Diabetes mellitus patrí medzi rizikové faktory rozvoja akútneho koronárneho syndrómu a zásadným spôsobom ovplyvňuje prognózu pacientov po prekonaní AKS. Invazívny kardiológ musí brať do úvahy prítomnosť diabetu vo všetkých fázach manažmentu pacientov s AKS: fáza diagnostiky – môže byť komplikovaná modifikáciou symptómov, fáza liečby – diabetes sa berie do úvahy pri stratifikácii rizika aj pri voľbe a stratégii revaskularizačného postupu a fáza dlhodobého sledovania pacienta – charakteristická horšou prognózou, vyšším rizikom recidív AKS a dôrazom na dôslednú kontrolu diabetu.

Diabetes mellitus is one of the risk factor for development of acute coronary syndrome (ACS) and significantly affects the prognosis of patients after overcoming ACS. Invasive cardiologist has to take into consideration the presence of diabetes at all stages during management of patients with ACS: Diagnostic phase – might be complicated by modi­fication of symptoms, phase of treatment – diabetes is taken into account in the risk stratification and also and also in strategy of revascularization, and phase of follow up of patient – characterized by worse prognosis, higher risk of ACS recurrence and emphasis on tight control of diabetes.

• MeSH
• akutní koronární syndrom * diagnóza   terapie   MeSH
• inhibitory agregace trombocytů * terapeutické užití   MeSH
• komplikace diabetu * MeSH
• lidé MeSH
• metaanalýza jako téma MeSH
• prognóza MeSH
• randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
• revaskularizace myokardu * MeSH
• rizikové faktory MeSH
• stenty MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

V roku 2011 na Slovensku bol nepretržitý 24/7 program primárnej PKI (P-PKI) u STEMI vykonávaný v štyroch PKI centrách. Vychádzajúc z geografického rozloženie P-PKI centier a počtu obyvateľov pripadajúcich na jedno P-PKI centrum (1,37 mil. obyv./P-PKI centrum) v danom období bolo možné hodnotiť dostupnosť P-PKI ako suboptimálnu. Cieľom analýzy je vyhodnotenie 2-ročného prežívania pacientov so STEMI prijatých do nemocníc v roku 2011 a posúdenia prežívania vo vzťahu k použitej liečebnej stratégii. Pre analýzu klinických údajov bola použitá databáza SLOVenského registra Akútnych Koronárnych Syndrómov. V tejto analýze sme vyhodnotili 1 580 prípadov AKS (STEMI, NAP a non-STEMI). Zo všetkých STEMI 80,6 % pacientov bolo hospitalizovaných v P-PKI centrách, a to buď formou primárneho, alebo sekundárneho transportu. Primárna reperfúzna liečba bola vykonaná u 76 % pacientov (64,7 % P-PKI, 11,3 % fibrinolýza). 82,3 % pacientov so STEMI bolo prijatých do 12 hodín od vzniku príznakov. Medián celkového ischemického času bol 219 min. V analyzovanej kohorte pacientov so STEMI bola nemocničná mortalita 5,99 %, 30-dňová mortalita 10,7 %, ročná mortalita 14,6 % a dvojročná mortalita 17,6 %. Dvojročné prežívanie pacientov liečených P-PKI bolo signifikantne lepšie oproti pacientom bez primárnej reperfúznej liečby (HR 0,4, p < 0,001) a porovnateľné s pacientami liečenými fibrinolýzou (p = 0,66). 90,7 % pacientov liečených fibrinolýzou však následne absolvovali koronarografické vyšetrenie a podľa potreby rescue, či odloženú PKI. Farmakoinvazívna stratégia reprezentovala podskupinu s najlepšou prognózou, avšak benefit oproti pacientom s P-PKI nedosiahol štatistickú významnosť (p = 0,164). V skupine zomretých pacientov liečených P-PKI medián celkového ischemického času (interval príznaky–PKI) bol 300,5 min, kým u pacientov liečených P-PKI, avšak prežívajúcich dva roky bol 230,5 min (p = 0,043). Signifikantne horšie dvojročné prežívanie mali diabetici (HR 1,63, 95%, p = 0,03).

Four 24/7 P-PCI centres performed emergency program in 2011 in Slovakia. In view of the geographic relations and number of residents per centre (1.37 mil. residents/centre) it was possible to consider access to P-PCI as sub-optimal. The aim of the study is an evaluation of two-year survival of STEMI cohort admitted to hospitals in 2011 and confrontation of survival with used treatment strategy. Clinical outputs were analysed using data acquired from the SLOVak registry of Acute Coronary Syndromes (SLOVAKS). In this analysis we have evaluated 1 580 cases of ACS (STEMI, UAP and NSTEMI). 80.6% of STEMI patients have been admitted into P-PCI-centres via primary or secondary transfer. Primary reperfusion treatment was accomplished in 76.0% of patients (64.7% primary PCI, 11.3% fibrinolysis). 82.3% STEMI patients were admitted within 12 h of symptoms onset. The median of total ischemic time was 219 minutes. In the analysed cohort of STEMI patients an in-hospital mortality of 5.99% was recorded, a 30-day mortality of 10.7%, a one-year mortality of 14.6% and a two-year mortality of 17.6%. The two-year survival of patients treated with P-PCI was significantly better compared with patients without primary reperfusion treatment (HR 0.4, p < 0.001) and comparable with patients treated by thrombolysis (p = 0.66). A total of 90.7% of patients after thrombolysis, however, subsequently underwent coronary angiography and as needed a rescue or delayed PCI was performed. Pharmacoinvasive strategy represented the sub-group with the best prognosis, even though the benefit versus the sub-group treated with primary PCI did not achieve statistical significance (p = 0.164). In patients with P-PCI who died, the median of the total ischemic time (the symptoms–PCI interval) was 300.5 min, while in the patients who survived to two years the median was 230.5 min (p = 0.043). Significantly worse two-year survival was observed in diabetics (HR 1.63, 95% CI, p = 0.03). Conclusions: In 2011 it was possible to record a continuation of the favourable trend in the management of patients with STEMI in Slovakia. The greatest challenge for health care workers in the coming years will be to ensure primary reperfusion treatment for patients in the desired time intervals. Our analysis confirms the excellent prognosis of patients managed through a pharmacoinvasive strategy. The mid-term survival of patients after ACS in Slovakia points to worse results in comparison with results from abroad, which could be associated with an unfavourable length of total ischemic time and less consistent secondary prevention could be speculated.

• MeSH
• akutní koronární syndrom * epidemiologie   chirurgie   terapie   MeSH
• analýza přežití * MeSH
• balónková koronární angioplastika MeSH
• časové faktory MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mortalita MeSH
• registrace MeSH
• reperfuze myokardu MeSH
• senioři MeSH
• statistika přirozeného pohybu MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• hodnotící studie MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Publikácia sa zameriava na rôzne aspekty akútneho koronárneho syndrómu a infarktu myokardu s eleváciami ST úsekov, najmä na ich liečbu. Určené odbornej verejnosti.

• MeSH
• akutní koronární syndrom MeSH
• infarkt myokardu s elevacemi ST úseků MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Patologie. Klinická medicína
• NLK Obory
• kardiologie

V uplynulých rokoch sme svedkami vývoja nových senzitívnejších a špecifickejších biomarkerov a taktiež precíznejších zobrazovacích metodík, ktoré umožňujú detekciu aj minimálneho objemu myokardiálnej nekrózy. Vzhľadom na aktuálnu klinickú prax, spoločenské a epidemiologické aspekty a taktiež požiadavky klinických štúdií, po niekoľkých rokoch sa opäť ukázalo nevyhnutné prehodnotiť poslednú definíciu infarktu myokardu publikovanú v roku 2000, ako konsenzus Európskej a Americkej kardiologickej spoločnosti (ESC/ACC). V roku 2007 sa dosiahol široký odborný konsenzus, pokiaľ ide o kritériá diagnostiky a klasifikáciu infarktu myokardu. Ich zavedenie do klinickej praxe umožní medzinárodnú jednotnosť a možnosť vzájomného porovnávania epidemiologických údajov aj s ohľadom na bližšie klinické súvislosti vzniku infarktu myokardu. Jednotný prístup bude prínosom aj vo vedeckom výskume a zabezpečí možnosť spoľahlivejšieho porovnávania vstupných a výstupných parametrov medzi klinickými štúdiami. Epidemiologické analýzy a medziročné trendy incidencie infarktu myokardu bude treba hodnotiť z aspektu očakávaného nárastu „malých“ infarktov spôsobeného širokým zavedením troponínu do jeho diagnostiky.

In the last years we have witnessed the development of new more sensible and more specific biomarkers and more precise imaging methods enabling detection of minimal volume of myocardial necrosis. Regarding present clinical practice, social and epidemiological aspects as well as clinical studies requirements, the need of redefinition of myocardial infarction published in the year 2000, arouse as the consensus of ESC and SCC. In 2007 a scientific consensus was achieved about criteria of diagnosis and classification of myocardial infarction. Involvement of these criteria into clinical practice is resulting in international uniformity and possibility of comparing epidemiological data. Uniform approach is bringing benefits to scientific research and thus possibility of comparing of input and output parameters among clinical studies. Epidemiological analyses and inter-annual trends of incidence of myocardial infarction will be evaluated from the aspect of increase of “small” infarctions caused by introduction of troponin into its diagnostics.

Úvod a cieľ: Katetrizačný uzáver ASD sa štandardne vykonáva pod kontrolou transezofageálnej echokardiografie (TEE). Zavedenie pažerákovej sondy pacientom spôsobuje značný dyskomfort a možnosť kontinuálneho TEE monitoringu procedúry, obzvlášť pri prolongovanejších výkonoch je limitovaná. Existujú práce dokumentujúce efektívnosť využitia intrakardiálnej echokardiografie (ICE) pri kontrole katetrizačného uzáveru predsieňových skratov, celkové skúsenosti s využitím ICE sú však pomerne malé. Cieľom práce je opísať vlastné skúsenosti s touto metodikou, zhodnotiť jej efektivitu, bezpečnosť a úskalia. Metodika a výsledky: Pod kontrolou ICE sme vykonali 26 katetrizačných uzáverov predsieňového skratu (22 ASD, 4 FOP). Primeraná vizualizácia septa bola dosiahnutá v 22 prípadoch (84,6?%), vo dvoch prípadoch vizualizácia bola slabá avšak zákrok bol dokončený, úplne neadekvátna vizualizácia bola vo dvoch prípadoch (7,6?%) a vyšetrenie bolo potrebné dokončiť pod kontrolou TEE. Uzáver skratu bol úspešný u 23 pacientov (88,4?%). Tolerancia ICE zo strany pacientov bola vynikajúca. Záver: ICE je efektívna a bezpečná zobrazovacia metodika na zabezpečenie kontroly katetrizačného uzáveru ASD/PFO. Jej hlavnou výhodou oproti TEE je lepšia tolerancia zo strany pacienta, možnosť kontinuálneho monitoringu a znížená potreba fluoroskopie a sedácie pacienta. Na druhej strane TEE však umožňuje detailnejší popis anatómie, rimov, dodatočných defektov apod. Použitie TEE v diagnostickej fáze považujeme za nenahraditeľné.

Aim: Catheter ASD closure is routinely guided by transoesophageal echocardiography (TEE). Oesophageal probe courses considerable dyscomfort to patients and using TEE during longer procedures could be limiting factor. There are data confirming effectiveness of intracardiac echocardio­graphy (ICE) as imaging tool guiding the procedure, however, general experience with the technique is limited. The aim of this report is to describe our own experience with ICE and analyze its effectiveness, safety and pitfalls. Methods and results: We have performed 26 catheter closure of atrial shunts (22 ASD, 4 FOP) guided by ICE. There was appropriate visualization of atrial septum reached in 22 cases (84.6?%), in two cases it was less appropriate and in next two cases (7.6?%) it was unappropriate and switch to TEE was necessary. In 23 cases (88.4?%) the closure of the shunt was succesfull. The tolerance of ICE by patients was excelent. Conclusion: ICE is effective and safe imaging technique to guide procedure of catheter closure of ASD/PFO. The main advantage of ICE as compared to TEE si better tolerance by patient, possibility of continuous and prolong echo monitoring and decrease need for fluoroscopy and patient sedation. On the other hand TEE allows more detailed description of septal anatomy, rims, additional defects etc. Use of TEE in diagnostic period is not replaceable.

• MeSH
• defekty septa síní diagnóza   chirurgie   MeSH
• diagnostické techniky kardiovaskulární trendy   využití   MeSH
• echokardiografie transezofageální metody   trendy   využití   MeSH
• foramen ovale chirurgie   MeSH
• lidé MeSH
• miniinvazivní chirurgické výkony metody   trendy   využití   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• srdeční katetrizace metody   trendy   využití   MeSH
• vena femoralis chirurgie   MeSH
• výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) metody   statistika a číselné údaje   využití   MeSH
• zaváděcí katétry trendy   využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Inhibítory trombocytových glykoproteínových receptorov IIb/IIIa sú novšou skupinou antiagregačne pôsobiacich liekov, doteraz efektívnych len v intravenóznej forme. Pri akútnych koronárnych syndrómoch sa extenzívne skúmali štyri intravenózne formy inhibítorov glykoproteínových IIb/IIIa receptorov: abciximab (ReoPro), eptifibatide (Integrilin), tirofiban (Aggrastat), lamifiban. Podľa aktuálnych poznatkov táto liečba je indikovaná predovšetkým u pacientov podrobujúcich sa perkutánnej koronárnej intervencii.

GP IIb/IIIa inhibitors are the newest group of antiplatelet drugs available only for intravenous use at present. There were four forms of GP IIb/IIIa inhibitors extensively tested in acute coronary syndromes: abciximab (ReoPro), eptifibatide (Integrilin), tirofiban (Aggrastat) and lamifiban. According to present data in course of acute coronary syndrome indication for this treatment is appointed mainly for patients undergoing percutaneous coronary intervention.

Faktory spojené s vysokým rizikom progresie do infarktu alebo k smrti:a) rekurentná ischémia myokardu (rekurujúca stenokardia, včasná poinfarktová angína pektoris a/alebo dynamické zmeny ST-T na EKG, najmä nové alebo predpokladané nové depresie segmentu ST)b) zvýšená hladina troponínuc) hemodynamická nestabilitad) závažné arytmie (repetitívna komorová tachykardia, komorová fibrilácia)e) diabetes mellitusf) EKG obraz, pri ktorom sa nedajú posúdiť zmeny ST-T ( napr. BĽR)

Akútne koronárne syndrómy patria k najväčším zdravotníckym problémom a v európskych podmienkach predstavujú veľkú časť hospitalizácií. Pacienti bez perzistujúcich elevácií srgmentu ST by mali dostať základnú liečbu, zahŕňajúcu acetylsalicylovú kyselinu, heparín, clopidogrel, betablokátory a nitráty. Na základe klinického vyšetrenia, EKG a biochemických parametrov je možné v kategórii pacientov bez elevácií segmentu ST jednoducho vyselektovať vysoko rizikovú skupinu, ktorá profituje z invazívneho postupu s intervenčnou alebo chirurgickou revaskularizáciou. V období po prepustení je potrebný agresívny manažment rizikových faktorov: nefajčiť, pravidelný pohyb, kontrola hypertenzie a hladiny cholesterolu. Dlhodobo je potrebné užívať acetylsalicylovú kyselinu, betablokátory a statín, najmenej 9 mesiacov aj clopidogrel.

Acute coronary syndromes are a major health care problem and represent a large number of hospitalizations annually throughout Europe. Patients without persistent ST-segment elevations should receive baseline treatment including aspirin, low-molecular-weight heparin, clopidogrel, betablockers and nitrates. Clinical examination, biochemistry and electrocardiogram enable simple risk stratification of patients presenting without ST elevation and selection of those high risk patients who benefit from invasive strategy with interventional or surgical revascularization. In all cases, an agressive management of risk factors: no smoking, regular exercise. Aspirin, clopidogrel for at least 9 months, beta-blockers and statins must be continued during follow-up.

• MeSH
• algoritmy MeSH
• dobutamin diagnostické užití   MeSH
• dospělí MeSH
• echokardiografie metody   MeSH
• koronární angiografie MeSH
• koronární nemoc diagnóza   patofyziologie   ultrasonografie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• senzitivita a specificita MeSH
• zátěžový test MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• MeSH
• angina pectoris MeSH
• lidé MeSH
• metabolický syndrom etiologie   terapie   MeSH
• zátěžový test MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH