- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Pojmom kraniosynostóza sa označuje vývojová kraniofaciálna anomália, ktorá vzniká v dôsledku predčasného uzáveru jedného alebo viacerých lebkových švov. Tento stav následne vedie k vzniku deformity lebky, v závislosti od švu, ktorý bol predčasnou fúziou zasiahnutý a rovnako môže spôsobovať prekážku vo fyziologickom vývoji mozgu. To sa môže prejaviť chronickým miernym zvýšením intrakraniálneho tlaku, bolesťami hlavy, ale aj zaostávaním v psychomotorickom vývoji, poruchami vývoja reči a v školskom veku aj zníženým intelektovým výkonom a ťažkosťami v sociálnej interakcii. V tomto príspevku sa venujeme lebkovým švom, opisujeme ich prirodzený vývoj, ale aj poruchu v zmysle ich predčasného uzáveru, ponúkame prehľad základných typov kraniosynostóz, možnosti ich diagnostiky a liečby. Na záver prezentujeme prípad dieťaťa so synostózou metopického švu, ktoré podstúpilo operačnú liečbu na našom pracovisku.
The term craniosynostosis refers to a developmental craniofacial anomaly that originates as a result of the premature closure of one or more cranial sutures. This condition subsequently leads to a deformity of the skull, depending on the suture that was affected by the premature fusion, and can also cause a restriction in the physiological development of the brain. This can be manifested by a chronic slight increase in intracranial pressure, headaches, but also a delay in psychomotor development, speech development disorders and, in school age, reduced intellectual performance and difficulties in social interaction. In this article, we describe natural development of cranial sutures, but also discuss their premature closure, offer an overview of the basic types of craniosynostosis, the possibilities of diagnostics and treatment. We also present the case patient with metopic suture synostosis who underwent surgical treatment at our department.
- MeSH
- kojenec MeSH
- kraniosynostózy * chirurgie diagnóza klasifikace MeSH
- lebeční švy abnormality růst a vývoj MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- přehledy MeSH
Východiská: Mozgové nádory tvoria rôznorodú skupinu malignít charakterizovaných intertumorálnou aj intratumorálnou heterogenitou. Medzi najagresívnejší z nich radíme glioblastóm, ktorý je napriek pokrokom v súčasnej medicíne stále neliečiteľný. Jedným z dôvodov je vysoký stupeň rekurencie ochorenia a rezistencia na štandardne využívané chemoterapeutikum temozolomid. Preto mapovanie dráh zodpovedných za tumorigenézu na transkripčnej úrovni môže prispieť k determinovaniu príčin a stupňa agresivity medzi jednotlivými typmi gliálnych malignít. Súbor pacientov a metódy: Do súboru vzoriek boli zaradené biopsie od pacientov s astrocytómom (n = 6), glioblastómom (n = 22) a meningiómom (n = 14). Kontrolnú skupinu predstavovali RNA izolované zo zdravého ľudského mozgu (n = 3). Reverznou transkripciou získanú cDNA sme využili na kvantitatívnu analýzu pomocou Human Cancer PathwayFinder™ real-time PCR Array v 96 jamkovom formáte a pre každú vzorku sme stanovili expresiu 84 génov patriacich do 9 regulačných dráh (angiogenéza, apoptóza, bunkový cyklus a starnutie, poškodenie a oprava DNA, epiteliálno-mezenchymálny prechod, hypoxia, celkový metabolizmus a dynamika telomér). Výsledky: Určením relatívnej expresie vybraných génov sme charakterizovali profil jednotlivých mozgových malignít v kontexte signálnych dráh ovplyvňujúcich tumorigenézu. Zo všetkých sledovaných génov jednotlivých dráh sme zaznamenali dereguláciu u glioblastómov v 50 %, u meningiómov v 52,4 % a u astrocytómov v 53,6 %. Celkovo sme najvýraznejšie zmeny so štatistickou signifikanciou oproti kontrole zaznamenali u génov spájaných s epiteliálno-mezenchymálnou tranzíciou (CDH2, FOXC2, GSC, SNAI2 a SOX10), bunkovým starnutím (BMI1, ETS2, MAP2K1 a SOD1), opravou DNA (DDB2, ERCC3, GADD45G a LIG4) a dynamikou telomér (TEP1, TERF2IP, TNKS a TNKS2). Záver: Na základe získaných dát môžeme konštatovať, že jednotlivé diagnózy sa líšia v transkriptomickom profile. Prihliadnúc na tento fakt, je preto nevyhnutná potreba individuálneho molekulového prístupu s cieľom komplexnej a cielenej terapie na viacerých stupňoch nádorového metabolizmu.
Background: Brain tumors are a heterogeneous group of malignancies characterized by inter- and intratumoral heterogeneity. Among them, the most aggressive and, despite advances in medicine, still incurable remains glioblastoma. One of the reasons is the high recurrence rate of the disease and resistance to temozolomide, a golden standard in chemotherapy of brain tumors. Therefore, mapping the pathways responsible for tumorigenesis at the transcriptional level may help to determine the causes and aggressive behavior among different glial tumors. Patients and methods: Biopsies from patients with astrocytoma (N = 6), glioblastoma (N = 22), and meningioma (N = 14) were included in the sample set. A control group consisted of RNA isolated from healthy human brain (N = 3). The reverse-transcribed cDNAs were analyzed using the Human Cancer PathwayFinder™ real-time PCR Array in a 96-well format. The expression of 84 genes belonging to 9 signaling pathways (angiogenesis, apoptosis, cell cycle and senescence, DNA damage and repair, epithelial-to-mesenchymal transition, hypoxia, overall metabolism, and telomere dynamics) was determined for each sample. Results: By determining the relative expression of selected genes, we characterized the transcriptomic profile of individual brain malignancies in the context of signaling pathways involved in tumorigenesis. We observed deregulation in 50, 52.4 and 53.6% % of the genes in glioblastomas, meningiomas and astrocytomas, respectively. The most pronounced changes with statistical significance compared to control were observed in the genes associated with epithelial-to-mesenchymal transition (CDH2, FOXC2, GSC, SNAI2, and SOX10), cellular senescence (BMI1, ETS2, MAP2K1, and SOD1), DNA repair (DDB2, ERCC3, GADD45G, and LIG4), and dynamic of telomeres (TEP1, TERF2IP, TNKS, and TNKS2). Conclusion: Based on the obtained data, we can conclude that individual diagnoses differ in transcriptomic profile. An individual molecular approach is therefore necessary in order to provide comprehensive and targeted therapy on multiple metabolic pathways in the diagnosis of brain tumors.
INTRODUCTION: Loss of consciousness (LOC) is used as a diagnostic feature of mild traumatic brain injury (MTBI). However, only 10% of concussions result in LOC. There are only a limited number of in-vivo studies dealing with unconsciousness and structural and functional integrity of the brainstem in patients with MTBI. The aim of our pilot study was to assess the sensitivity of proton magnetic resonance spectroscopy (1H-MRS) to detect metabolic changes in the brainstem in patients after MTBI with unconscioussness. METHODS: Twenty-four patients (12 with LOC, and 12 without LOC) within 3 days of MTBI and 19 healthy controls were examined. All subjects underwent single-voxel 1H-MRS examination of the upper brainstem. Spectra were evaluated using LCModel software. Ratios of total N-acetylaspartate (tNAA), total choline-containing compounds (tCho) and glutamate plus glutamine (Glx) to total creatine (tCre) were used for calculations. RESULTS: We found a significant decrease in tNAA/tCre and tCho/tCre ratios in the patient group with LOC when compared with the control group of healthy volunteers (P=0.002 and P=0.041, respectively), and a significant decrease in the tNAA/tCre ratio in the LOC group when compared with patients without LOC (P=0.04). Other metabolite ratios in the brainstem did not show any significant group differences. CONCLUSION: Our findings indicate that decrease of tNAA/tCre ratio in the upper brainstem using single-voxel 1H-MRS may provide a potential biomarker for MTBI associated with LOC.
Starostlivosť o pacientov s ťažkým úrazom mozgu je neodmysliteľnou súčasťou neurochirurgie. Typicky je poskytovaná multidisciplinárne a z neurochirurgického hľadiska zahŕňa predovšetkým metódy invazívneho monitoringu, kontroly intrakraniálneho tlaku, evakuácie likvoru a poúrazových intrakraniálnych krvácaní spolu s metódami vonkajšej dekompresie intrakraniálneho priestoru. Takto sa snažíme minimalizovať poškodenie vzniknuté pri prvotnom inzulte a najmä redukovať a predchádzať rozvoju sekundárneho mozgového poranenia. S operovanými pacientami často prichádzajú do styku aj lekári príbuzných odborov, najmä intenzivisti, neurológovia a traumatológovia. Preto je bazálna znalosť princípov neurochirurgických možností liečby pacientov s úrazom mozgu určite nutná. V tejto práci poskytujeme prehľad najčastejšie používaných neurochirurgických výkonov indikovaných u pacientov s ťažkým úrazom mozgu a sumarizujeme aktuálne platné odporúčania a indikačné kritériá k operačnej liečbe.
Treatment of patients with severe traumatic brain injuries is an inseparable part of neurosurgical practice. It is typically a matter of multidisciplinary approach and from neurosurgical point of view it includes methods of invasive neuromonitoring, control of intracranial pressure, evacuation of cerebrospinal fluid and traumatic intracranial hematomas as well as methods of external decompression of the intracranial vault. Using these means we aim to minimise the damage originating from the primary insult, but mostly to reduce and prevent a development of secondary brain injury. Operated patients are also often treated by associated specialists such as intensive care unit physicians, neurologists and trauma surgeons. Basal knowledge about possibilities of neurosurgical interventions in patients with traumatic brain injuries is therefore surely necessary. In this work, we provide an overview of the most frequently used neurosurgical procedures indicated in patients with severe traumatic brain injuries and summarize.
- Klíčová slova
- kranioplastika,
- MeSH
- 3D tisk * MeSH
- dospělí MeSH
- dura mater * chirurgie MeSH
- kraniocerebrální traumata chirurgie komplikace MeSH
- lidé MeSH
- meningitida diagnostické zobrazování terapie MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- subdurální hematom chirurgie MeSH
- titan terapeutické užití MeSH
- zákroky plastické chirurgie * MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
BACKGROUND: The aim of this study was to verify the relationship between changes in the segmental sagittal profile (SSP) and changes in the global sagittal profile (GSP) after anterior cervical discectomy with anchored cage implantation (ACDF). STUDY DESIGN: Prospective study with 2-year follow-up. METHODS: This study includes 104 patients after 1-level or 2-level ACDF operated between the May 2013 and March 2016. SSP was evaluated by Cobb angle measurement of operated motion segment (CobbS) and GSP was evaluated by Cobb angle measurement in C2-C7 segments (CobbG). Both SSP and GSP were measured pre- and postoperatively within a 24 months follow-up period. The influence of factors such as age, gender, number of treated segments and osteoporosis was evaluated using t-tests. The correlation between SSP and GSP changes was assessed by Pearson's correlation coefficient. RESULTS: In the early postoperative period after 1-level ACDF, there was a significantly greater increase in CobbS compared to that of the 2-level ACDF (P=0.0149). Male patients experienced a significant decrease of CobbG during the first 6 months after surgery as well as patients with osteoporosis within 12 months after ACDF. After ACDF the SSP change weakly correlated with the GSP change. CONCLUSION: SSP change after 1- or 2-level ACDF correlates mostly weakly with GSP change. Male gender and osteoporosis were identified as risk factors for global lordotisation following ACDF.
- MeSH
- diskektomie škodlivé účinky MeSH
- fúze páteře * MeSH
- krční obratle chirurgie MeSH
- lidé MeSH
- osteoporóza * etiologie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
INTRODUCTION: Chronic calcified/ossified subdural hematoma is a rare diagnosis. The incidence of chronic calcified subdural hematoma is 0.3-2.7% of all chronic subdural hematomas. Surgical treatment is indicated in most cases, but there is still some controversy. MATERIALS AND METHODS: We present a case report of 81-year-old woman with calcified chronic subdural hematoma. Patient underwent an osteoplastic left craniotomy, evacuation of chronic subdural mass with careful dissection andsuccessful removal of inner and outer membrane. Postoperative CT scan showed removal of subdural hematoma, decrease of left shift of median line and good brain re-expansion. Postoperative period was without any serious complications. RESULTS: Subdural hematoma was successfully removed, resulting in a good recovery with complete resolution of patients symptoms. From our experience, we highly recommend surgical treatment in cases of chronic symptomatic calcified subdural hematomas.
- MeSH
- chronický subdurální hematom diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kalcinóza diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kraniotomie MeSH
- lidé MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- kazuistiky MeSH
Úvod: Peroperačná incidentálna lézia miechového vaku je bežnou, avšak pomerne závažnou peroperačnou komplikáciou v spondylochirurgii. Metódy: Retrospektívna analýza pacientov vo veku nad 60 rokov, ktorí podstúpili operačnú liečbu degeneratívneho ochorenia driekovej chrbtice na Neurochirurgickej klinike UN v Martine od januára 2016 do decembra 2017. U pacientov bol sledovaný výskyt incidentálnej peroperačnej durotó-mie. U pacientov boli sledované vybrané rizikové faktory - pohlavie, skóre ASA (American Society of Anesthesiologists), operačná diagnóza, typ operačného výkonu, rozsah operačného výkonu, revízny operačný výkon a pridružené ochorenia. Výsledky boli štatisticky vyhodnotené metódami deskriptívnej štatistiky a pomocou Fisherovho testu, pričom hodnoty p<0,05 boli považované za štatisticky signifikantné.Výsledky: Súbor pozostával zo 166 pacientov, 70 mužov a 96 žien (42,2 %/ 57,8 %). Peroperačná iatrogénna trhlina miechového vaku sa vyskytla u 23 pacientov (13,8 %). Najčastejšie sa lézia miechového vaku vyskytla u 13 pacientov v úrovni L4/L5 (56,5 %). Výsledky preukázali štatisticky signi-fikantne zvýšený výskyt iatrogénnej durotómie u žien v porovnaní s mužmi (7,1 %/ 18,7 %; p=0,0404). U pacientov so spondylolistézou bola štatis-ticky významne zvýšená prítomnosť peroperačnej lézie miechového vaku (33,3 %; p=0,0125). Z pridružených ochorení sme preukázali štatisticky významný vzťah medzi prítomnosťou diabetes mellitus 2. typu (p=0,0397), osteoporózou (p=0,0166) a prítomnosťou peroperačnej incidentálnej durotómie. Záver: Retrospektívna štúdia preukázala štatisticky významne zvýšený výskyt iatrogénnej peroperačnej durotómie u žien v porovnaní s mužmi, u pacientov so spondylolistézou, u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a osteoporózou, pričom lézia miechového vaku sa najčastejšie vyskytla v úrovni L4/L5.
Introduction: Unintended perioperative dural tear is a common complication in spine surgery. Methods: Retrospective analysis of patients over 60 years of age who underwent surgery for degenerative disease of the lumbar spine at the De-partment of Neurosurgery (University Hospital in Martin) from January 2016 to December 2017. Incidence of incidental perioperative durotomy was analyzed. We analyzed selected risk factors - gender, ASA (American Society of Anesthesiologists), surgical diagnosis, type of surgical performance, range of surgical procedure, revision surgery and comorbidities. The results were statistically evaluated using descriptive statistics and Fisher›s test. Results with p<0.05 were considered statistically significant.Results: Our group consisted of 166 patients, 70 men and 96 women (42.2%/57.8%). Perioperative dural tear occurred in 23 patients (13.8%). Increased incidence of dural tear was at level L4/L5 (56.5%). Results showed a statistically significant increased incidence of iatrogenic durotomy in women compared to men (7.1%/18.7%; p=0.0404). Spondylolisthesis was considered as a statistically significant risk factor of an incidental dural tear (p=0.0125). We found a statistically significant relationship between the presence of type II diabetes mellitus (p=0.0397), osteoporosis (p=0.0166) and the presence of peroperative incidental durotomy. Conclusion: Our retrospective study showed a statistically significant increased incidence of incidental peroperative durotomy in females compared to males, in patients with spondylolisthesis, in patients with type II. diabetes mellitus and osteoporosis. Dural tear occurred most commonly at the level of L4 / L5.
- Klíčová slova
- incidentální durotómie, spondylochirurgie,
- MeSH
- bederní obratle * chirurgie MeSH
- dura mater zranění MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- peroperační komplikace * MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
