One Health je vedecky podložený holistický koncept, ktorý uznáva úzke prepojenie medzi zdravím ľudí, zvierat a životného prostredia a má mnohé prínosy. Pre úspešnú implementáciu vyžaduje multisektorový, multidisciplinárny prístup na lokálnej, národnej aj celosvetovej úrovni. Je spojený s mnohými výzvami, ako sú napr. prekonanie zdržanlivých prístupov jednotlivých vedných disciplín, nedostatočná harmonizácia terminológie, priorít a koncepcie naprieč disciplínami a sektormi, mnoho neistôt, ktoré je potrebné vyhodnotiť a vstupov pre aktivity, ktoré sa musia určiť. Ďalšími výzvami sú aj problematické hodnotenie pomerov prínosov a nákladov, keďže je len málo porovnateľných opatrení, nerovnováha medzi sektormi v schopnosti, kapacite a alokácii zdrojov, právne prekážky alebo iné štrukturálne prekážky spolupráce, holistické, komplexné riešenia, ktoré môžu byť ťažko predajné politicky a môžu vyžadovať budovanie nových systémov a kapacít (aj s nákladmi). Napriek viacerým výzvam, ktoré so sebou prináša, je riešením pre efektívne riadenie rizika nielen pre zdravie ľudí, ale aj zdravie zvierat a životného prostredia.
One Health is a science-based holistic concept that recognises the close link between human, animal and environmental health and has many benefits. For successful implementation, it requires a multi-sectoral, multidisciplinary approach at the local, national and global levels. It is associated with many challenges, such as overcoming reluctance from individual scientific disciplines, insufficient harmonisation of terminology, priorities and concepts across disciplines and sectors and many uncertainties to be assessed and inputs for activities to be identified. Other challenges include problematic assessment of cost-benefit ratios as there are few comparable measures, imbalances between sectors in capacity, resource and capacity allocation, legal or other structural barriers to cooperation and comprehensive holistic solutions that can be difficult to sell politically and may require creation of new systems and capacities (even with costs). Despite the many challenges it poses, it is a solution for effective risk management not only for human health, but also for animal health and the environment.
There is a lot of information about the nutritional and medicinal properties of honey. However, honey may contain compounds that can lead to its toxicity. The composition of honey depends very much on the flowers visited by bees and the weather conditions in the honey harvesting area. Phytotoxins are secondary plant metabolites that show acute or chronic toxicity or have anti-nutritional effects. Bees feeding on the flowers of toxic plants can result in contamination of honey. The two best-known poisonings by honey of exotic origin are those by the so called "mad" honey, described for example in Turkey, Nepal and Korea, caused by the grayanotoxins produced by the plant family Ericaceae, the genera Rhododendron, Pieris (Andromeda), Leucothoe, Craibiodendron, Lyonia or Kalmi, and the "tutin" honey poisoning described in a part of New Zealand caused by the neurotoxin tutin from shrubs in the genus Coriaria. This is primarily the case of endemic areas, but given the widespread use of natural products, global trade and tourism, it is necessary to take into account the potential risk of not only allergic but also toxic manifestations after ingestion of honey of exotic origin.
Ľudské aktivity a prírodné procesy zapríčinili výskyt ortuti v životnom prostredí. V dôsledku kapacity diaľkového atmosférického transportu, biotransformácie na organické formy, bioakumulácie a biomagnifikácie v potravinovom reťazci v kombinácii s vysokou toxicitou sa ortuť stala prioritným environmentálnym kontaminantom, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia označila za jeden z desiatich najnebezpečnejších chemických látok pre zdravie ľudí. Expozície ortuti vo vyspelých krajinách ukazujú značné ekonomické náklady, a to najmä vo forme strát ekonomickej produktivity. Štúdie taktiež poukázali na značné ekonomické výhody prevencie znečistenia životného prostredia ortuťou v USA a na celom svete. Stratégia Európskeho spoločenstva týkajúca sa ortuti (The Community Strategy concerning Mercury) prispela k rozvoju a posilneniu komplexného súboru právnych predpisov Európskej Únie, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi problému ortuti. Rastúce obavy viedli k vzniku mnohých foriem medzinárodného úsilia o riešenie týchto otázok. V októbri 2013 bola podpísaná medzinárodná zmluva (Minimatský dohovor o ortuti) na kontrolu globálneho uvoľňovania ortuti do životného prostredia.
Mercury is found in the environment due to human activities or natural processes. Due to long-range atmospheric transport capacity, biotransformation into organic forms, bioaccumulation and biomagnification in the food chain in combination with high toxicity, mercury has become a priority environmental contaminant, which the World Health Organization has identified as one of the ten most dangerous chemicals for public health. Mercury exposures in developed countries show significant economic costs, especially in the form of economic productivity losses. Studies have also highlighted the significant economic benefits of preventing mercury pollution in the US and worldwide. The Community Strategy concerning Mercury has contributed to the development and strengthening of a comprehensive body of European Union legislation dealing with various aspects of the mercury problem. Growing concern has led to many forms of international efforts to address these issues. In October 2013, an international treaty was signed (the Minimata Convention on Mercury) to control the global release of mercury into the environment.
- MeSH
- biologický monitoring MeSH
- Evropská unie MeSH
- látky znečišťující životní prostředí MeSH
- lidé MeSH
- mezinárodní spolupráce MeSH
- otrava rtutí MeSH
- rtuť * škodlivé účinky toxicita MeSH
- sloučeniny rtuti škodlivé účinky toxicita MeSH
- těžké kovy škodlivé účinky toxicita MeSH
- znečištění životního prostředí prevence a kontrola zákonodárství a právo MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Human biomonitoring (HBM) has a wide range of applications and long tradition both in health care and the field of public health. Its major advantage is the integration of all exposure routes and sources. Since HBM information is an integrated exposure finding it offers the opportunity to trace and mimic a realistic exposure scenario. It reduces the number of assumptions that need to be made when estimating exposure and thus helps to reduce the uncertainties in exposure science. In spite of some challenges, such as further harmonization in the area of HBM, necessity of deriving equivalents of markers of external exposure and addressing the ethical and political aspects of its application, HBM is an efficient and cost-effective way to measure exposure levels of the human body to xenobiotics.
- MeSH
- biologické markery MeSH
- látky znečišťující životní prostředí MeSH
- lidé MeSH
- monitorování životního prostředí * MeSH
- ochrana veřejného zdraví * MeSH
- veřejné zdravotnictví MeSH
- vystavení vlivu životního prostředí * MeSH
- xenobiotika škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Existuje množstvo informácií o výživových a liečivých vlastnostiach medu. Avšak med môže obsahovať zlúčeniny, ktoré môžu viesť ku jeho toxicite. Rastlinné toxíny, fytotoxíny, sú sekundárne rastlinné metabolity, ktoré vykazujú akútnu alebo chronickú toxicitu, prípadne majú antinutričné účinky. Živenie včelstiev na kvetoch toxických rastlín môže mať za následok kontamináciu medu. Príkladom je med získaný z nektáru rastlín z rodiny Rhododendron obsahujúci grayanotoxín (GTX), nazývaný "šialený" alebo "horký" med. Lekári by mali myslieť na možnosť konzumácie "šialeného" medu v prípadoch náhlej nevysvetlenej hypotenzie a bradyarytmie u predtým zdravých pacientov.
There is a lot of information about the nutritional and medicinal properties of honey. However, honey may contain compounds that can lead to toxicity. Phytotoxins are secondary plant metabolites that show acute or chronic toxicity or have anti-nutritional effects. Bees feeding on the flowers of toxic plants can result in contamination of honey. An example is honey obtained from the nectar of the Rhododendron family plants containing grayanotoxins (GTX), called "mad" or "bitter" honey. Physicians should think about the possibility of consuming "mad honey" in cases of sudden unexplained hypotension and bradyarrhythmia in previously healthy patients.
- Klíčová slova
- šílený med, rostlinné toxíny, gryanotoxíny,
- MeSH
- kontaminace potravin MeSH
- lidé MeSH
- med * škodlivé účinky toxicita MeSH
- otrava rostlinami MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Existuje množstvo informácií o výživových a liečivých vlastnostiach medu. Avšak med môže obsahovať zlúčeniny, ktoré môžu viesť ku jeho toxicite. Rastlinné toxíny, fytotoxíny, sú sekundárne rastlinné metabolity, ktoré vykazujú akútnu alebo chronickú toxicitu, alebo majú anti-nutričné účinky. Živenie včelstiev na kvetoch toxických rastlín môže mať za následok kontamináciu medu. Najvýznamnejšími rastlinnými toxínmi v mede sú pyrolizidínové alkaloidy a gryanotoxíny (GTX).
There is a lot of information about the nutritional and medicinal properties of honey. However, honey may contain compounds that can lead to toxicity. Plant toxins or phytotoxins are secondary plant metabolites that show acute or chronic toxicity or have anti-nutritional effects. Feeding bees on the flowers of toxic plants can result in the contamination of honey. The most important plant toxins in honey are pyrolizidine alkaloids and gryanotoxins (GTX).
- MeSH
- biologické toxiny MeSH
- kontaminace potravin MeSH
- lidé MeSH
- med * analýza škodlivé účinky toxicita MeSH
- otrava rostlinami MeSH
- otrava MeSH
- rostliny toxicita MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Humánny biomonitoring je účinný a nákladovo efektívny spôsob zisťovania miery expozície ľudského organizmu xenobiotikám. Jeho výhodou je integrácia všetkých ciest expozície a zdrojov, zníženie počtu predpokladov, ktoré je potrebné urobiť v prípade odhadu spotreby potravín, možnosť objasnenia ľudského metabolizmu a mechanizmu toxicity kontaminantov, možnosť jeho realizácie u väčšiny xenobiotík a fakt, že odráža vnútornú dávku cudzorodej látky v danom čase. Je však nutná ďalšia harmonizácia v oblasti humánneho biomonitoringu, odvodenie ekvivalentov markerov vonkajšej expozície, ale napr. aj vysporiadanie sa s etickými a politickými aspektmi jeho aplikácie. Napriek tomu je celkový prínos humánneho biomonitoringu v kontexte komplexného prístupu k hodnoteniu rizika ako kroku žiadúcim smerom a v minimalizácii neistôt a priblížení sa k reálnej expozícii nespochybniteľný.
Human biomonitoring is an efficient and cost-effective way to measure the level of exposure of the human body to xenobiotics. Its advantage is the integration of all exposure routes and sources, it reduces the number of assumptions that need to be done when estimating food consumption, the possibility of clarifying the human metabolism and mechanism of toxicity of contaminants, the possibility of its use in case of the majority of xenobiotics and the fact that it reflects the internal dose of the contaminant at any given point in time. However, further harmonization is necessary in the area of human biomonitoring, to derive equivalents of markers of external exposure, for example, also addressing the ethical and political aspects of its application. Nevertheless, the overall benefits of human biomonitoring in the context of a comprehensive approach to risk assessment as a step in the desired direction in minimizing uncertainty and in approaching real exposure is unquestionable.
- MeSH
- biologické markery MeSH
- lidé MeSH
- pracovní expozice MeSH
- rtuť * analýza toxicita MeSH
- těhotenství MeSH
- vystavení vlivu životního prostředí * MeSH
- zohlednění rizika MeSH
- zubní amalgam toxicita MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
