriek boli zaradené biopsie od pacientov s astrocytómom (n = 6), glioblastómom (n = 22) a meningiómom (n = 14). Kontrolnú skupinu predstavovali RNA izolované zo zdravého ľudského mozgu (n = 3). Reverznou transkripciou získanú cDNA sme využili na kvantitatívnu analýzu pomocou Human Cancer PathwayFinder™ real-time PCR Array v 96 jamkovom formáte a pre každú vzorku sme stanovili expresiu 84 génov patriacich do 9 regulačných dráh (angiogenéza, apoptóza, bunkový cyklus a starnutie, poškodenie a oprava DNA, epiteliálno-mezenchymálny prechod, hypoxia, celkový metabolizmus a dynamika telomér). Výsledky: Určením relatívnej expresie vybraných génov sme charakterizovali profil jednotlivých mozgových malignít v kontexte signálnych dráh ovplyvňujúcich tumorigenézu. Zo všetkých sledovaných génov jednotlivých dráh sme zaznamenali dereguláciu u glioblastómov v 50 %, u meningiómov v 52,4 % a u astrocytómov v 53,6 %. Celkovo sme najvýraznejšie zmeny so štatistickou signifikanciou oproti kontrole zaznamenali u génov spájaných s epiteliálno-mezenchymálnou tranzíciou (CDH2, FOXC2, GSC, SNAI2 a SOX10), bunkovým starnutím (BMI1, ETS2, MAP2K1 a SOD1), opravou DNA (DDB2, ERCC3, GADD45G a LIG4) a dynamikou telomér (TEP1, TERF2IP, TNKS a TNKS2). Záver: Na základe získaných dát môžeme konštatovať, že jednotlivé diagnózy sa líšia v transkriptomickom profile. Prihliadnúc na tento fakt, je preto nevyhnutná potreba individuálneho molekulového prístupu s cieľom komplexnej a cielenej terapie na viacerých stupňoch nádorového metabolizmu.
Background: Brain tumors are a heterogeneous group of malignancies characterized by inter- and intratumoral heterogeneity. Among them, the most aggressive and, despite advances in medicine, still incurable remains glioblastoma. One of the reasons is the high recurrence rate of the disease and resistance to temozolomide, a golden standard in chemotherapy of brain tumors. Therefore, mapping the pathways responsible for tumorigenesis at the transcriptional level may help to determine the causes and aggressive behavior among different glial tumors. Patients and methods: Biopsies from patients with astrocytoma (N = 6), glioblastoma (N = 22), and meningioma (N = 14) were included in the sample set. A control group consisted of RNA isolated from healthy human brain (N = 3). The reverse-transcribed cDNAs were analyzed using the Human Cancer PathwayFinder™ real-time PCR Array in a 96-well format. The expression of 84 genes belonging to 9 signaling pathways (angiogenesis, apoptosis, cell cycle and senescence, DNA damage and repair, epithelial-to-mesenchymal transition, hypoxia, overall metabolism, and telomere dynamics) was determined for each sample. Results: By determining the relative expression of selected genes, we characterized the transcriptomic profile of individual brain malignancies in the context of signaling pathways involved in tumorigenesis. We observed deregulation in 50, 52.4 and 53.6% % of the genes in glioblastomas, meningiomas and astrocytomas, respectively. The most pronounced changes with statistical significance compared to control were observed in the genes associated with epithelial-to-mesenchymal transition (CDH2, FOXC2, GSC, SNAI2, and SOX10), cellular senescence (BMI1, ETS2, MAP2K1, and SOD1), DNA repair (DDB2, ERCC3, GADD45G, and LIG4), and dynamic of telomeres (TEP1, TERF2IP, TNKS, and TNKS2). Conclusion: Based on the obtained data, we can conclude that individual diagnoses differ in transcriptomic profile. An individual molecular approach is therefore necessary in order to provide comprehensive and targeted therapy on multiple metabolic pathways in the diagnosis of brain tumors.
Cieľ: Posúdenie vzťahu vzniku intraoperačných epileptických záchvatov evokovaných priamou elektrickou stimuláciou mozgu k symptomatickej epilepsii a parametrom stimulácie. Metódy: Autori uvádzajú monocentrickú, retrospektívnu analýzu 106 operovaných chorých, 50 mužov, 56 žien vo veku 15–82 rokov (priemer 52 rokov) operovaných v rokoch 2000–2009 pre patologický proces lokalizovaný v elokventných oblastiach mozgu (nízkostupňový glióm – 17, vysokostupňový glióm – 34, metastáza – 29, meningeómy – 19, iné – 7). Pre intraoperatívne mapovanie centrálnych oblastí mozgu bola použitá kontinuálna bifázická bipolárna stimulácia 100 alebo 50 Hz, dĺžka impulzu 1 ms, do 18 mA alebo stimulácia train 5 impulzov, interval 2–4 ms, dĺžky impulzu 0,4 ms, s maximom amplitúdy do 30 mA pri opakovaní trainu o frekvencii 5 alebo 1 Hz. Evokovaná aktivita v kontralaterálnych svalových skupinách bola snímaná pomocou elektromyografie (EMG) a sledovaná vizuálne. Výsledky: Ak chorí s nízkostupňovým gliómom mali symptomatickú epilepsiu, možnosť vzniku intraoperačného epileptického záchvatu bola signifikantne vyššia (p = 0,06) ako u chorých bez epileptického záchvatu v predoperačnom období alebo s iným patologickým procesom mozgu. Kontinuálna stimulácia 100 Hz a train aplikovaný o frekvencii 5 Hz evokovala intraoperačne fokálne epileptické záchvaty častejšie ako kontinuálna stimulácia 50 Hz či train o frekvencii 1 Hz. Rozdiely však neboli štatisticky významné. Záver: Autori zistili signifikantne vyšší výskyt intraoperačných fokálnych epileptických záchvatov u chorých s nízkostupňovým gliómom, u ktorých sa predoperačne vyskytol epileptický záchvat.
Aim of the study: To evaluate the relationship between intraoperative epileptic seizures evoked by direct electric stimulation of the brain and symptomatic epilepsy and parameters of the stimulation. Methods: The authors present monocentric retrospective analysis of 106 patients (50 men, 56 woman), in the age 15–82 years (average 52 years) who underwent surgery for pathological lesions localized within or near eloquent regions of the brain (low-grade glioma – 17, high-grade glioma – 34, metastasis – 29, meningioma – 19, others – 7) with utilization of direct cortical and subcortical stimulation at the authors’ institution between 2000–2009. For intraoperative mapping and monitoring of central structures of the brain continuous biphasic bipolar stimulation was used with frequency 100 or 50 Hz, pulse duration 1 ms, maximum intensity up to 18 mA, or stimulation with train of 5 pulses, interstimulus interval 2–4 ms, pulse width 0.4 ms, maximum intensity up to 30 mA, and repetition of trains 1 or 5 Hz. Evoked activity in contralateral muscles was monitored by EMG recording or by visual observation. Results: When patients with low-grade glioma had symptomatic epilepsy before operation, the risk of induction of intraoperative epileptic seizure was significantly higher (p = 0.06), in comparison to patients without epileptic seizure preoperatively or to patients with other pathologic lesion of the brain. Continuous stimulation with frequency 100 Hz and train with 5 Hz repetition rate evoked intraoperative focal epileptic seizures more often than continuous stimulation with frequency 50 Hz and train with 1 Hz repetition rate. However differences were not statistically important. Conclusion: The authors found significantly higher incidence of intraoperative focal epileptic seizures in patients with low grade glioma who had manifested epileptic seizures preoperatively.
- Klíčová slova
- přímá stimulace mozkového kortexu, symptomatická epilepsie, stimulací indukované záchvaty,
- MeSH
- chlazení MeSH
- dospělí MeSH
- elektrická stimulace * metody přístrojové vybavení škodlivé účinky MeSH
- elektromyografie metody MeSH
- epilepsie * epidemiologie etiologie MeSH
- gliom chirurgie MeSH
- isotonické roztoky terapeutické užití MeSH
- kraniotomie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mapování mozku MeSH
- meningeom chirurgie MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- motorické evokované potenciály MeSH
- mozková kůra fyziologie chirurgie MeSH
- nádory mozku chirurgie MeSH
- neparametrická statistika MeSH
- nervové dráhy fyziologie MeSH
- neurochirurgické výkony * metody MeSH
- peroperační komplikace etiologie farmakoterapie MeSH
- peroperační monitorování statistika a číselné údaje MeSH
- peroperační péče MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
