Cieľ: Zhodnotiť proces zvládania záťaže u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody (CMP) podľa teórie proaktívneho zvládania. Hodnotené boli rozdiely v stratégiách zvládania záťaže podľa pohlavia, veku a osobnostných charakteristík pacientov. Metódy: Pre zber dát boli použité sebahodnotiace dotazníky Greenglassovej dotazník PCI a Mini IPIP. Celkovo bolo dotazovaných 50 hospitalizovaných pacientov po CMP. Priemerný vek respondentov bol 70 rokov (SD = 9,86). Výskum bol schválený Etickou komisiou. Išlo o prierezový typ výskumu. Výsledky: Zistili sme, že u pacientov s CMP bolo proaktívne zvládanie záťaže využívané v menšej miere ako u všeobecnej populácie. Stratégie zvládania záťaže vykazovali štatisticky významné vzťahy s viacerými osobnostnými charakteristikami. Osobnostná charakteristika Neurotizmus vykazoval negatívny vzťah s proaktívnym zvládaním u pacientov po CMP. Záver: Zisteniami prispievame k poznaniu zastúpenia proaktívneho zvládania záťaže ako protektívnemu faktoru u pacientov po CMP, ktorý môže napomáhať v účinnejšej rehabilitácii v tejto skupine pacientov.
Aim: The aim of the present study was to evaluate the process of coping in patients after stroke according to the theory of proactive coping. Differences in selection of coping strategies in relation to gender, age and personality traits were evaluated. Methods: Self-assessment questionnaires Greenglass’s PCI (Proactive Coping Inventory) a Mini IPIP (International Personality Item Pool) were used for data collection. A total of hospitalized 50 stroke patients participated in the study. The average age of the respondents was 70 years (SD = 9.86). The study was approved by the Ethics Committee. The study was conducted as cross-section research. Results: Proactive coping in stroke patients was used to a lesser extent than in the general population. Coping strategies showed statistically significant relationships with personality characteristics. Neuroticism has shown negative relationship with proactive coping in patients after stroke. Conclusion: The findings contribute to the understanding of the representation of proactive coping as a protective factor in patients after stroke, which can help more effective rehabilitation in this group of patients.
Introduction: Coping strategies are connected to better health outcomes in patients after myocardial infarction. Aim: The study objective was to find out preferred coping strategies in patients after myocardial infarction, and evaluate gender, age and personality characteristics as possible predictors of coping behaviour in patients after myocardial infarction. Methods: The sample consisted of 50 hospitalised patients after myocardial infarction, with the average age of 63.4 years (SD = 10.44). The self-assessment questionnaires Brief Cope and International Personality Item Pool (Mini IPIP), and the scale NOC Acceptance: Health Status were used for data collection. The ethical approval for the study was obtained. A correlational descriptive study design was used. For statistical data analysis, we used the Student’s t-test and the Pearson correlation coefficient, the IBM Statistics 21. Results: The most preferred coping strategies in the patients after myocardial infarction included Planning, Acceptance, Self-distraction and Positive reframing. The patients often did activities to reconcile with major changes in the health area. A statistically significant difference was found between men and women in the strategy Religion; it was more preferred by the women. The strategies Denial and Substance use were statistically related to age; they were preferred by the younger patients. There were other statistically significant relationships between coping strategies and acceptance of the health status, and personality characteristics. Conclusion: The findings significantly contribute to enhancement of knowledge of the issue of coping in patients in clinical practice, and are important for a nursing diagnosis process
- MeSH
- adaptace psychologická MeSH
- infarkt myokardu * psychologie MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- lidé MeSH
- osobnost MeSH
- osobnostní dotazník MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Kumulácia veľkého množstva stresorov u pacientov zaradených do dialyzačného programu a obavy z budúcnosti predstavujú intenzívnu stresovú situáciu, ktorá si vyžaduje priprave-nosť a odolnosť človeka na zvládnutie tejto situácie. Cieľom práce bolo zistiť, ktoré straté-gie zvládania záťaže preferujú pacienti s hemodialýzou, porovnať rozdiely podľa pohlavia a zistiť vzťah medzi preferovanými stratégiami zvládania záťaže, vekom a dĺžkou dialyzačnej liečby. Ide o prierezový dizajn výskumu. Metódou zberu dát bol dotazník Brief Cope. Výbe-rový súbor tvorilo 30 respondentov/pacientov zaradených do dialyzačného programu. Zis-tili sme, že najpoužívanejšou stratégiou zvládania záťaže u pacientov s hemodialýzou bola akceptácia (adaptívna stratégia). Celkovo ženy využívali všetky stratégie zvládania záťaže viac ako muži. Štatisticky významný rozdiel bol zistený iba v stratégii Ventilovanie (maladap-tívna stratégia) viac preferovanej u žien. Preferovanie stratégie Humor (adaptívna stratégia) vykazovalo vzťah s kratšie trvajúcou dialyzačnou liečbou. Pohlavie a dĺžka dialyzačnej liečby môžu ovplyvňovať typ preferovaných stratégií zvládania záťaže u pacientov s hemodialý-zou. Poznanie týchto faktorov treba zohľadňovať v individualizovanej starostlivosti o pa-cienta s hemodialýzou pre dosiahnutie optimálnych výsledkov u pacienta.
The accumulation of a large number of stressors in dialysis patients and fear of future represent an intense stressful situation that requires readiness and resilience to cope with this situation. The aim of the work was to find out which coping strategies are preferred in patients with hemodialysis, to compare gender differences and to find out relationships between coping strategies, age and duration of dialysis treatment. Cross-section research design was used. The Brief Cope questionnaire was used as data collection method. The sample of 30 respondents/patients enrolled in the dialysis program. We found that the most commonly used coping strategy in patients with hemodialysis was Acceptance (adaptive strategy). Overall, women used all of the coping strategies more than men. A statistically significant difference was found in the Ventilation strategy (maladaptive strategy) more preferred among women. The preference for the Humor strategy (adaptive strategy) has been associated with shorter duration of dialytic treatment. The gender and duration of dialysis treatment may affect the type of preferred coping strategies in patients with hemodialysis. Knowledge of these factors should be taken into account in the individualized care of a patient with hemodialysis to achieve optimal outcome in the patient.
Kumulácia veľkého množstva stresorov u pacientov zaradených do dialyzačného programu a obavy z budúcnosti predstavujú intenzívnu stresovú situáciu, ktorá si vyžaduje priprave-nosť a odolnosť človeka na zvládnutie tejto situácie. Cieľom práce bolo zistiť, ktoré straté-gie zvládania záťaže preferujú pacienti s hemodialýzou, porovnať rozdiely podľa pohlavia a zistiť vzťah medzi preferovanými stratégiami zvládania záťaže, vekom a dĺžkou dialyzačnej liečby. Ide o prierezový dizajn výskumu. Metódou zberu dát bol dotazník Brief Cope. Výbe-rový súbor tvorilo 30 respondentov/pacientov zaradených do dialyzačného programu. Zis-tili sme, že najpoužívanejšou stratégiou zvládania záťaže u pacientov s hemodialýzou bola akceptácia (adaptívna stratégia). Celkovo ženy využívali všetky stratégie zvládania záťaže viac ako muži. Štatisticky významný rozdiel bol zistený iba v stratégii Ventilovanie (maladap-tívna stratégia) viac preferovanej u žien. Preferovanie stratégie Humor (adaptívna stratégia) vykazovalo vzťah s kratšie trvajúcou dialyzačnou liečbou. Pohlavie a dĺžka dialyzačnej liečby môžu ovplyvňovať typ preferovaných stratégií zvládania záťaže u pacientov s hemodialý-zou. Poznanie týchto faktorov treba zohľadňovať v individualizovanej starostlivosti o pa-cienta s hemodialýzou pre dosiahnutie optimálnych výsledkov u pacienta.
The accumulation of a large number of stressors in dialysis patients and fear of future represent an intense stressful situation that requires readiness and resilience to cope with this situation. The aim of the work was to find out which coping strategies are preferred in patients with hemodialysis, to compare gender differences and to find out relationships between coping strategies, age and duration of dialysis treatment. Cross-section research design was used. The Brief Cope questionnaire was used as data collection method. The sample of 30 respondents/patients enrolled in the dialysis program. We found that the most commonly used coping strategy in patients with hemodialysis was Acceptance (adaptive strategy). Overall, women used all of the coping strategies more than men. A statistically significant difference was found in the Ventilation strategy (maladaptive strategy) more preferred among women. The preference for the Humor strategy (adaptive strategy) has been associated with shorter duration of dialytic treatment. The gender and duration of dialysis treatment may affect the type of preferred coping strategies in patients with hemodialysis. Knowledge of these factors should be taken into account in the individualized care of a patient with hemodialysis to achieve optimal outcome in the patient.
Aim: We examined the patients' quality of life in first month after stroke. The impact of selected determinants (age, sex, type of stroke, proactive coping strategies) was assessed. Methods: A total of 60 patients with medical diagnosis stroke, of which 33 were men were assessed. The average age of respondents was 63.78 (SD = 11.25). The questionnaire SF 36 assessing quality of life and PCI – Proactive Coping Inventory assessing proactive coping strategies were used for data collection. Results: The lowest score in the evaluation of quality of life was found in the Health domain change. We found that the age of the patient was related to the quality of life of patients after a stroke. Gender and type of stroke showed differences in the evaluation of individual domains of quality of life. The level of quality of life is also affected by various proactive coping strategies. Conclusion: The knowledge of determinants of quality of life is important in the process of nursing diagnosis. The nurse can assist in early detection of lower quality of life, and subsequently can arrange care planning for its improvement.
- MeSH
- adaptace psychologická MeSH
- cévní mozková příhoda * MeSH
- kvalita života * MeSH
- lidé MeSH
- průřezové studie MeSH
- rozložení podle pohlaví MeSH
- věkové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Cieľ: V príspevku sa zameriavame na zhodnotenie zvládania záťaže u pacientov s ischemickou chorobou srdca (ICHS). Zisťujeme rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže vzhľadom na dispozičné faktory - osobnostné charakteristiky a demografické faktory. Metódy: Pre hodnotenie stratégií zvládania záťaže bol použitý sebavýpoveďový dotazník Brief Cope, pre hodnotenie piatich osobnostných charakteristík dotazník Mini IPIP (International Personality Item Pool). Výberový súbor tvorilo 30 respondentov s diagnózou ICHS (I20 – I25), z toho bolo 14 žien a 16 mužov. Vekový priemer bol 61,07 roku. Výskum bol schválený etickou komisiou FN v Nitre. Výsledky: Niektoré stratégie zvládania záťaže súvisia s viacerými osobnostnými charakteristikami. Stratégia užívanie návykových látok súvisí najmä s nízkou extraverziou, prívetivosťou a svedomitosťou. Stratégia plánovanie súvisí s osobnostnou charakteristikou prívetivosť a stratégia viera s otvorenosťou. Ďalej sme zistili štatisticky významné rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže medzi mužmi a ženami. Ženy využívajú niektoré stratégie zvládania zameraného na problém a emócie viac ako muži. Stratégie humor a akceptáciu využívajú pre zvládanie záťaže skôr mladší pacienti. Záver: Osobnostné charakteristiky, pohlavie a vek sa ukazujú ako faktory ovplyvňujúce voľbu stratégií zvládania záťaže u pacientov s ICHS.
Aim: The paper aims to evaluate the use of coping strategies in patients with ischemic heart disease (IHD). The differences in coping strategies according to dispositional factors – personality characteristics and demographic factors gender and age are studied. Methods: The Self-report measure Brief Cope was used for evaluating coping strategies, The Mini IPIP (International Personality Item Pool) questionnaire was used for assessing Big Five personality factors. Sample consisted of 30 participants with IHD (I20 – I25), with 14 men and 16 women with the average age 61.07 years. The research was approved by the Ethics Committee of Faculty Hospital in Nitra. Results: Several coping strategies correlate with personality characteristics. The coping strategy Substance Use correlate with low Extraversion, Agreeableness and Conscientiousness. The coping strategy Planning correlate with Agreeableness and coping strategy Religion correlate with Openness. Statistically significant differences in coping strategies between men and women were found. Several problem focused and emotion focused strategies were used more by women. Humor and Acceptance strategies were used more by younger patients. Conclusion: Personality characteristics, gender and age are factors influencing the use of coping strategies in patients with IHD.
Cieľ: Cieľom výskumu bolo zistiť rozdiely úrovne úzkosti, depresie a kvality života u pacientov s akné a atopickou dermatitídou, skúmať rozdiely vzhľadom k pohlaviu a skúmať vzťah úrovne úzkosti, depresie a kvality života s vekom a stabilnými osobnostnými charakteristikami. Design: Vo výskume bol použitý prierezový dizajn. Metodika: Pre zber dát boli použité škála na meranie úzkosti HADS, Beckova subjektívna škála depresie (BDI), Dermatologický index kvality života (DLQI) a dotazník Mini IPIP (International Personality Item Pool) na hodnotenie piatich osobnostných faktorov. Výsledky: V úrovni úzkosti, depresie a kvality života nebol medzi pacientmi s akné a pacientmi s atopickou dermatitídou zistený štatisticky významný rozdiel. Podľa pohlavia bol zistený rozdiel iba vo výskyte úzkosti v skupine pacientov s akné, pričom vyššia úzkosť bola zaznamenaná u žien. Úzkosť, depresia ani kvalita života u pacientov s akné a atopickou dermatitídou nepreukazovali s vekom štatisticky významné vzťahy. V obidvoch skupinách boli zistené významné vzťahy skúmaných premenných k stabilným osobnostným charakteristikám. Záver: Poznanie faktorov, ktoré vplývajú na výskyt psychických problémov u pacientov s akné a atopickou dermatitídou napomáha včasnej ošetrovateľskej diagnostike týchto problémov, čím sa môžu eliminovať negatívne dopady psychických problémov na kvalitu života pacienta.
Aim: The study aim was to establish the differences in the levels of anxiety, depression, and quality of life in patients with acne and atopic dermatitis, to examine differences related to gender, and to examine the relationship of levels of anxiety, depression, and quality of life to age and personality traits. Design: A cross-sectional study. Methods: The Hospital Anxiety and Depression Scale (HADS), the Beck Depression Inventory (BDI), and the Dermatology Life Quality Index (DLQI) were used for data collection, and the Mini International Personality Item Pool (IPIP) was used for identification of five personality factors. Results: No statistically significant differences were found between patients with acne and patients with atopic dermatitis regarding levels of anxiety, depression, and quality of life. In terms of age, a difference was found only in the incidence of anxiety in the group of patients with acne; higher anxiety was found in women. There were no statistically significant differences in anxiety, depression, and quality of life related to age in patients with acne and atopic dermatitis. Significant relationships of the variables to personality traits were found in both groups. Conclusion: Knowing the factors influencing the incidence of mental health problems in patients with acne and atopic dermatitis helps in early nursing diagnosis of such problems, which can eliminate the negative impact of mental health problems on patients' quality of life.
- MeSH
- acne vulgaris * psychologie MeSH
- atopická dermatitida * psychologie MeSH
- depresivní poruchy diagnóza MeSH
- dospělí MeSH
- kvalita života * MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- neparametrická statistika MeSH
- osobnostní dotazník MeSH
- průřezové studie MeSH
- psychiatrické posuzovací škály MeSH
- rozložení podle pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- úzkostné poruchy diagnóza MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- srovnávací studie MeSH
Cieľ: Cieľom výskumu bolo zistiť rozdiely úrovne úzkosti, depresie a kvality života u pacientov s akné a atopickou dermatitídou, skúmať rozdiely vzhľadom k pohlaviu a skúmať vzťah premenných s vekom a stabilnými osobnostnými charakteristikami. Metódy: Pre zber dát boli použité škála na meranie úzkosti HADS, Beckova subjektívna škála depresie (BDI), Dermatologický index kvality života (DLQI) a dotazník Mini IPIP (International Personality Item Pool) na hodnotenie piatich osobnostných faktorov. Výsledky: V úrovni úzkosti, depresie a kvality života nebol medzi pacientmi s akné a pacientmi s atopickou dermatitídou zistený štatisticky významný rozdiel. Podľa pohlavia bol zistený rozdiel iba vo výskyte úzkosti v skupine pacientov s akné, pričom vyššia úzkosť bola zaznamenaná u žien. Úzkosť, depresia ani kvalita života u pacientov s akné a atopickou dermatitídou nepreukazovali s vekom štatisticky významné vzťahy. V obidvoch skupinách boli zistené významné vzťahy skúmaných premenných k stabilným osobnostným charakteristikám. Záver: Poznanie faktorov, ktoré vplývajú na výskyt psychických problémov u pacientov s akné a atopickou dermatitídou napomáha včasnej diagnostike týchto problémov, čím sa môžu eliminovať negatívne dopady psychických problémov na kvalitu života pacienta.
Aim: The aim of the research was to investigate differences in anxiety, depression and quality of life between groups of patients with acne and atopic dermatitis. Further, gender differences and the relationship with age and stable personality characteristics were investigated. Methods: Hospital Anxiety and Depression Scale (HADS-A) for identifying anxiety, Beck Depression Inventory (BDI) for identifying depression, Dermatology Life Quality Index (DLQI) for identifying patients’ quality of life and the Mini IPIP (International Personality Item Pool) for identifying of five personality factors were used. Results: No significant differences in anxiety, depression and quality of life between the acne and the atopic dermatitis groups were found. According to gender the difference in anxiety was found in the acne group with higher anxiety in women. Anxiety, depression and quality of life did not correlate with age in both groups. In both groups significant relationships were found between main studied variables and personality variables. Conclusion: The knowledge of factors that influence incidence of acne and atopic dermatitis patients’ psychological problems helps early diagnostics of these problems. Therefore negative incidence of these psychological problems on patients’ quality of life can be at least partially eliminated.
- MeSH
- acne vulgaris * psychologie MeSH
- atopická dermatitida * psychologie MeSH
- deprese MeSH
- lidé MeSH
- psychiatrické posuzovací škály MeSH
- škála úzkosti z testů MeSH
- úzkost MeSH
- výzkum MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
