Computed tomography 3D reconstruction of a patient with Bland-White-Garland syndrome showing a dilated right coronary artery and thin left coronary artery.

• MeSH
• anomálie koronárních cév * diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• arteria pulmonalis diagnostické zobrazování   abnormality   MeSH
• lidé MeSH
• počítačová rentgenová tomografie MeSH
• syndrom Bland-White-Garland * diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Cieľom tejto pilotnej štúdie je prezentovať naše jedno-ročné skúsenosti s modifikáciou originálnej Ozakiho procedúry pre pacientov so stenózou aortálnej chlopne a pacientov s infekčnou endokarditídou tejto chlopne. Trinásť pacientov vo veku 70,5 ± 10 rokov (ženy/muži: 8/5) podstúpilo operáciu aortálnej chlopne použitím autológneho alebo heterológneho konského perikardu. Indikáciou operácie bola stenóza aortálnej chlopne (n = 10) alebo regurgitácia chlopne spôsobená infekčnou endokarditídou (n = 3). Počas operácie bola vykonaná konkomitantná procedúra MAZE (n = 2), aortokoronárny bypass (n = 1) a myektómia výtokového traktu ľavej komory (n = 1). Jeden pacient odmietol transfúziu krvi z náboženských dôvodov. Trvanie mimotelového obehu bolo 117,5 ± 14,5 minút a dĺžka klemu aorty bola 107,0 ± 14,4 minút. Pooperačne bol stredný gradient na aortálnej chlopni 5,1 ± 1,9 mm Hg, maximálny gradient bol 5,8 ± 2,0 mm Hg, plocha aortálnej chlopne bola 3,3 ± 0,5 cm2 a regurgitácia aortálnej chlopne bola 0,3 ± 0,2. Počas 30-dňového sledovania nebolo zaznamenané žiadne úmrtie, ani reoperácia z dôvodu nálezu na aortálnej chlopni. Jeden pacient umrel tri mesiace po operácii, pričom príčina smrti nebola spájaná s aortálnou chlopňou. Modifikovaná Ozakiho technika je potenciálne efektívna alternatíva pre mladých pacientov odmietajúcich antikoagulačnú terapiu, ktorí vyžadujú operáciu aortálnej chlopne. Preferovanou cieľovou skupinou pacientov pre použitie tejto techniky sú pacienti s malým aortálnym prstencom, alebo aktívnou infekčnou endokarditídou. © 2020, ČKS.

The aim of this pilot study is to present our one-year experience with the modification of the original Ozaki procedure for patients with an aortic valve stenosis and aortic valve infective endocarditis. Thirteen patients at the age of 70.5 ± 10 (women/men: 8/5) underwent a replacement of the aortic valve using autologous or heterologous equinus pericardium. The indication for surgery was aortic valve stenosis (n = 10) or aortic valve regurgitation due to infective endocarditis (n = 3). Concomitant MAZE procedure (n = 2), aortocoronary bypass (n = 1), and left ventricular outflow tract myectomy (n = 1) were performed in four patients. One patient refused blood transfusion for religious reasons. The duration of cardiopulmonary bypass was 117.5 ± 14.5 minutes and the X-clamp time was 107.0 ± 14.4 minutes. The mean gradient after surgery was 5.1 ± 1.9 mmHg; the peak gradient was 5.8 ± 2.0 mmHg; the aortic valve area was 3.3 ± 0.5 cm2 and aortic valve regurgitation was 0.3 ± 0.2. No 30-day mortality and no redo surgery due to valve failure were recorded. One patient died three months after surgery due to non-valve-related reasons. The modified Ozaki technique is a potentially effective alternative for younger patients rejecting anticoagulant medications and requiring aortic valve surgery. The preferred target group of patients for the use of this technique are those with a small aortic annulus and those with active infectious endocarditis.

• MeSH
• anuloplastika srdeční chlopně metody   MeSH
• aortální stenóza * chirurgie   MeSH
• endokarditida * chirurgie   MeSH
• kardiochirurgické výkony MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• srdeční chlopně chirurgie   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Nekrytý koronárny sínus (UCS) predstavuje najvzácnejší typ defektu predsieňového septa s incidenciou menej ako 1 % zo všetkých defektov predsieňového septa, alebo menej ako 0,1 % zo všetkých vrodených chýb srdca. Kazuistika popisuje prípad 57-ročného pacienta, u ktorého bola symptomatológia prítomná štyri roky pred správnym stanovením diagnózy. Pacient udával dlhodobo dýchavičnosť, bolesti na hrudníku a v poslednom období bola dokumentovaná prítomnosť fibrilácie predsiení. Diagnóza UCS bola určená na základe pravostrannej katetrizácie srdca, echokardiografie a počítačovej tomografie. Pacient podstúpil chirurgický výkon. Vykonaná bola oklúzia defektu s redirekciou koronárneho sínu do ľavej predsiene. UCS je v 75 % prípadov spojený s prítomnosťou ďalšej vrodenej malformácie srdca, najčastejšie s perzistenciou ľavostrannej hornej dutej žily. Pre izolovaný UCS je prekrytie záplatou zo strany pravej predsiene postačujúcou chirurgickou metódou s dobrými dlhodobými výsledkami. Prítomnosť perzistentnej ľavostrannej hornej dutej žily vyžaduje technicky náročnejšiu operáciu s oklúziou defektu zo strany ľavej predsiene, alebo s redirekciou ľavostrannej hornej dutej žily do pravej predsiene.

Unroofed coronary sinus (UCS) represents the rarest type of atrial septal defect, with incidence less than 1% of all atrial septal defects, or less than 0.1% of all congenital heart anomalies. A case report of a 57-year-old man with four years of misdiagnosed UCS is presented. The patient showed dyspnoea, angina pectoris, and a new onset of atrial fibrillation. The diagnosis of UCS was finally established on the basis of right-sided cardiac catheterization, echocardiography, and computer tomography. Defect roofing with redirection of the coronary sinus into the left atrium was performed. UCS is in 75% of cases associated with other heart anomalies, especially persistent left superior vena cava. For isolated UCS, closing via the path from the side of right atrium is sufficient therapy with good long-term results. Persistence of left superior vena cava requires a technically serious occlusion of the defect from the left atrium or a redirection of the persistent vein itself.

• MeSH
• defekty septa síní * chirurgie   diagnóza   MeSH
• echokardiografie MeSH
• kardiochirurgické výkony MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Defekt predsieňového septa predstavuje 5,9 % všetkých vrodených vývojových chýb srdca. Perkutánna implantácia okluzora je často používanou stratégiou liečby tejto malformácie. Šesťdesiatpäť ročná žena bola prijatá za účelom perkutánneho uzáveru defektu predsieňového septa. Počas zákroku došlo k dislokácii Amplatzerovho okluzora do pravej pľúcnej tepny. Vykonaný bol kardiochirurgický zákrok s explantáciou dislokovaného okluzora, uzáverom defektu a vytvorením aortokoronárneho bypassu s dobrým výsledkom. Dislokácia okluzora počas uzáveru defektu predsieňového septa je vzácna, ale život ohrozujúca komplikácia. Najčastejšie vyžaduje kardiochirurgickú intervenciu s explantáciou dislokovaného zariadenia a chirurgickým uzáverom defektu. Perkutánny uzáver defektu predsieňového septa je moderný a efektívny prístup liečby. Vzhľadom na možné riziká procedúry, možnosť okamžitej kardiochirurgickej intervencie pri vzniku komplikácií zvyšuje bezpečnosť tohto postupu.

Atrial septal defects represent 5.9% of all cases of congenital heart malformations. Percutaneous implantation of occluder devices is a widely used strategy in the treatment of this malformation. A 65-year-old woman was admitted for percutaneous closure of an atrial septal defect. During the proce- dure, dislocation of the Amplatzer occluder into the right pulmonary artery occurred. Surgery with removal of the device, closure of the defect and aortopulmonary bypass with the use of a cardiopulmonary bypass was performed with a good outcome. Dislocation of the device during atrial septal defect is a rare, but life-threatening complication. The most common dislocation of the occluder requires surgery with device removal and closure of the atrial septal defect. Percutaneous closure of the atrial septal defect by Amplatzer occluder implantation is a modern and applicable treatment strategy. However, in consideration of the risk of unforseeable complications, the opportunity for performing immediate surgical revision increases the safety of the procedure.

Defekt komorového septa (VSD) je vzácnou komplikáciou po chirurgickej náhrade aortálnej chlopne (AVR), ako aj po transkatétrovej implantácii aortálnej chlopne (TAVI) s incidenciou 1 %. Osemdesiatjeden ročný muž podstúpil konkomitantnú operáciu AVR s vytvorením dvoch aortokoronárnych bypassov. Niekoľko hodín po operácii došlo k hemodynamickej nestabilite pacienta a echokardiografické vyšetrenie potvrdilo VSD. Pacient podstúpil chirurgickú revíziu s použitím mimotelového obehu. Defekt bol uzatvorený cestou aortotómie a vykonaná bola anuloplastika trikuspidálnej chlopne. Pooperačné obdobie bolo ďalej komplikované vznikom atrioventrikulárnej blokády s nutnosťou implantácie kardiostimulátora. Literatúra uvádza viacero možnosti terapie pooperačného VSD. Na jednej strane perkutánna intervencia dovoľuje vykonať zákrok aj bez nutnosti explantácie mechanickej protézy. Na druhej strane chirurgický otvorený prístup dovoľuje okamžitú intervenciu aj pri hemodynamickej nestabilite pacienta. Ďalej je otvorený chirurgický prístup využiteľný aj pri veľmi intímnom naliehaní VSD na protézu chlopne. V literatúre je uvádzaný aj kombinovaný prístup implantácie okluzora pod vizuálnou kontrolou.

Ventricular septal defect (VSD) is a rare complication of surgical aortic valve replacement (AVR) and transcatheter aortic valve replacement (TAVI), with an incidence of 1%. An 81-year-old man underwent AVR with double aortocoronary bypass. Several hours after surgery haemodynamic instability accrued, and echocardiography showed a VSD. The patient underwent another surgery with the use of cardiopulmonary bypass. The VSD was closed through aortothomy, and annuloplasty of the tricuspid valve was performed. The postoperative period was complicated by atrioventricular block, with pacemaker implantation required. There are more possibilities for VSD treatment in the literature. On one hand, percutaneous device closure allows for a procedure without mechanical protheses explantation. On the other hand, surgical access through the aortothomy is useful in the case of a progressive and dynamic increase of the VSD and the proximity of the prothesis and the VSD. A combined approach for implantation of an occluder under visual inspection is presented as an additional applicable treatment strategy.

Incidencia infekčnej endokarditídy je 3 až 10 prípadov na 100 000 obyvateľov a rok. Medzi rizikové faktory tohto ochorenia patria ochorenia srdcových chlopní, implantácia chlopňových protéz, alebo iných cudzorodých materiálov, používanie vnútrožilových drog a imunodeficientné stavy pacienta. Tridsaťosem ročný pacient s anamnézou užívania vnútrožilových drog a plastiky mitrálnej chlopne pre infekčnú endokarditídu s použitím anuloplastického prstenca a záplaty, bol prijatý do nemocnice pre relaps infekčnej endokarditídy. Pri chirurgickej intervencii bola nájdená nepoškodená intaktná záplata mitrálnej chlopne a ložisko infekčnej endokarditídy v lokalite anuloplastického prstenca s abscesovou dutinou. Pa- cientovi bola vykonaná explantácia anuloplastického prstenca a implantácia mechanickej protézy do pozície mitrálnej chlopne. Pokroky v technike záchovnej operácie mitrálnej chlopne zahrňujúce implatnáciu NeoChord a použitie záplat dovoľujú využitie tejto metódy u stále väčšieho počtu pacientov s infekčnou endokarditídou. Použitie záplat sa ukazuje ako bezpečná metóda v tomto teréne. Použitie anuloplastického prstenca v teréne infekčnej endokarditídy ostáva kontroverzné. Ba čo viac, prezentovaná kazuistika v korelácii s publikovanými prácami poukazuje, že implantácia anuloplastického prstenca je možným rizikovým faktorom relapsu infekčnej endokarditídy.

The incidence of infective endocarditis is 3-10 per 100,000 people per year. Risk factors for this disease include heart-valve disease, the implantation of a prosthetic valve or intra-cardiac devices, drug use and patient immunodeficiency. A 38-year-old drug-using man with a history of mitral valve surgery with patch reconstruction and annuloplasty ring implantation due to infective endocarditis was admitted to the hospital because of recurrence of mitral valve endocarditis. Surgery confirmed the unaffected patch in the posterior leaflet and the ring affected by an abscess cavity. Explantation of the annuloplasty ring and implantation of a mechanical valve prothesis was performed. Advances in techniques of mitral valve repair, including NeoChords and patch use, make this procedure fea- sible for more and more patients with mitral valve infective endocarditis. The use of a patch appears to be a safe benefit for the patient. There is no clear opinion on the unconditional use of annuloplasty ring during mitral valve repair in the area of infective endocarditis. Moreover, the presented case in correlation with literature presents annuloplasty ring as a risk factor for infective endocarditis relapse.

Fibrilácia predsiení (AF) je najčastejšou komplikáciou po operácii srdca. Len niekoľko štúdií popisuje incidenciu a rizikové faktory pooperačnej fibrilácie predsiení (POAF) po izolovanej operácii aortálnej chlopne (AVR). Dôležité je aj to, že miesto zavedenia ventu počas AVR môže vytvoriť lokality s pomalým vedením vzruchu, čo predstavuje substrát pre vznik re-entry. Cieľom štúdie je porovnať vplyv techniky zavedenia ventu cez truncus pulmonalis (PA) a pulmonálnu žilu (PV) počas AVR na incidenciu POAF. Do retrospektívnej štúdie boli zaradení pacienti (n = 497) podstupujúci izolovanú AVR, okrem pacientov s predoperačnou permanentnou AF alebo implantovaným kardiostimulátorom. Použitie techniky ventovania srdca cez PV v porovnaní s ventom cez PA je spojené so signifikantnou prolongáciou času mimotelového obehu o 10,6 minúty (p < 0,0001, 95 % CI 7,76-13,35), času svorky aorty o 7,7 minúty (p < 0,0001, 95% CI 5,34-10,16), predĺžením pobytu pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti o jeden deň (p = 0,0025, 95% CI 0,34-1,56) a času hospitalizácie o 1,4 dňa (p = 0,003, 95% CI 0,34-2,23). Skupina pacientov s ventom zavedeným cez PV vykazovala v porovnaní s pacientmi s ventom cez PA 32%-ný relatívny nárast incidencie POAF (34 % - PA, 45 % - PV, p = 0,03). Univariačná logistická regresná analýza identifikovala implantáciu ventu cez PV ako rizikový faktor vzniku POAF (p = 0,04, OR 1,50, 95% CI 1,02-2,22).

Atrial arrhythmias are the most common complication after open heart surgery. Only a few studies have presented the incidence and risk factors of postoperative atrial fibrillation (POAF) after isolated aortic valve replacement surgery (AVR). Furthermore, the scarring resulting from the side of the vent implantation may create areas of slow conduction that allow a substrate for re-entry. The aim of the study is to compare the effect of the venting technique used during AVR - through the pulmonary artery (PA) or the pulmonary vein (PV) - on POAF incidence. Patients with no history of permanent atrial fibrillation (AF) and no pacemaker implanted (n = 497) who underwent isolated AVR were included in this retrospective study. Using a venting technique through the PV in comparison to a venting technique through the PA is associated with a significant prolongation of cardiopulmonary bypass time by 10.6 minutes (p <0.0001, 95% CI 7.76–13.35), aortic clamping time by 7.7 minutes (p <0.0001, 95% CI 5.34–10.16), intensive care unit time by 1 day (p = 0.0025, 95% CI 0.34–1.56) and hospitalization time by 1.4 days (p = 0.003, 95% CI 0.34–2.23). The patient group with the PV venting technique showed a 32% increase in POAF when compared with the incidence observed in the PA venting group (34% – PA, 45% – PV, p = 0.03). Univariable regression analysis also sho-wed the venting technique through the PV to be a risk factor for POAF (p = 0.04, OR 1.50, 95% CI 1.02–2.22).

Infective endocarditis was initially defined as a disease of patients with pre-existing valvular abnormalities. In contemporary medicine a valvular prosthesis and implanted medical devices are the most common risk factors for infective endocarditis. A case report is presented regarding an 18-year-old female with a medical history of a 12-year implanted Amplatzer occluder. Echocardiography showed an endocarditis focus in the right atrium communicating to the left atrium and destruction of the non-coronary leaflet of the aortic valve, with aortic valve insufficiency. Blood culture was positive for multi-resistant Staphylococcus aureus. The aortic valve, the Amplatzer device and part of the anterior leaflet of the mitral valve were excised. Pericardium was used for reconstruction of the anterior leaflet of the mitral valve, the interatrial septum and the wall of the left atrium. A mechanical prosthesis of the aortic valve was implanted. Control echocardiography was done four months after surgery. The evaluation did not show any recurrence of endocarditis. The published literature shows, in correlation with the presented case report, the occurrence of endocarditis late in the course of Amplatzer implantation highlights the need for vigilance in the population of patients with the device.

• MeSH
• aortální insuficience diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• chirurgická náhrada chlopně MeSH
• echokardiografie MeSH
• endokarditida * diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   MeSH
• lidé MeSH
• mitrální insuficience diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• mladiství MeSH
• septální okluder * škodlivé účinky   MeSH
• Staphylococcus aureus patogenita   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne (AMVT) je raritnou vrodenou malformáciou srdca. Prvý krát bolo AMVT popísané v roku 1842. Prvý chirurgický zákrok pri takejto diagnóze bol publikovaný v roku 1963 a prvá ultrazvuková (echo) diagnostika AMVT bola uskutočnená v roku 1985. Kazuistika popisuje prípad 50-ročného muža po operácii pre koarktáciu aorty pred 39 rokmi. Pacient bol prijatý do nemocnice s anamnézou dýchavičnosti a opakovanou bolesťou na ľavej strane hrudníka. Echokardiografické vyšetrenie poukázalo na bikuspidálnu aortálnu chlopňu s miernou regurgitáciou a dilatáciu koreňa ascendentnej časti aorty. Ďalej bola prítomná dilatácia prstenca mitrálnej chlopne so stredne závažnou regurgitáciou (bez stenózy) a nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne spôsobujúce minimálnu obštrukciu výtokového traktu ľavej komory (LVOT). Počas operácie bolo excidované nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne so šlašinkou a bola vykonaná anuloplastika mitrálnej chlopne. Ďalej bola vykonaná remodelácia koreňa aorty podľa Yacouba v kombinácii s plastikou aortálnej chlopne a implantáciou extra-aortálneho prstenca. Kontrolné echokardiografické vyšetrenie jeden rok po operácii poukázalo na suficienciu aortálnej aj mitrálnej chlopne. Symptomatológia pacientov s AMVT záleží na prítomnosti pridružených nálezov, ako sú obštrukcia LVOT, alebo ďalšie postihnutie, či už mitrálnej, alebo aortálnej chlopne. Echokardiografické vyšetrenie zohráva kľúčovú úlohu pri diagnostike týchto vrodených defektov, indikácii operačného výkonu, aj pooperačnom monitorovaní pacientov. Klinicky nemanifestné AMVT samo o sebe nie je indikáciou k operačnému výkonu a vyžaduje len sledovanie pacienta. Na druhej strane AMVT spôsobujúce stenózu mitrálnej chlopne je indikáciou k operácii o to viac, ak je súčasne prítomná ďalšia vrodená malformácia srdca.

Accessory mitral valve tissue (AMVT) is a rare congenital malformation of the heart. The first case of AMVT was described in 1842. The first surgical treatment of this lesion was published in 1963 and the first echocardiography diagnosis of AMVT was performed in 1985. A 50-year-old male with medical history of surgery of aortic coarctation 39 years ago was accepted to the hospital because of dyspnoea and repeated pain in the left thorax. Echocardiography revealed bicuspid aortic valve including progressive dilatation of an aortic root and ascending aorta with mild aortic regurgitation. Dilatation of mitral annulus with moderate regurgitation (without stenosis) and accessory mitral valve tissue combined with trivial obstruction of left ventricle outflow tract (LVOT) was also present. AMVT with chordae was excised and mitral annuloplasty has been accomplished. Aortic root remodelling (Yacoub procedure) combined with an aortic valve repair and extra-aortic ring implantation has been performed subsequently. Control echocardiography one year following surgery showed no regurgitation on either aortic or mitral valve. Symptomatology of the patient depends on the presence of AMVT associated with LVOT obstruction, moderate affection of aortic and mitral valves and on concomitant cardiovascular malformations. Echocardiography plays a principal role in the diagnosis, follow-up and indication of surgery of patients with this congenital lesion. Clinically silent AMVT requires follow-up, but it is not an indication for surgery itself. On the other hand AMVT associated with LVOT obstruction or mitral stenosis is an indication for surgery, especially combined with other cardiac malformations.

• MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mitrální chlopeň abnormality   chirurgie   patologie   MeSH
• nemoci srdečních chlopní * chirurgie   diagnóza   patologie   MeSH
• sternotomie metody   MeSH
• vrozené srdeční vady chirurgie   patologie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH