• Publikační typ
• úvodníky MeSH

Aim:The aim of the study was to describe experience with falls, fear of falling, perceptions of the consequences of falls and how the fear of falling affects daily life in community-dwelling older adults. Design: The study used a qualitative design to describe the lived experiences of community-dwelling older adults with the fear of falling. Methods: Semi-structured interviews were conducted individually with six participants who reported the fear of falling. Results: Five main areas emerged from data analysis: development of the fear of falling, feared consequences of falling, activities curtailment, fall prevention behavior and meaning of social support in daily life. The fear of falling was described as a negative experience, directly linked to fall consequences such as physical injury, incapacitation, loss of autonomy, fear of dependence and experience ofhumiliating conditions. To maintain a certain levelof independence in daily life, the participants chose to avoid falls byactivity curtailment, organizing their lives more carefully and getting support from others. Conclusion:All participants identified that they had discovered their fear of falling after experiencing falls. The fear of falling was associated with feared consequences of a potential fall and had an impact on their daily life. The participant also mentioned other contributors to their fear of falling, including ill health and aging.

• MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé MeSH
• rozhovory jako téma MeSH
• senioři MeSH
• strach * psychologie   MeSH
• úrazy pádem * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Orientácia ošetrovateľstva na výskum i praktickú sféru starostlivosti s cieľom podporiť či udržať kvalitu života je jednoznačná. Napriek tomu je oblast ošetrovateľskej starostlivosti v prípadoch, kedy sa intenzívnejšie prejavuje kultúrna diverzita zriedkavo predmetom výskumu. V práci sme sa zamerali na odhaleni niektorých špecifík kvality života najstarších reprezentantov rómskej minority. Na percepciu dopadu vybraných premenných na kvalitu života nejstarších členov rómskej minority sme využili štandardizované dotazníky WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD. Prítomnosť diskomfortu bola signifikantným činiteľom zníženého hodnotenia kvality života v parciálnych oblastiach i v celkovom profile. Dostupnosť a funkčnosť sociálnej opory boli činiteľmi, na ktoré nemal pociťovaný diskomfort vplyv a prispeli najvyšším podielom ku kvalite života v sledovanej vzorke. Zistenia sú v mnohých prípadoch ovlyvnené životnými podmienkami a kultúrnymi špecifika rómskeho etnika.

• MeSH
• chronická nemoc psychologie   MeSH
• kulturní charakteristiky MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• neparametrická statistika MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychický stres etiologie   komplikace   MeSH
• Romové MeSH
• rozhovory jako téma MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• sociální opora MeSH
• stupnice dopadu nemoci na kvalitu života MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Cieľ: V práci sme sa zamerali na hodnotenie kvality života u najstarších reprezentantov rómskej minority, najmä z hľadiska chronického ochorenia, ktoré je spojené s prežívaním diskomfortu. Metodika: Na percepciu dopadu vybraných premenných na kvalitu života najstarších členov rómskej minority sme využili štandardizované dotazníky WHOQOL-BREF a WHOQOLOLD. Informácie o zdravotnom profile participantov sme získavali rozhovorom, ktorého štruktúra zodpovedá komponentom revidovaného Modelu manažmentu symptómu. Výsledky: Prítomnosť diskomfortu bola signifikantným činiteľom zníženého hodnotenia kvality života v niektorých parciálnych oblastiach (doménach), konkrétne Fyzické zdravie, Prežívanie, Autonómia, Minulé, prítomné i budúce aktivity, Sociálna participácia i v celkovom profile kvality života WHOQOL-BREF a WHOQOLOLD. V sociálnej oblasti kvality života, ktorá obsahovo korešponduje s dostupnosťou a spokojnosťou so sociálnou oporou dosiahli respondenti podobné skóre v oboch skupinách, bez ohľadu na závažnosť ochorenia. Hodnota dosiahnutého skóre zároveň naznačuje, že spokojnosť v sociálnej oblasti a medziľudských vzťahov prispela najvyšším podielom k udržaniu kvality života v sledovanej vzorke. Záver: Stupeň závažnosti ochorenia mal v rómskej populácii seniorov priamy negatívny dopad na hodnotenie kvality života. Zistenia sú v mnohých prípadoch ovplyvnené životnými podmienkami a kultúrnymi špecifikami rómskeho etnika.

Aim: In this project we focused on assessing the quality of life in the oldest representatives of the Romani minority, especially in terms of chronic disease, which is associated with survival discomfort. Methods: For the perception of the impact of selected variables on quality of life of the oldest members of the Romani minority, we used standardized questionnaires WHOQOLBREF and WHOQOL-OLD. We obtained information on health profile of participants from the interview, which corresponds to the structure component of the revised Model symptom management. Results: The presence of discomfort was a significant factor in reduced quality of life assessment in some partial areas (domains), namely physical health, surviving, autonomy, past, present and future activities, social participation, as well as in the overall profile of quality life WHOQOL-BREF and WHOQOL-OLD. In the social area of quality of life that corresponds with the availability of content and satisfaction with social support, respondents achieved similar scores in both groups, regardless of the severity of the disease. Value achieved scores also suggests that satisfaction in social and interpersonal relationships contribute to maintaining the highest ratio of quality of life in the investigated sample. Conclusion: The severity of the disease in the elder Romani population has direct negative impact on quality of life assessment. The findings are in many cases affected by the living conditions and cultural specifics of the Romani ethnicity.

• MeSH
• chronická nemoc MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• Romové MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Introduction: The issue of health literacy is the focus of nursing as one of the health and health outcomes related factors. Reasonably, data on the level of health literacy and the prevalence of its deficiency in patients are lacking due to absence of the Slovak version of the research instrument. Aims: The main objective of our work was to study the level of health literacy in three specific groups of clients in from the point of age, sex, years of schooling. Another objective was to determine usability and internal con- sistency in our pilot testing an instrument for assessment of health literacy The Newest Vital Sign. Sample and Methods: Our research sample is consisted of 140 respondents: 40 high school students (with an average age of 17.5 ± 0.54 years), 40 nurses (34.5 ± 8.24 years) and 60 outpatients in primary care (42.32 ± 11.47 years). The Newest Vital Sign was used for data gathering. The total score above 4 indicates low likelihood of limited health literacy, while the score lower than 4, indicates limited health literacy. Results and Conclusion: Statistically significant differences were found in the level of health literacy from the point of the highest level of education, particularly in the patient group (p < 0.05). Significant differences in the level of health literacy in were not confirmed between the groups in terms of gender and age (p > 0.05) in our study. Total test score (3.08 ± 1.75), made by patients with the lowest educational attainment has specific con- sequences in our clinical setting. It is necessary to adapt the content and method of administration of health information in this group of patients. NVS test can be used in clinical settings but also in the public screening of health literacy level.

• Klíčová slova
• The Newest Vital Sign,
• MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• pacienti MeSH
• průzkumy a dotazníky * MeSH
• senioři MeSH
• sexuální faktory MeSH
• studenti MeSH
• stupeň vzdělání MeSH
• věkové faktory MeSH
• výuka - hodnocení metody   normy   statistika a číselné údaje   MeSH
• zdraví - znalosti, postoje, praxe MeSH
• zdravotní gramotnost * metody   normy   statistika a číselné údaje   MeSH
• zdravotní sestry MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• validační studie MeSH

• Klíčová slova
• senioři, chronicky nemocní, romské etnikum, Slovensko, WHOQOL-BREF, výzkumné šetření, WHOQOL-OLD,
• MeSH
• kvalita života MeSH

• Klíčová slova
• selfmanagement, výzkumné šetření, znalosti pacientů,
• MeSH
• bronchiální astma MeSH
• vzdělávání pacientů jako téma MeSH

• Klíčová slova
• intervence sestry, recenzovaný článek, výzkumná studie, Newest Vital Sign - test,
• MeSH
• zdravotní gramotnost MeSH

Cieľ: V práci sme sa zamerali na vedomosti pacientov s astmou v oblastiach self-manažmentu tohto ochorenia a najmä na vplyv faktoru dĺžky trvania tohto ochorenia na úroveň vedomostí o self-manažmente. Zároveň sme zisťovali vzťah medzi úrovňou vedomostí o self-manažmente ochorenia a kontrolou astmy. Metodika: V tejto prierezovej štúdii bolo do súboru zaradených 297 respondentov. Na testovanie kontroly astmy a úrovne vedomostí pacientov sme použili valídne nástroje a to Dotazník vedomostí o self-manažmente astmy pre dospelých (Measuring asthma self-management knowledge in adults) a Test kontroly astmy (Astma Control Test ACTTM). Na štatistické spracovanie dát boli využité: Pearsonov Chi-kvadrat test nezávislosti a Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky: Až 220 z 297 respondentov (74,07 %) preukázalo nedostatočné vedomosti, a to konkrétne v doméne Vedomosti o liečbe astmy. V oblasti Manažment bronchiálnej astmy malo nedostatočné vedomosti 191 respondentov (64,31 %). Početnosť správnych odpovedí zároveň naznačuje, že úroveň vedomostí v doménach self-manažmentu astmy, významných pre kontrolu ochorenia, bola vyššia v skupine pacientov diagnostikovaných v priemere jeden rok ako v skupine, ktorá trpí ochorením dlhšie (6-10 rokov), i keď rozdiel nie je štatisticky významný. Záver: Nedostatky vo vedomostiach astmatikov, vyššia frekvencia chýb v oblastiach self-manažmentu, vrátane self-monitoringu a horšia kontrola astmy pri ochorení diagnostikovanom viac ako 6 rokov naznačujú, že je potrebné v klinickej praxi venovať čas a pozornosť reedukácii, opakovanému posúdeniu vedomostí a praktických zručností (aplikácia metód self-manažmentu, inhalačnej techniky) v skupine už skôr diagnostikovaných astmatikov.

Aim: This project is aimed to find out the patient knowledge with asthma in the area of self-management of this disease and particularly the influence of the length of the disease on the knowledge level about self-management. At the same time we tried to find out the relation between the knowledge level of the asthma self-management and control of asthma disease. Methods: The total number of 297 adult asthma patients were included in the cross sectional study. The valid instruments Asthma Control Test and Measuring asthma self management knowledge in adults were used for testing asthma control and the degree of patient knowledge in self management of asthma. The Chi-squared test and the Spearman´s rank correlation coefficient were used for statistical processing of data. Results: A total of 220 out of 279 respondents (74%) showed poor knowledge of selfmanagement of asthma, particularly in “Knowledge of asthma treatment” domain and 191 patients in “Management of bronchial asthma” domain (64%). Patients who had been diagnosed one year ago had better level of knowledge in selfmanagement of asthma than those who had been treated for asthma longer than six years (6-10 years). This difference was not significant, but it was related to those domains which has significant influence on asthma control (domains 2-5). Conclusion: Poor knowledge of asthma patients, higher frequency of errors in self management and worse control of asthma in patients with asthma longer than six years imply the need for better and repeated education, check of patient knowledge and skills for self-management, use of peak flow meter included in this group of patients.

• MeSH
• bronchiální astma ošetřování   prevence a kontrola   MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• péče o sebe metody   statistika a číselné údaje   MeSH
• průřezové studie MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• šíření informací MeSH
• statistika jako téma MeSH
• vzdělávání pacientů jako téma MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH