Remodelácia aortálneho koreňa bola po prvý krát publikovaná v 80. rokoch minulého storočia. Dnešná remodelácia koreňa aorty je geometricky presne definovaná a indikovaná u každého pacienta s regurgitáciou aortálnej chlopne pri aneuryzme koreňa aorty. Cieľom práce je zhodnotiť strednedobé výsledky remodelácie koreňa aorty v našich podmienkach a rizikové faktory, ktoré majú na túto stabilitu vplyv. Do súboru bolo zaradených 103 pacientov podstupujúcich remodeláciu koreňa aorty od januára 2011 do decembra 2013. Sledovanie pacientov bolo uskutočnené echokardiografickou kontrolou v korelácii so odporúčaniami medzinárodného registra AVIATOR. Analýza prežívania pacientov zameraná na prežívanie bez reoperácie a nálezu aortálnej regurgitácie tretieho a vyššieho stupňa zaznamenala hemodynamickú stabilitu remodelácie koreňa aorty v horizonte 4 rokov na úrovni 89 % a v horizonte 6 rokov na úrovni 86 %. Univariačná regresná analýza neidentifikovala žiaden z porovnávaných vstupných a peroperačných parametrov ako faktor ovplyvňujúci stabilitu remodelácie a prežívanie. Remodelácia koreňa aorty a reimplantácia aortálnej chlopne dnes predstavujú pri vhodných anatomických pomeroch optimálnu terapeutickú stratégiu pre pacientov s aortálnou regurgitáciou a aneuryzmou koreňa aorty. Pri dodržaní požadovaných postupov prináša remodelácia koreňa aorty z hľadiska strednedobého, ale aj dlhodobého sledovania veľmi optimistické výsledky.
Aortic root remodeling was first published in the 1980s. Today's aortic root remodeling is geometrically precisely defined and indicated in every patient with aortic valve regurgitation in aortic root aneurysm. The aim of the work is to evaluate the medium-term results of aortic root remodeling in our conditions and the risk factors that have an impact on this stability. The work included 103 patients undergoing aortic root remodeling from January 2011 to December 2013. Patient follow-up was performed by echocardiographic control in correlation with the recommendations of the international AVIATOR registry. The analysis of patient survival focused on survival without reoperation and without the finding of aortic regurgitation of the third and higher degree recorded the hemodynamic stability of aortic root remodeling 4 years after surgery at the level of 89% and 6 years after the surgery at the level of 86%. Univariate regression analysis did not identify any of the compared factors and intraoperative parameters as factors affecting remodeling stability and survival. Remodeling of the aortic root and reimplantation of the aortic valve today represent an optimal therapeutic strategy for patients with aortic regurgitation and aortic root aneurysm in appropriate anatomical conditions. If the required procedures are followed, the remodeling of the aortic root brings very optimistic results from the point of view of medium-term as well as long-term follow-up.
Computed tomography 3D reconstruction of a patient with Bland-White-Garland syndrome showing a dilated right coronary artery and thin left coronary artery.
- MeSH
- anomálie koronárních cév * diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- arteria pulmonalis diagnostické zobrazování abnormality MeSH
- lidé MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- syndrom Bland-White-Garland * diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Cieľom tejto pilotnej štúdie je prezentovať naše jedno-ročné skúsenosti s modifikáciou originálnej Ozakiho procedúry pre pacientov so stenózou aortálnej chlopne a pacientov s infekčnou endokarditídou tejto chlopne. Trinásť pacientov vo veku 70,5 ± 10 rokov (ženy/muži: 8/5) podstúpilo operáciu aortálnej chlopne použitím autológneho alebo heterológneho konského perikardu. Indikáciou operácie bola stenóza aortálnej chlopne (n = 10) alebo regurgitácia chlopne spôsobená infekčnou endokarditídou (n = 3). Počas operácie bola vykonaná konkomitantná procedúra MAZE (n = 2), aortokoronárny bypass (n = 1) a myektómia výtokového traktu ľavej komory (n = 1). Jeden pacient odmietol transfúziu krvi z náboženských dôvodov. Trvanie mimotelového obehu bolo 117,5 ± 14,5 minút a dĺžka klemu aorty bola 107,0 ± 14,4 minút. Pooperačne bol stredný gradient na aortálnej chlopni 5,1 ± 1,9 mm Hg, maximálny gradient bol 5,8 ± 2,0 mm Hg, plocha aortálnej chlopne bola 3,3 ± 0,5 cm2 a regurgitácia aortálnej chlopne bola 0,3 ± 0,2. Počas 30-dňového sledovania nebolo zaznamenané žiadne úmrtie, ani reoperácia z dôvodu nálezu na aortálnej chlopni. Jeden pacient umrel tri mesiace po operácii, pričom príčina smrti nebola spájaná s aortálnou chlopňou. Modifikovaná Ozakiho technika je potenciálne efektívna alternatíva pre mladých pacientov odmietajúcich antikoagulačnú terapiu, ktorí vyžadujú operáciu aortálnej chlopne. Preferovanou cieľovou skupinou pacientov pre použitie tejto techniky sú pacienti s malým aortálnym prstencom, alebo aktívnou infekčnou endokarditídou. © 2020, ČKS.
The aim of this pilot study is to present our one-year experience with the modification of the original Ozaki procedure for patients with an aortic valve stenosis and aortic valve infective endocarditis. Thirteen patients at the age of 70.5 ± 10 (women/men: 8/5) underwent a replacement of the aortic valve using autologous or heterologous equinus pericardium. The indication for surgery was aortic valve stenosis (n = 10) or aortic valve regurgitation due to infective endocarditis (n = 3). Concomitant MAZE procedure (n = 2), aortocoronary bypass (n = 1), and left ventricular outflow tract myectomy (n = 1) were performed in four patients. One patient refused blood transfusion for religious reasons. The duration of cardiopulmonary bypass was 117.5 ± 14.5 minutes and the X-clamp time was 107.0 ± 14.4 minutes. The mean gradient after surgery was 5.1 ± 1.9 mmHg; the peak gradient was 5.8 ± 2.0 mmHg; the aortic valve area was 3.3 ± 0.5 cm2 and aortic valve regurgitation was 0.3 ± 0.2. No 30-day mortality and no redo surgery due to valve failure were recorded. One patient died three months after surgery due to non-valve-related reasons. The modified Ozaki technique is a potentially effective alternative for younger patients rejecting anticoagulant medications and requiring aortic valve surgery. The preferred target group of patients for the use of this technique are those with a small aortic annulus and those with active infectious endocarditis.
- MeSH
- anuloplastika srdeční chlopně metody MeSH
- aortální stenóza * chirurgie MeSH
- endokarditida * chirurgie MeSH
- kardiochirurgické výkony MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- srdeční chlopně chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Tumory perikardu sú málo častou diagnózou s prevahou sekundárnej diseminácie z iných lokalít organizmu. Medzi najčastejšie primárne tumory perikardu patrí mezoteliálna cysta, mezotelióm, príp. solitárny fibrózny tumor, teratóm, bronchogénna cysta, lipóm, lymfangióm, angiosarkóm, hemangióm, schwannóm a synoviálny sarkóm. Do perikardu najčastejšie metastázuje malígny melanóm, lymfóm, rôzne druhy karcinómu a leukémia, nádory pľúc, prsnej žľazy a ezofágu. Tumory perikardu bývajú najčastejšie asymptomatické. Pri vhodnej lokalizácii a veľkosti tumoru bývajú najčastejšími prvými príznakmi dyspnoe, bolesť na hrudi a perikardiálny výpotok. Často je prvým príznakom tamponáda perikardu s vážnymi hemodynamickými dôsledkami. Liečba je pri primárnych tumoroch chirurgická. Prítomnosť symptomatickej sekundárnej diseminácie je taktiež indikáciou k operácii. Ako adjuvantná terapia prichádza do úvahy chemoterapia i rádioterapia, ktorá však často vedie k pľúcnej či myokardiálnej fibróze.
Tumour of the pericardium is a rare diagnosis. Secondary tumour dissemination into the pericardium is more frequent than primary tumours of the pericardium. The most frequent primary tumours of the pericardium are a mesothelial cyst, mesothelioma or solitary fibrous tumour, teratoma, bronchogenic cyst, lipoma, lymphangioma, angiosarcoma, haemangioma, schwannoma and synovial sarcoma. The most frequent tumours with metastasis into the pericardium are malignant melanoma, lymphoma, various types of carcinomas and leukemia, tumours of lung, breast cancer and tumours of oesophagus. Tumours of the pericardium are most frequently asymptomatic. The tumours might present by dyspnoea, chest pain and pericardial fluid if the diameter of tumours is big and localization of tumours is specific. Frequently the first presentation of tumours is pericardial tamponade with haemodynamic consequences. The treatment of primary tumours of the pericardium is surgical excision. The presence of symptomatic secondary dissemination is also an indication for surgery. Chemotherapy and radiotherapy are useful as adjuvant therapy but they frequently lead to pulmonary and myocardial fibrosis.
Väčšina vrodených chýb perikardu je asymptomatická a býva náhodným nálezom. Ľavostranná absencia perikardu predstavuje asi 70 % tejto skupiny ochorení. Prítomnosť perikardiálneho výpotku je najčastejším ochorením perikardu so širokým spektrom etiologických činiteľov. Tamponáda perikardu s hemodynamickými následkami je indikáciou pre perikardiocentézu, chirurgickú fenestráciu perikardu, alebo vytvorenie spojky medzi perikardiálnou a peritoneálnou dutinou s veľmi dobrými krátkodobými výsledkami. Excízia perikardu pri konstriktívnej perikarditíde je na druhej strane kardiochirurgická intervencia s relatívne veľkým peroperačným rizikom.
Majority of congenital pericardial diseases are asymptomatic and diagnosed as an incidental finding. Absence of the leftsided pericardium presents 70 % of congenital pericardial defects. Pericardial effusion is the most frequent pericardial disease. Aetiology of the pericardial effusion is very diverse. Cardiac tamponade with haemodynamic consequences is an indication for pericardiocentesis, surgical fenestration of the pericardium or a shunt creation between pericardial cavity and peritoneal cavity. Short-term results of these interventions are very good. Constrictive pericarditis is an indication for pericardial excision. On the other hand perioperative risk of this procedure is relatively high.
Mechanické podpory srdca sú v súčasnej dobe jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí modernej kardiológie a kardiochirurgie v terapii akútneho i chronického srdcového zlyhania. Hlavným cieľom je zlepšenie alebo úplné opätovné nastolenie odpovedajúcich hemodynamických parametrov a dostatočnej orgánovej perfúzie. V tomto prípade prezentujeme tragický prípad pacientky, u ktorej sa na základe koronarografi e a IVUS kvantifi kácie dvoch stenóz nepodarilo odhadnúť nepriaznivý klinický trend, po troch mesiacoch došlo k vzniku akútneho infarktu myokardu v dôsledku kritickej stenózy na kmeni ACS, a to v mieste, ktoré bolo pôvodne popisované ako „zdravé“. Záchrana pacientky bola komplikovaná jej negatívnym postojom a emergentná kardiochirurgická revaskularizácia bola začatá s dvojhodinovým oneskorením, už v rozvíjajúcom sa kardiogénnom šoku. Napriek komplexným opatreniam, vrátane úspešnej revaskularizácie, zavedenej balónkovej kontrapulzácii a implantácii obojkomorovej mechanickej podpory obehu (Levitronix) sa nepodarilo zabrániť rozvoju multiorgánového zlyhania, ARDS a neskôr exitu pacientky. K intervenčnej či chirurgickej revaskularizácii myokardu sa pristupuje pri prítomnosti stenóz nad 50–60 % diametra. Veríme, že v budúcnosti dokážeme takýmto prípadom predchádzať.
Mechanical cardiac support is currently one of the most dynamic areas of modern cardiology and cardiac surgery in the treatment of acute and chronic heart failure. The main objective is to improve or completely restore the corresponding hemodynamic parameters and adequate organ perfusion. In this paper, we present the tragic case of a female patient, in whom coronary angiography and quantifi cation of two stenoses by intravascular ultrasound failed to predict an unfavourable clinical trend; three months later, the patient suff ered an acute myocardial infarction due to critical stenosis of the left main coronary artery at a site originally described as “intact”. Patient salvage was complicated by her unwillingness and emergency cardiac surgery revascularization was started with a two-hour delay, already in the presence of evolving cardiogenic shock. Comprehensive measures including successful revascularization, intra-aortic balloon contrapulsation and implantation of a biventricular assist device (Levitronix) failed to prevent the development of multiorgan failure, acute respiratory distress syndrome, and subsequent death of the patient. The interventional or surgical myocardial revascularizations are used in the presence of stenoses exceeding 50–60% of diameter. We believe, we will anticipate such cases from happening.
- MeSH
- dospělí MeSH
- dyslipidemie komplikace MeSH
- echokardiografie metody využití MeSH
- fatální výsledek MeSH
- Hodgkinova nemoc farmakoterapie komplikace radioterapie MeSH
- hypertenze komplikace MeSH
- infarkt myokardu diagnóza komplikace terapie MeSH
- kardiogenní šok komplikace terapie MeSH
- kontrapulzace metody využití MeSH
- koronární angiografie metody využití MeSH
- koronární stenóza diagnóza komplikace terapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- multiorgánové selhání komplikace MeSH
- podpůrné srdeční systémy trendy využití MeSH
- revaskularizace myokardu metody využití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
