Goal: The objective of this study was to identify which risk factors nurses in the Slovak Republic perceive as most significant for validating the nursing diagnosis Risk for Frail Elderly Syndrome (NANDA I 2021-2023) in older patients. The Fehring's Diagnostic Content Validity model was used for validating the potential nursing diagnosis to find out the significance of the risk factors for the nursing diagnosis Risk for Frail Elderly Syndrome. The study included two samples: 126 nurses from healthcare facilities (n1) and 51 nurses from social service facilities (n2) who met the modified Fehring's criteria for an expert. Results: Out of the total number of 36 items, seven items in the n1 sample and 12 items in the n2 sample were identified as major (most frequently present) risk factors that can be predictors of age-related frailty. The samples reached an agreement on six major risk factors: impaired mobility, immobility, chronic illness, history of falls, age >70 years, and social isolation. Most risk factors were rated as minor (they were present less frequently). Conclusion: Due to the findings in the present study, we suggest considering their use as key risk factors in all older adults over 70 years of age to improve and facilitate nurses' assessment and guidance for the selection of interventions that are to be used to prevent frailty.
- MeSH
- časná lékařská intervence metody MeSH
- chronická nemoc ošetřování prevence a kontrola MeSH
- křehkost * diagnóza prevence a kontrola MeSH
- křehký senior MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelská diagnóza metody MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- rizikové faktory * MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- sociální izolace MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiská: Interakcia s chorými v paliatívnej starostlivosti si vyžaduje kvalitne vzdelané sestry.Cieľ: Hodnotenie vybraných tém kurzu "Multimediálna podpora vzdelávania členov in-terdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu starostlivosť", ktorý vznikol v rámci projektu KEGA 022UKF-4/2015. Porovnanie výsledkov ôsmych autotestov na základe bodového hodnotenia a časových údajov medzi študentmi so stredoškolským zdravot-níckym vzdelaním (zdravotníci) a bez stredoškolského zdravotníckeho vzdelania (nezdra-votníci).Metódy: Výskumný súbor predstavovalo 115 študentov 1. a 2. ročníka študijného odbo-ru "ošetrovateľstvo", v akademickom roku 2016/2017. Z toho bolo 83 študentov zdra-votníkov a 32 nezdravotníkov. Z celkovej vzorky bolo 111 žien a 4 muži. Autotesty boli zamerané na témy: Zmeny mobility, Únava, Symptómy gastrointestinálneho systému, Symptómy respiračného systému, Príbuzní a dobrovoľníci, Duchovný rozmer a Profesijná etika v paliatívnej starostlivosti.Výsledky a diskusia: Štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) pri bodovom hodnotení sme zistili v témach: Zmeny mobility (p = ,034) a Symptómy gastrointestinálneho systému (p = ,001), kde vyšší počet bodov získali nezdravotníci. Pri hodnotení v súvislosti s dĺžkou času pri vypĺňaní štatisticky významný rozdiel bol zistený v téme Únava (p = ,033), kde zdravotníci dosiahli vyššiu hodnotu oproti nezdravotníkom. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na menšie rozdiely pri vzdelávaní zdravotníkov a ne-zdravotníkov. Zdôrazňujeme však potrebu skvalitňovania prípravy v oblasti paliatívnej starostlivosti, s perspektívou celoživotného vzdelávania
Background: An interaction with the sick in palliative care requires well-educated nurses.Objective: Evaluation of the selected topics in the course "Multimedia Support for Edu-cation of Interdisciplinary Team Members Focused on Palliative Care" which was deve-loped as part of the project KEGA 022UKF-4/2015. Comparison of the results of eight auto tests on the basis of score evaluation and time data between the students with com-pleted secondary healthcare education (healthcare professionals) and without secondary healthcare education (non-healthcare professionals).Methods: The sample consisted of 115 students of Years 1 and 2 in the study field Nursing in the academic year 2016/2017. There were 83 healthcare professionals and 32 non-healthcare professionals. The sample consisted of 111 women and 4 men. The auto tests focused on the topics: Changes in mobility, Fatigue, Symptoms of the gastrointes-tinal system, Symptoms of the respiratory system, Relatives and volunteers, Spirituality, and Professional ethics in palliative care.Results and discussion: The statistically significant differences (p < 0.05) were found in the topics: Changes in mobility (p = .034) and Symptoms of the gastrointestinal system (p = .001) in which non-healthcare professional had higher scores. In the evaluation re-lated to time needed for completion, the statistically significant difference was found in the topic Fatigue (p = .033) in which the healthcare professionals had a higher score than the non-healthcare professionals.Conclusion: The study results show minor differences in education of healthcare and non-healthcare professionals. We emphasise, however, the need to increase the quality of training in the area of palliative care with a perspective of lifelong education.
Súhrn Cieľom štúdie bola validácia aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu u pacientov vyššieho veku. Práca má charakter retrospektívnej a komparatívnej štúdie. Na validáciu ošetrovateľskej diagnózy boli zvolené Fehringove modely - Model validity diagnostického obsahu a Na pacienta zameraný model klinickej diagnostickej validity, pomocou ktorých sme zisťovali významnosť určujúcich znakov ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Do výskumu boli zaradené 2 výberové súbory: Prvý výberový súbor (n1) tvorilo 101 sestier - expertiek podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Druhý výberový súbor (n2) tvorilo 50 hospitalizovaných pacientov vyššieho veku, ktorí dosiahli menej ako 17 bodov (malnutričné indikačné skóre) v prvej a druhej časti štandardizovaného nástroja na hodnotenie stavu výživy - MNA (Mini Nutritional Assessment). Z celkového počtu 22 položiek sestry označili 1 za hlavnú - príjem potravy je menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,87). V súbore pacientov títo označili 6 položiek z celkového počtu 17 za hlavné. Sú to: nezáujem o jedlo (0,83), odpor k jedlu (0,82), zmenená chuť (0,78), znížená telesná hmotnosť (0,77), strata telesnej hmotnosti pri primeranom príjme potravy (0,77), príjem potravy menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,76). Vzhľadom k zisteniam navrhujeme zvážiť zaradenie hodnotiacich nástrojov, ktoré sa zameriavajú na včasné rozpoznanie podvýživy u všetkých hospitalizovaných seniorov s menším potravinovým príjmom.
The aim of this study was to validate the actual nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements in older patients. It is a retrospective and comparative study. To validate the nursing diagnosis, we used the Fehring's models: the Diagnostic Content Validity Model and the Patient-Focused Clinical Diagnostic Validity Model. They were used to find out the significance of the defining characteristics of the nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements. After data collection, we calculated a weighted score (WS) for each defining characteristic. There were two samples in the study. The first sample (n1) consisted of 101 nurses - experts according to the modified Fehring's criteria. The second sample (n2) consisted of 50 hospitalized older patients who had fewer than 17 points (a score indicative of malnutrition) in the first and second parts of the standardised nutrition assessment tool - the MNA (Mini Nutritional Assessment). Out of 22 items, the nurses rated one item as major: food intake less than recommended daily allowance (0.87). In the sample of patients, they rated six items out of 17 as major. They are: insufficient interest in food (0.83), food aversion (0.82), alteration in taste sensation (0.78), decreased body weight (0.77), weight loss with adequate food intake (0.77), and food intake less than recommended daily allowance (0.76). As a result of this study, we suggest considering the inclusion of measurement tools that focus on early detection of malnutrition in all hospitalised older people with lower food intake.
- MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * statistika a číselné údaje MeSH
- podvýživa * diagnóza ošetřování MeSH
- senioři MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- srovnávací studie MeSH
- validační studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Súhrn Cieľom štúdie bola validácia aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu u pacientov vyššieho veku. Práca má charakter retrospektívnej a komparatívnej štúdie. Na validáciu ošetrovateľskej diagnózy boli zvolené Fehringove modely - Model validity diagnostického obsahu a Na pacienta zameraný model klinickej diagnostickej validity, pomocou ktorých sme zisťovali významnosť určujúcich znakov ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Do výskumu boli zaradené 2 výberové súbory: Prvý výberový súbor (n1) tvorilo 101 sestier - expertiek podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Druhý výberový súbor (n2) tvorilo 50 hospitalizovaných pacientov vyššieho veku, ktorí dosiahli menej ako 17 bodov (malnutričné indikačné skóre) v prvej a druhej časti štandardizovaného nástroja na hodnotenie stavu výživy - MNA (Mini Nutritional Assessment). Z celkového počtu 22 položiek sestry označili 1 za hlavnú - príjem potravy je menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,87). V súbore pacientov títo označili 6 položiek z celkového počtu 17 za hlavné. Sú to: nezáujem o jedlo (0,83), odpor k jedlu (0,82), zmenená chuť (0,78), znížená telesná hmotnosť (0,77), strata telesnej hmotnosti pri primeranom príjme potravy (0,77), príjem potravy menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,76). Vzhľadom k zisteniam navrhujeme zvážiť zaradenie hodnotiacich nástrojov, ktoré sa zameriavajú na včasné rozpoznanie podvýživy u všetkých hospitalizovaných seniorov s menším potravinovým príjmom.
The aim of this study was to validate the actual nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements in older patients. It is a retrospective and comparative study. To validate the nursing diagnosis, we used the Fehring's models: the Diagnostic Content Validity Model and the Patient-Focused Clinical Diagnostic Validity Model. They were used to find out the significance of the defining characteristics of the nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements. After data collection, we calculated a weighted score (WS) for each defining characteristic. There were two samples in the study. The first sample (n1) consisted of 101 nurses - experts according to the modified Fehring's criteria. The second sample (n2) consisted of 50 hospitalized older patients who had fewer than 17 points (a score indicative of malnutrition) in the first and second parts of the standardised nutrition assessment tool - the MNA (Mini Nutritional Assessment). Out of 22 items, the nurses rated one item as major: food intake less than recommended daily allowance (0.87). In the sample of patients, they rated six items out of 17 as major. They are: insufficient interest in food (0.83), food aversion (0.82), alteration in taste sensation (0.78), decreased body weight (0.77), weight loss with adequate food intake (0.77), and food intake less than recommended daily allowance (0.76). As a result of this study, we suggest considering the inclusion of measurement tools that focus on early detection of malnutrition in all hospitalised older people with lower food intake.
- MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * statistika a číselné údaje MeSH
- podvýživa * diagnóza ošetřování MeSH
- senioři MeSH
- validační studie jako téma MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- senioři MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiská: Interakcia s chorými v paliatívnej starostlivosti si vyžaduje kvalitne vzdelané sestry.Cieľ: Hodnotenie vybraných tém kurzu „Multimediálna podpora vzdelávania členov in-terdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu starostlivosť“, ktorý vznikol v rámci projektu KEGA 022UKF-4/2015. Porovnanie výsledkov ôsmych autotestov na základe bodového hodnotenia a časových údajov medzi študentmi so stredoškolským zdravot-níckym vzdelaním (zdravotníci) a bez stredoškolského zdravotníckeho vzdelania (nezdra-votníci).Metódy: Výskumný súbor predstavovalo 115 študentov 1. a 2. ročníka študijného odbo-ru „ošetrovateľstvo“, v akademickom roku 2016/2017. Z toho bolo 83 študentov zdra-votníkov a 32 nezdravotníkov. Z celkovej vzorky bolo 111 žien a 4 muži. Autotesty boli zamerané na témy: Zmeny mobility, Únava, Symptómy gastrointestinálneho systému, Symptómy respiračného systému, Príbuzní a dobrovoľníci, Duchovný rozmer a Profesijná etika v paliatívnej starostlivosti.Výsledky a diskusia: Štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) pri bodovom hodnotení sme zistili v témach: Zmeny mobility (p = ,034) a Symptómy gastrointestinálneho systému (p = ,001), kde vyšší počet bodov získali nezdravotníci. Pri hodnotení v súvislosti s dĺžkou času pri vypĺňaní štatisticky významný rozdiel bol zistený v téme Únava (p = ,033), kde zdravotníci dosiahli vyššiu hodnotu oproti nezdravotníkom. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na menšie rozdiely pri vzdelávaní zdravotníkov a ne-zdravotníkov. Zdôrazňujeme však potrebu skvalitňovania prípravy v oblasti paliatívnej starostlivosti, s perspektívou celoživotného vzdelávania
Background: An interaction with the sick in palliative care requires well-educated nurses.Objective: Evaluation of the selected topics in the course “Multimedia Support for Edu-cation of Interdisciplinary Team Members Focused on Palliative Care” which was deve-loped as part of the project KEGA 022UKF-4/2015. Comparison of the results of eight auto tests on the basis of score evaluation and time data between the students with com-pleted secondary healthcare education (healthcare professionals) and without secondary healthcare education (non-healthcare professionals).Methods: The sample consisted of 115 students of Years 1 and 2 in the study field Nursing in the academic year 2016/2017. There were 83 healthcare professionals and 32 non-healthcare professionals. The sample consisted of 111 women and 4 men. The auto tests focused on the topics: Changes in mobility, Fatigue, Symptoms of the gastrointes-tinal system, Symptoms of the respiratory system, Relatives and volunteers, Spirituality, and Professional ethics in palliative care.Results and discussion: The statistically significant differences (p < 0.05) were found in the topics: Changes in mobility (p = .034) and Symptoms of the gastrointestinal system (p = .001) in which non-healthcare professional had higher scores. In the evaluation re-lated to time needed for completion, the statistically significant difference was found in the topic Fatigue (p = .033) in which the healthcare professionals had a higher score than the non-healthcare professionals.Conclusion: The study results show minor differences in education of healthcare and non-healthcare professionals. We emphasise, however, the need to increase the quality of training in the area of palliative care with a perspective of lifelong education.
Cieľ: Cieľom štúdie bola obsahová validácia ošetrovateľskej diagnózy Riziko narušenia celistvosti kože vybraným súborom slovenských sestier – expertov so zameraním na zistenie, ktoré rizikové faktory sú považované za hlavné pri vzniku dekubitov. Design: Retrospektívna štúdia. Metodika: Na validáciu potenciálnej ošetrovateľskej diagnózy bol zvolený Fehringov model validity diagnostického obsahu, pomocou ktorého sme zisťovali významnosť rizikových faktorov ošetrovateľskej diagnózy Riziko narušenia kožnej integrity len v súvislosti so vznikom dekubitov. Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Výberový súbor tvorilo 126 sestier – expertov podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Výsledky: Z celkového počtu 23 položiek sestry označili 9 za významné (najčastejšie prítomné) rizikové faktory (v zátvorkách uvádzame hodnoty váženého skóre). Sú to: fyzická imobilizácia (0,92), kostné výčnelky (0,9), nevyvážená výživa (0,86), vlhkosť (0,86), mechanické faktory (strižné sily, tlak, obmedzenie) (0,84), skóre Norton škály 14 ≥ bodov (0,81), hypertermia (0,81), exkréty (0,77), vekové extrémy (0,76). Medzi niektorými rizikovými faktormi sme zistili štatisticky významné korelácie, ktoré sú kladné a pohybujú sa v rozmedzí 0,2–0,4. Najsilnejšiu koreláciu sme zistili medzi vlhkosťou a mechanickými faktormi (r = 0,4008) a vlhkosťou a fyzickou imobilizáciou (r = 0,3072). Záver: Použitím DCV modelu bolo súborom expertov identifikovaných deväť významných rizikových faktorov, ktoré môžu byť prediktormi vzniku dekubitov.
Aim: The aim of the study was content validation of the nursing diagnosis of at Risk of Impaired Skin Integrity by a sample of Slovak nurse-experts. It focuses on identifying the major risk factors in pressure ulcer development. Design: Retrospective study. Methods: The Diagnostic Content Validity Model designed by Fehring was used for validation of the nursing diagnosis; we used it to establish the significance of the risk factors of the nursing diagnosis of at Risk of Impaired Skin Integrity in relation to pressure ulcer development. Correlation analysis was used for evaluation of the relationships between the risk factors. The sample consisted of 126 nurse-experts in accordance with modified Fehring criteria. Results: Out of 23 items, the nurses rated nine as significant (the most frequently present) risk factors (the weighted scores are shown in brackets): physical immobilisation (0.92), skeletal prominence (0.9), imbalanced nutritional state (0.86), moisture (0.86), mechanical factors (e.g., shearing forces, pressure, restraint) (0.84), a Norton Scale score of 14 ≥ points (0.81), hyperthermia (0.81), excretions (0.77), and extremes of age (0.76). Statistically significant correlations, which are positive and range between 0.2 and 0.4, were found between some risk factors. The strongest correlations were found between moisture and mechanical factors (r = 0.4008) and moisture and physical immobilization (r = 0.3072). Conclusion: Using the DCV model, the experts identified nine significant risk factors which can be predictors of pressure ulcer development.
Chronická bolesť patrí k prioritným problémom v paliatívnej starostlivosti. Cieľom výskumu bola validácia ošetrovateľskej diagnózy Chronická bolesť (00133) u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Práca má charakter retrospektívnej štúdie. Na posúdenie definujúcich charakteristík ošetrovateľskej diagnózy sme použili Fehringov model klinickej diagnostickej validity zameraný na pacienta, ktorý využíva informácie od pacientov. Vytvorili sme hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 15 definujúcich charakteristík diagnózy Chronická bolesť (00133). Výskumnú vzorku predstavovalo n = 83 pacientov v paliatívnej starostlivosti, liečených pre bolesť minimálne šesť mesiacov. Definujúce charakteristiky boli pacientmi hodnotené na Likertovej škále (od 1 – nie je vôbec charakteristické pre mňa, do 5 – veľmi charakteristické pre mňa). Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Z celkového počtu 15 definujúcich charakteristík neurčili pacienti ani jednu ako hlavnú. Sedem zaradili k vedľajším: Bolesť (0,68), Zmeny vo vzorci spánku (0,55), Zmenená schopnosť pokračovať v predchádzajúcich aktivitách (0,54), Únava (0,52), Atrofia zasiahnutých svalových skupín (0,51), Strach z opakovaného zranenia (0,51) a Nepokoj (0,50). Osem definujúcich charakteristík pacienti vyradili. Štatisticky významný vzťah sme zistili medzi ôsmimi pármi vedľajších definujúcich charakteristík na úrovni p < 0,01. Výsledky výskumu poukazujú na nosné definujúce charakteristiky, ktoré môžu pomôcť sestrám v identifikácii a formulovaní presnej ošetrovateľskej diagnózy v klinickej praxi.
Chronic pain is one of the priority problems in palliative care. The study objective was the validation of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133) in patients in palliative care. It is a retrospective study. To evaluate the defining characteristics of the nursing diagnosis, we used the patient-focused clinical diagnostic validity model of Fehring, which uses information obtained directly from patients. We designed a questionnaire-type measurement tool containing 15 defining characteristics of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133). The sample included n = 83 patients in palliative care who were treated for pain for at least six months. The defining characteristics were rated by the patients on the Likert-type scale (from 1 – not at all characteristic of me, to 5 – very characteristic of me). After data collection, we calculated weighted scores (WS) for each of the defining characteristics. We used correlation analysis to analyze the relationships between the risk factors. None of the 15 defining characteristics were considered major by the patients. Seven defining characteristics were considered minor: pain (0.68), changes in sleep pattern (0.55), altered ability to continue previous activities (0.54), fatigue (0.52), atrophy of the involved muscle group (0.51), fear of re-injury (0.51), and restlessness (0.50). Eight defining characteristics were discarded by the patients. A statistically significant relationship was found between eight pairs of the minor defining characteristics, p < 0.01. The study results suggest the essential defining characteristics that may help nurses in identifying and defining an accurate nursing diagnosis in clinical practice.
- Klíčová slova
- validace, validační metody, Fehringův model klinické diagnostické validity, NANDA - Int.,
- MeSH
- bolest MeSH
- chronická nemoc MeSH
- hospitalizovaní pacienti MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- ošetřovatelská diagnóza MeSH
- paliativní péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- terminologie jako téma MeSH
