BACKGROUND: Increased workload and of the health workforce (HW) strained the capacity to maintain essential health services (EHS) during the Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) pandemic, while putting them at increased risk of COVID-19 and other consequences to their health. The aim of this study was to assess the impact of COVID-19 on the health, wellbeing, and working conditions of nurses in Slovakia and to identify gaps in policies to be addressed to increase preparedness of the HW for future emergencies. METHODS: A nation-wide cross-sectional study was conducted among nurses during November-December 2021, referring to the period of January 2021 to November 2021. To assess the differences between impact on HW on various levels of care, respondents were grouped by type of facility: hospital-COVID-19 wards; Hospital-non-covid ward; Outpatient or ER; Other care facilities. RESULTS: 1170 nurses participated, about 1/3 of them tested positive for COVID-19 by November 2021, mostly developing mild disease. Almost 2/3 reported long-covid symptoms and about 13% reported that they do not plan to get vaccinated against COVID-19. The median of the score of the impact of workload on health was 2.8 (56% of the maximum 5), the median score of mental health-wellbeing was 1.9 (63% of a maximum of 3). The studied impacts in all domains were highest in nurses working in COVID-19 hospital wards. Significant disruptions of health care were reported, with relatively high use of telemedicine to mitigate them. Overall, about 70% of the respondents thought of leaving their job, mostly due to working stress or inadequate pay. CONCLUSIONS: Our study showed that the COVID-19 pandemic poses a substantial burden on the health, wellbeing and working conditions of nurses in Slovakia and that a large proportion of nurses considered leaving their jobs because of work overload or low salaries. Human resource strategies should be adopted to attract, retain and continuously invest in HW development including in emergency preparedness and response. Such an approach may improve the resilience and preparedness of the health system in Slovakia for future emergencies.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Sestry sú najväčšou skupinou zdravotníckych pracovníkov, ktoré dokážu ovplyvniť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Jednou z metód, ktorá umožňuje sestrám pracovať, aby zlepšili svoje ošetrovateľské intervencie a dosiahli blaho pacientov, je teleošetrovateľstvo. Teleošetrovateľstvo je použitie telekomunikačnej technológie na poskytovanie ošetrovateľských intervencií na diaľku. Sestra a pacient nie sú na rovnakom fyzickom mieste, ale sú prepojení pomocou technológií, ako sú videokonferencie, telekonferencie alebo e-mail. Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním je náročná. Ide o závažné chronické ochorenie s narastajúcou incidenciou. S rastúcim technologickým pokrokom, nedostatkom sestier, rastúcim prístupom k ošetrovateľským intervenciám u pacientov so chronickým srdcovým zlyhávaním sa používanie teleošetrovateľstva javí ako nevyhnutné.
Nurses are the largest group of healthcare workers who can influence the quality of healthcare provided. One method that allows nurses to work to improve their nursing interventions and achieve patient well-being is telenursing. Telenursing is the use of telecommunications technology to provide nursing interventions at a distance. The nurse and patient are not in the same physical location, but are connected using technology such as videoconferencing, teleconferencing, or e-mail. Nursing care of patients with chronic heart failure is challenging. It is a serious chronic disease with increasing incidence. With increasing technological progress, shortage of nurses, increasing access to nursing interventions for patients with chronic heart failure, the use of telenursing appears to be essential
- Klíčová slova
- teleošetřovatelství,
- MeSH
- chronická nemoc MeSH
- srdeční selhání MeSH
- telemedicína MeSH
- zdravotní sestry MeSH
Úvod: Prevalencia behaviorálnych symptómov u pacienta s Alzheimerovou demenciou je jeden z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje ošetrovateľskú starostlivosť, predstavuje veľké problémy ošetrovateľskej starostlivosti a je hlavnou príčinou inštitucionalizácie a zvýšených nákladov. Design: Pre tento výskum bol zvolený dizajn prospektívnej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe posudzovacej škály. Cieľ: Cieľom výskumu bolo zmapovať prevalenciu behaviorálnych symptómov, prejavov problémového správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou a zistiť vplyv pohlavia na jednotlivé prejavy. Metodika: Na posúdenie behaviorálnych symptómov, problémového správania pacientov s Alzheimerovou demenciou sme použili posudzovaciu škálu Cohen-Mansfield Agitation Inventory (CMAI) a výsledky sme štatisticky spracovali pomocou Mann–Whitney U testu. Výskumnú vzorku tvorilo 413 pacientov, ktorí boli do vzorky zaradení na základe zámerného výberu. Výsledky: Pomocou škály bol zistený výskyt behaviorálnych symptómov, problémového správania až u 92 % pacientov, u mužov je skóre (54) problémového správania vyššie ako u žien (49), avšak tento rozdiel je iba náhodný a nedosahuje hodnotu štatistickej významnosti (p = 0,273). V súvislosti s agresívnym správaním, konštatujeme, že je štatisticky významný rozdiel (p = 0,038) v prejavoch agresívneho správania medzi mužmi a ženami. V prejavoch fyzicky neagresívneho správania (p = 0,098) a v prejavoch verbálne nepokojného správania (p = 0,220) medzi mužmi a ženami nie je štatisticky významný rozdiel. Záver: Problematika prevalencie behaviorálnych symptómov, problémového správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou je vysoko aktuálna. Na záver môžeme konštatovať, že pohlavie nemá jednoznačný vplyv na prejavy behaviorálnych symptómov, problémového správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou.
Introduction:The prevalence of behavioral symptoms in a patient with Alzheimer’s dementia is one of the factors that significantly affects nursing care. It is a major problem of nursing care and the main cause of institutionalization and increased costs. Design: For this research, the design of a prospective quantitative study based on the assessment scale was chosen. Objective: The aim of the research was to map out the prevalence of behavioral symptoms, the manifestations of problem behavior in Alzheimer’s dementia patients, and to determine the influence of gender on individual manifestations. Methodology: We used the Cohen-Mansfield Agitation Inventory (CMAI) to assess behavioral symptoms; problem behavior of patients with Alzheimer dementia. We statistically processed the results using the Mann–Whitney U test. The survey sample consisted of 413 patients who were randomly assigned to the sample. Results: The incidence of behavioral symptoms and behavioral problems in up to 92% of patients was detected with the scale (54 average rank). The problem was higher in man than in women (49 average rank), but this difference was only random and did not reach statistical significance (p = 0.273 ). Concerning aggressive behavior, we note that there is a statistically significant difference (p = 0.038) in the manifestations of aggressive behavior between men and women. There is no statistically significant difference in the manifestations of physically nonaggressive behavior (p = 0.098) and verbal restlessness (p = 0.220) between men and women. Conclusions: The problem of prevalence of behavioral symptoms, problem behavior in patients with Alzheimer’s dementia, is highly relevant. Finally, we can state that gender does not have an unambiguous influence on behavioral symptom manifestations, problem behavior in patients with Alzheimer’s dementia.
- MeSH
- Alzheimerova nemoc MeSH
- ošetřovatelská péče MeSH
- posouzení stavu pacienta MeSH
- problémové chování MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- NLK Publikační typ
- studie
Cieľ: Cieľom výskumu bolo zistiť vplyv vybraných determinantov na úroveň kognitívnych funkcií u seniorov v dlhodobej starostlivosti a overiť rozdiel v určení kognitívneho deficitu metódami MMSE a MoCA. Dizajn: Práca má dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe dotazníkového šetrenia. Metodika: Výskumný súbor tvorilo 792 obyvateľov zariadení dlhodobej starostlivosti, ktorí boli do vzorky zaradení na základe zámerného výberu. Kvantitatívny výskum bol realizovaný pomocou dvoch psychometrických testov MMSE a MoCA. Vplyv vybraných determinantov ovplyvňujúcich úroveň kognitívnych funkcií a rozdiel v určení kognitívneho deficitu boli overované na základe štatistických testov: Pearsonov chí-kvadrát test, Kruskal-Wallisov test, Pearsonov a Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky: Výsledky preukázali štatisticky významný vzťah medzi vekom (u mužov ρ = -0,244; Sig. < 0,01) a dĺžkou vzdelávania (ρ = 0,164) a výsledkami testu MMSE. Pri teste MMSE bolo tiež preukázané, že u mužov sa nachádza vyššie zastúpenie ťažkého stupňa poruchy kognitívnych funkcií ako u žien a viac žien než mužov spadá do normálneho pásma. Vzťah medzi výsledkami testu MoCA a vybranými premennými potvrdený nebol. Výsledky jednoznačne preukázali, že existuje rozdiel v určení kognitívneho deficitu medzi metódou MMSE a MoCA. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na potrebu posudzovania kognitívnych funkcií a skríningu ich porúch u seniorov žijúcich v zariadeniach dlhodobej ústavnej starostlivosti so zreteľom na výber vhodného psychometrického nástroja.Objective: The aim of the research was to determine the influence of selected determinants on the level of cognitive functions in seniors in long-term care and to verify the difference in the determination of cognitive deficits by MMSE and MoCA methods.
Design: The work has the design of a cross-sectional quantitative study conducted on the basis of a questionnaire survey. Methods: The population surveyed consisted of 792 residents of long-term care facilities who were included in the sample on a deliberate basis. Quantitative research was conducted using two psychometric tests of MMSE and MoCA. The influence of selected determinants affecting the level of cognitive functions and the difference in cognitive deficit determination were verified by statistical tests: Pearson's chi-square test, Kruskal-Wallis test, Pearson and Spearman's correlation coefficient. Results: The results showed a statistically significant relationship between age (in men ρ = -0.244; Sig. < 0.01) and length of education (ρ = 0.164) and MMSE test results. In the MMSE test, it was also shown that males have a higher incidence of cognitive impairment than women and that more women than men fall into the normal range. The relationship between the results of the MoCA test and the selected variables was not confirmed. The results clearly demonstrated that there is a difference in determining the cognitive deficit between MMSE and MoCA. Conclusions: The research results point to the need to assess cognitive functions and to diagnose their disorders in seniors living in long-term care facilities, especially with reference to the selection of a suitable psychometric tool.
Úvod: Prevalencia behaviorálnych symptómov u pacienta s Alzheimerovou demenciou je jeden z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje ošetrovateľskú starostlivosť, predstavuje veľké problémy ošetrovateľskej starostlivosti a je hlavnou príčinou inštitucionalizácie a zvýšených nákladov. Design: Pre tento výskum bol zvolený dizajn prospektívnej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe posudzovacej škály. Cieľ: Cieľom výskumu bolo zmapovať prevalenciu behaviorálnych symptómov, prejavov problémového správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou a zistiť vplyv pohlavia na jednotlivé prejavy. Metodika: Na posúdenie behaviorálnych symptómov, problémového správania pacientov s Alzheimerovou demenciou sme použili posudzovaciu škálu Cohen-Mansfield Agitation Inventory (CMAI) a výsledky sme štatisticky spracovali pomocou Mann–Whitney U testu. Výskumnú vzorku tvorilo 413 pacientov, ktorí boli do vzorky zaradení na základe zámerného výberu. Výsledky: Pomocou škály bol zistený výskyt behaviorálnych symptómov, problémového správania až u 92 % pacientov, u mužov je skóre (54) problémového správania vyššie ako u žien (49), avšak tento rozdiel je iba náhodný a nedosahuje hodnotu štatistickej významnosti (p = 0,273). V súvislosti s agresívnym správaním, konštatujeme, že je štatisticky významný rozdiel (p = 0,038) v prejavoch agresívneho správania medzi mužmi a ženami. V prejavoch fyzicky neagresívneho správania (p = 0,098) a v prejavoch verbálne nepokojného správania (p = 0,220) medzi mužmi a ženami nie je štatisticky významný rozdiel. Záver: Problematika prevalencie behaviorálnych symptómov, problémového správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou je vysoko aktuálna. Na záver môžeme konštatovať, že pohlavie nemá jednoznačný vplyv na prejavy behaviorálnych symptómov, problémového správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou.
Introduction:The prevalence of behavioral symptoms in a patient with Alzheimer's dementia is one of the factors that significantly affects nursing care. It is a major problem of nursing care and the main cause of institutionalization and increased costs. Design: For this research, the design of a prospective quantitative study based on the assessment scale was chosen. Objective: The aim of the research was to map out the prevalence of behavioral symptoms, the manifestations of problem behavior in Alzheimer's dementia patients, and to determine the influence of gender on individual manifestations. Methodology: We used the Cohen-Mansfield Agitation Inventory (CMAI) to assess behavioral symptoms; problem behavior of patients with Alzheimer dementia. We statistically processed the results using the Mann–Whitney U test. The survey sample consisted of 413 patients who were randomly assigned to the sample. Results: The incidence of behavioral symptoms and behavioral problems in up to 92% of patients was detected with the scale (54 average rank). The problem was higher in man than in women (49 average rank), but this difference was only random and did not reach statistical significance (p = 0.273 ). Concerning aggressive behavior, we note that there is a statistically significant difference (p = 0.038) in the manifestations of aggressive behavior between men and women. There is no statistically significant difference in the manifestations of physically nonaggressive behavior (p = 0.098) and verbal restlessness (p = 0.220) between men and women. Conclusions: The problem of prevalence of behavioral symptoms, problem behavior in patients with Alzheimer's dementia, is highly relevant. Finally, we can state that gender does not have an unambiguous influence on behavioral symptom manifestations, problem behavior in patients with Alzheimer's dementia.
- MeSH
- agrese MeSH
- Alzheimerova nemoc * patologie MeSH
- behaviorální symptomy * epidemiologie klasifikace MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- problémové chování MeSH
- prospektivní studie MeSH
- psychiatrické posuzovací škály MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- sexuální faktory MeSH
- statistika jako téma MeSH
- verbální chování MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
1. vydanie 319 stran : ilustrace, tabulky, vzorové formuláře ; 24 cm
Učebnica pre študentov vysokých škôl, ktorá sa zameriava na ošetrovateľstvo.
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
- NLK Obory
- ošetřovatelství
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
