V posledných rokoch sa hodnotenie jazykových schopností osôb s kognitívnym deficitom zameriava na hodnotenie diskurzu. Konkrétne analýza informatívnosti sa ukazuje ako účinný diagnostický nástroj. Ide o hodnotenie, ktoré kombinuje štrukturalistický a funkcionalistický prístup k analýze diskurzu. Cieľom výskumu je zhodnotiť informatívnosť diskurzu osôb s demenciou pri Alzheimerovej chorobe (AD) a miernou kognitívnou poruchou (MCI). Výskumnú vzorku tvorí 25 osôb s AD, 25 osôb s MCI a 25 zdravých kontrol. Vzorky diskurzu sú elicitované pomocou opisu obrázkov. Na hodnotenie informatívnosti sa používa metóda analýzy hlavných konceptov. Výsledky výskumu nachádzajú signifikantné rozdiely vo výkonoch troch skupín výskumnej vzorky, pričom najviac konceptov vyjadrujú osoby z kontrolnej vzorky, nasleduje skupina MCI a najmenej konceptov vyjadruje skupina AD. Podľa výsledkov post-hoc testu sú signifikantné rozdiely v informatívnosti medzi AD a zdravými kontrolami, medzi MCI a zdravými kontrolami, ako aj medzi AD a MCI. Na základe výsledkov štúdie sa analýza hlavných konceptov, a teda hodnotenie informatívnosti ukazuje ako vhodná metóda na zachytenie jazykových ťažkostí pri AD a MCI. Cieľom ďalšieho výskumu by malo byť podrobné spracovanie metódy hodnotenia hlavných konceptov a jej spracovanie aj pre ďalšie elicitačné materiály bežne používané v slovenskej praxi.
In recent years, the assessment of the language abilities of persons with cognitive deficits has focused on discourse assessment. Specifically, the assessment of informativeness proves to be an effective diagnostic tool. This is an evaluation that combines a structuralist and functionalist approach to discourse analysis. The aim of this study is to evaluate discourse informativeness of persons with Alzheimer's dementia (AD) and mild cognitive impairment (MCI). The research sample consists of 25 persons with AD, 25 persons with MCI and 25 healthy controls. Discourse samples are elicited using picture description. Main concept analysis is used to evaluate informativeness. The results show significant differences in the performance of the three groups of the research sample, with the most concepts being expressed by people from the control sample, followed by the MCI group, and the least concepts being expressed by the AD group. According to the results of the post-hoc test, there are significant differences in informativeness between AD and healthy controls, between MCI and healthy controls, and also between AD and MCI. Based on the results of the study, main concept analysis and thus the evaluation of informativeness appears to be a suitable method for capturing language difficulties in AD and MCI. The goal of further research should be a detailed elaboration of main concept analysis and its application to other elicitation materials commonly used in Slovak practice.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľ: Cieľom tejto práce bolo overenie psychometrických charakteristík slovenskej verzie Mattisovej škály demencie (Dementia Rating Scale-2; DRS-2), preskúmanie jej diagnostickej presnosti v populácii pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCh) a stanovenie predbežného hraničného skóre pre diagnostiku miernej kognitívnej poruchy (mild cognitive impairment; MCI). Súbor a metodika: Klinická populácia bola zložená z 30 pacientov s PCh, s priemernou dĺžkou trvania ochorenia 5,53 ± 3,92 rokov. U 11 pacientov bola diagnostikovaná MCI. Kontrolnú skupinu zdravých ľudí bez neurologického ochorenia tvorilo 43 vekovo a vzdelanostne príbuzných participantov. Všetkým participantom bola administrovaná slovenská verzia DRS-2 merajúca pozornosť, pamäť, iniciáciu/perseveráciu, konštrukčné schopnosti a konceptualizáciu. Na posúdenie konvergentnej validity bola využitá komplexná neuropsychologická batéria. Výsledky: Korelácie skóre DRS-2 so skríningovými nástrojmi a analogickými testami neuropsychologickej batérie poukazujú na dobrú konvergentnú validitu nástroja (s výnimkou subtestu konštrukcia). Najsilnejšie vzťahy sme zistili pre subtesty iniciácia/perseverácia a pamäť. Objektivizovali sme dobrú diskriminačnú silu pri pacientoch s PCh bez kognitívneho deficitu a pacientoch s MCI so stanovením optimálneho cut-off skóre 134 bodov (senzitivita 81,80 % a špecificita 89,50 %). Záver: Slovenská verzia Mattisovej škály demencie je nástrojom s vyhovujúcimi psychometrickými vlastnosťami a možno ju potenciálne použiť na testovanie kognície u zdravej populácie a pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Aim: Aims of this study were to verify the psychometric characteristics of the Slovak version of the Mattis Dementia Rating Scale-2 (DRS-2), examine its diagnostic accuracy in the population of patients with Parkinson‘s disease (PD), and establish a preliminary cut-off score for the diagnosis of mild cognitive impairment (MCI). Sample and methods: The clinical population consisted of 30 patients with PD with an average duration of the disease of 5.53 ± 3.92 years. Eleven patients were diagnosed with MCI. The control group of healthy people without neurological disease consisted of 43 participants who were age and education matched. All participants were administered the Slovak version of the DRS-2 measuring attention, memory, initiation/perseveration, construction skills and conceptualization. A comprehensive neuropsychological battery was used to assess convergent validity. Results: Correlations of DRS-2 scores with a screening tools and analogous tests of the neuropsychological battery indicate good convergent validity of the tool (with the exception of the construction subtest). We found the strongest relationships for the initiation/perseveration and memory subtests. Furthermore, we objectified a good discriminative power in patients with PD without cognitive deficits and patients with MCI with the determination of an optimal cut-off score of 134 points (sensitivity 81.80% and specificity 89.50%). Conclusion: The Slovak version of the DRS-2 is an instrument with satisfactory psychometric properties and can potentially be used to test cognition in the healthy population and patients with Parkinson‘s disease.
- MeSH
- digitální technologie * MeSH
- duševní poruchy terapie MeSH
- kognice MeSH
- lidé MeSH
- neuropsychologie * metody MeSH
- riziko MeSH
- telemedicína metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
Cieľ: Viacfaktorový dotazník pamäti slúži na subjektívne posúdenie pamäti z perspektívy prežívania, výskytu kognitívnych omylov a využitia pamäťových stratégií. Cieľom výskumu je poskytnúť normatívne údaje k tomuto dotazníku u ľudí vo vyššom veku (viac ako 65 rokov). Materiál a metóda: Výskumný súbor tvorilo 157 participantov, ktorým bol administrovaný Viacfaktorový dotazník pamäti. Zber dát bol realizovaný v rámci projektu NEUROPSY v rokoch 2017-2018 vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. V aktuálnom príspevku sú analyzované v súvislosti s Viacfaktorovým dotazníkom pamäti metódy Montrealský kognitívny test, Poviedka a Opakovanie čísel. Výsledky: Analýza vzťahov k demografickým premenným, ako vek, pohlavie a počet rokov vzdelania, nezistila silné vzťahy. Celkové skóre v subškále Stratégie slabo korelovalo s celkovým skóre v teste MoCA. Ostatné vzťahy k objektívnym mieram kognície neboli štatisticky významné. Všetky subškály vykazovali vysokú mieru vnútornej konzistencie. Súčasťou výsledkov sú normatívne údaje pre celý súbor. Záver: Výsledky preukázali, že slovenská verzia Viacfaktorového dotazníka pamäti vykazuje vysokú mieru vnútornej konzistencie vo všetkých subškálach a nevykazuje silné vzťahy k demografickým premenným ani objektívnym mieram pamäti. Normatívne údaje umožnia v praxi presne kvantifikovať subjektívnych sťažností na pamäť.
Objective: Multifactorial Memory Questionnaire enables subjective assessment of memory from the perspective of satisfaction with memory functioning, self-appraisal of memory abilities, and self-reported use of memory strategies. The aim of the current study is to provide normative data to the questionnaire for people in older age (more than 65 years). Method: The sample consisted of 157 participants, who completed the Multifactorial Memory Questionnaire. The data collection was carried out within the project NEUROPSY in 2017?2018 in all regions of Slovakia. In current paper relationship between Multifactorial Memory Questionnaire and objective measures of cognition Montreal Cognitive Assessment, Story recall, and Digit Span are being analysed. Results: Analysis of the relations to demographic variables as age, sex and years of education did not reveal strong relationship. Overall score in subscale Strategy weakly correlated with overall score in MoCA. Other relations to objective measures of cognition were not statistically significant. All the subscales appear to have high internal consistency. A part of results are normative data for overall sample. Conclusion: The results revealed that Slovak version of Multifactorial memory questionnaire has high level of internal consistency in all subscales and is not strongly related to any demographic variables, nor objective memory assessment. Normative data enable to quantify subjective memory complaints in praxis.
- MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- kognitivní stárnutí psychologie MeSH
- lidé MeSH
- neurobehaviorální symptomy MeSH
- neuropsychologie MeSH
- poruchy paměti psychologie MeSH
- psychometrie metody statistika a číselné údaje MeSH
- senioři * psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- testy paměti a učení * statistika a číselné údaje MeSH
- zpráva o sobě statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři * psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
