Q112423967
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Kožná larva migrans (Larva migrans cutanea) patrí k najfrekventovanejším cestovateľským parazitárnym kožným infekciám importovaným z tropických a subtropických oblastí. Charakteristický klinický obraz ochorenia je spôsobený migráciou lariev háčikovitých červov v epiderme. V článku opisujeme prípad piatich pacientov (tri ženy, dvaja muži), ktorí sa vrátili z Thajska s tri týždne trvajúcimi svrbivými kožnými léziami. Diagnóza bola stanovená na základe charakteristického klinického obrazu v kontexte s pobytom na pláži v tropických oblastiach. Všetci pacienti boli úspešne preliečení orálnym albendazolom (v dávke 400 mg denne po dobu 3 dní). U jedného pacienta bol 3 dňový cyklus s albendazolom opakovaný.
Cutaneous larva migrans is one of the most frequent travel-associated parasitic skin infections imported from tropical or subtropical regions. The typical clinical presentation is caused by the migration of hookworm larvae in the epidermis. We are describing a case series of five patients (three women, two men), who were suffering from pruritic cutaneous lesions for 3 weeks, after they had returned from a trip to Thailand. The diagnosis was based on the typical clinical presentation and history of beach exposure in tropical regions. All patients were successfully treated with oral albendazol (400 mg a day for three days). In one patient, two courses of albendazol have been used.
- MeSH
- albendazol aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- anthelmintika MeSH
- cestování MeSH
- dospělí MeSH
- eozinofilie diagnóza farmakoterapie MeSH
- infekce oblými hlísty diagnóza etiologie farmakoterapie MeSH
- larva migrans * parazitologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- parazitární onemocnění kůže * diagnóza farmakoterapie MeSH
- pruritus MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Cieľom práce bolo vyvolať experimentálnu infekciu antropofilným dermatofytom Trichophytonrubrum na zvierati a potvrdiť ju klinickým, mykologickým a histopatologickým vyšetrením.Na prípravu inokulátu sme použili kultúry T. rubrum izolované z pacientov chorých na dermato-mykózu. Inokulát sme kultivovali v podmienkach intenzívnej aerácie (trepanie). Jeho hustota bola2,0 . 10 6 /ml klíčenia schopných spór a hýfových fragmentov. Na chrbáte zvieraťa sme na plochuzbavenú srste a podráždenú skarifikáciou (plocha 4 cm 2 ) vtreli 2 ml inokulátu.Experimentálnu mykotickú infekciu sme vyvolali na jednom zo štyroch morčiat a na jednom z dvochkrálikov domácich. Prvé klinické prejavy mykotickej infekcie sme zistili 6. a 9. deň po inokulácii.Z ložiska sme vykultivovali T. rubrum. Z nepostihnutej srsti z blízkeho ako aj zo vzdialeného okoliasme izolovali početné kontaminanty, iné huby ako dermatofyty. V histopatologickom materiáli smezistili v odlučujúcich vrstvách stratum corneum PAS-pozitívne septované vlákna. Početné PAS-po-zitívne septované vlákna sa nachádzali aj vo vlasových folikuloch. V kóriu bola prítomná zmiešanázápalová infiltrácia s prevahou histiocytov a polymorfonukleárnych leukocytov. Nezistili sme mor-fologické zmeny pasážovaním dermatofyta T. rubrum cez zvieratá.Na vyvolanie experimentálnej infekcie dermatofytom Trichophyton rubrum sú vhodnými zvierata-mi morča aj králik domáci.
The objective of the work was to induce experimental infection with the anthropophil dermatophyteTrichophyton rubrum in animals and to confirm it by clinical, mycological and histopathologicalexamination.For preparation of the inoculum the authors used a T. rubrum culture isolated from patientssuffering from dermatomycosis. The inoculum was cultivated under conditions of intensive aeration(shaking). Its density was 2.0 . 10 6 /ml of germinative spores and hyphal fragments. On the animal’sback shoved and irritated by scarification (area 4 cm 2 ) 2 ml inoculum were rubbed in.Experimental mycotic infection was induced in one of four guinea pigs and one of two domesticrabbits. The first clinical manifestations of mycotic infection were found on the 6 th and 9 th day afterinoculation. From the focus T. rubrum was cultivated. From the unaffected hair in the close vicinityand at more remote sites numerous contaminants were isolated, other fungi as well as dermatophy-tes. In the histopathological material the authors found in the shed layers of the stratum corneumPAS positive septate fibres. Numerous PAS positive septate fibres were found also in the hairfollicles. In the corium a mixed inflammatory infiltration was present with a predominance ofhistiocytes and polymorphonuclear leukocytes. No morphological changes were found after pas-saging the dermatophyte T. rubrum via animals.Guinea pigs and the domestic rabbit are useful animals for inducing experimental infection withthe dermatophyte Trichophyton rubrum.
Buschke-Löwensteinov tumor označovaný aj condylomata acuminata gigantea patrí medzi veľmi zriedkavé STI spôsobené HPV vírusmi (Human Papilloma Virus), najmä nízko rizikovými typmi HPV 6 a 11. Tumor je charakteristický rozsiahlou pomaly rastúcou karfiolovitou masou v anogenitálnej oblasti. Vyznačuje sa lokálne agresívnym, deštruktívnym potenciálom a častou recidívou po liečbe. Jedinci trpiaci na primárny alebo sekundárny imunodeficit sú rizikovou skupinou pre rozvoj Buschke-Löwensteinovho tumoru. Diagnostika Buschke-Löwensteinovho tumoru sa opiera o typický klinický obraz rozsiahlej tumoróznej masy s krvácaním, secernáciou či fistuláciou. Histologická definícia ochorenia je bez jednoznačných čŕt malignity. Štandardné liečebné postupy tohto ochorenia neexistujú; lokálna cytodeštrukčná a imunomodulačná liečba nie je dostatočne účinná. Pri plne rozvinutom klinickom obraze Buschke-Löwensteinovho tumoru sa všeobecne preferuje chirurgická intervencia. Možné je použiť aj kombináciu viacerých terapeutických metód. Autori uvádzajú prípad 44-ročného muža so sekundárnym imunodeficitom na podklade chronického zápalového procesu (tuberkulóza kostí) a chronického alkoholizmu. Pacient trpel condylomata acuminata gigantea v skrotálnej a perianálnej oblasti. Histologicky bol nález z lézie bez známok malignity, geneticko-molekulárnymi metódami (RT-PCR; Polymerase Chain Reaction) bol izolovaný nízko rizikový HPV 6. Pacient sa podrobil chirurgickému zákroku s následnou lokálnou liečbou 5 % imiquimodom a metizoprinolom p. o. po dobu niekoľkých mesiacov. Pacient je počas ročného sledovania bez recidívy ochorenia.
Buschke-Löwenstein tumor, condyloma acuminata gigantea, is a very rare STI caused by HPV viruses (Human Papilloma Virus), mainly low-risk HPV 6 and 11. Tumor is characterized by a huge slowly growing cauliflower mass in anogenital region with invasive and destructive potential. Recurrence after treatment is very common. Primary or secondary immunodeficiency is the risk factor of Buschke-Löwenstein tumor development. The diagnosis is based on a typical clinical picture of a huge tumor mass with bleeding, effusion or fistulas. The histological evaluation reveals no typical signs of malignancy. The treatment guidelines do not exist, the local cytodestructive and immunomodulatory treatment is not efficient. The surgical intervention is preferred in cases with well developed features of the disease. Combination therapy might be also effective. Authors report a case of 44-year-old man with secondary immunodeficiency due to chronic inflammatory condition, namely bone tuberculosis, and chronic alcoholism. The patient suffered from giant genital warts in scrotal and perianal area. Histopathological examination revealed no signs of malignancy. Genetic-molecular methods (RT-PCR; Real Time Polymerase Chain Reaction) confirmed low risk HPV 6. The patient was successfully treated with surgery and subsequently with topical 5% imiqumod and metizoprinol systematically for several months. One-year follow-up was without recurrence.
- Klíčová slova
- imiquimod, metizoprinol,
- MeSH
- adjuvancia imunologická terapeutické užití MeSH
- alkoholismus komplikace MeSH
- aminochinoliny terapeutické užití MeSH
- Buschke-Löwenstein tumor * diagnóza chirurgie patologie MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- lidský papilomavirus 6 * genetika MeSH
- nádory anu MeSH
- prekancerózy MeSH
- protinádorové látky terapeutické užití MeSH
- recidiva MeSH
- skrotum MeSH
- syndromy imunologické nedostatečnosti * komplikace MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Pemphigus vulgaris (PV) je autoimunitná choroba, ktorá sa spája s genetickou predispozíciou, na ktorej sa najväčšou mierou podieľajú gény HLA-komplexu. Cieľom našej práce bolo zistiť, či táto choroba v slovenskej populácii, podobne ako je tomu v iných kaukazoidných populáciách, je tiež asociovaná s alelami HLA-komplexu. V súbore 32 pacientov s PV sme stanovili frekvencie HLA-DRB1 a -DQB1 aliel a porovnávali so zdravou populáciou. Zistili sme štatisticky signifikantnú pozitívnu asociáciu s alelami DRB1*14 (20,31 % vs. 2,69 %, OR = 9,2, Pc< 0,001) a DRB1*04 (39,06 % vs. 11,16 %, OR = 5,1, Pc< 0,001). Alely DQB1*03 a DQB1*05 sa vyskytovali častejšie tiež, ale signifikantnú úroveň nedosiahli. Frekvencia alely DQB1*06 bola u pacientov s PV, v porovnaní s kontrolnou skupinou, signifikantne nižšia (3,12 % vs. 20,61 %; OR = 0,12, Pc = 0,002). Nižšie, ale štatisticky nesignifikantné, alelové frekvencie sme zaznamenali tiež pri DRB1*11 a DRB1*15. Uvedené výsledky sú v súlade s údajmi uvádzanými v literatúre a prispievajú tak k celkovej genetickej charakteristike choroby.
Pemphigus vulgaris (PV) is an autoimmune disease with genetic predisposition associated mostly with HLA complex alleles. We examined whether this holds true for Slovak population similarly to other Caucasian populations. In 32 patients the frequency of HLA-DRB1 and DQB1 alleles was examined and compared to healthy population. The statistically significant positive association with alleles DRB1*14 (20,31 % vs. 2,69 %, OR = 9,2, Pc< 0,001) and DRB1*04 (39,06 % vs. 11,16 %, OR = 5,1, Pc< 0,001) was found. DQB1*03 and DQB1*05 alleles were more frequent but not on a significant level. DQB1*06 were significantly lower in PV patients in comparison with control group (3,12 % vs. 20,61 %; OR = 0,12, Pc = 0,002). Lower, statistically non-significant frequency was noted for DRB1*11 and DRB1*15 alleles. These results correspond well with the literature and help to overall genetic characteristics of the disease.
Podklad. Scabies norvegica, alebo krustózny svrab, sa považuje za zriedkavú chorobu, a zvyčajne je spôsobená abnormálnou imunitnou odpoveďou hostiteľa na parazita. Diagnóza môže napodobovať rôzne dermatózy a preto býva chybne diagnostikovaná, čo vedie k chybnému manažmentu liečby. Kazuistika. 85-ročná žena, ktorá trpela na bulózny pemfigoid bola konzultovaná pre podozrenie na alergickú reakciu na používané lieky hydrochlorotiazid alebo lacipil. Počas tohto obdobia bola dávka kortikosteroidu, ktorú používala pre základnú bulóznu diagnózu zvýšená, no kožný nález sa napriek tomu zhoršoval. ELISA na prítomnosť protilátok proti podozrivým liekom z hypersensitivity bola negatívna. Histologické vyšetrenie odhalilo zápalové bunky v hornej časti dermis a parazity. Priame mikroskopické vyšetrenie z materiálu zoškrabaného z ložísk zachytilo početné parazity Sarcoptes scabiei. Pacientka bola liečená lokálnymi keratolytikami s následnou aplikáciou tradičných scabicíd dva-krát tak dlho ako za bežných okolností. Záver. Scabies norvegica môže byť mylne diagnostikovaný u imunosuprimovaných pacientov, čo vedie k chybnému manažmentu liečby. Diagnózu svrab je potrebné vylúčiť vždy, ak imunosuprimovaný pacient trpí na pruritus.
Norwegian or crusted scabies is considered a rare affection and presumably represents an abnormal host immune response to Sarcoptes scabiei. As the condition mimics a range of dermatoses, it can be easily misdiagnosed and mismanaged. CASE REPORT: A 85-year-old woman suffering from bullous pemphigoid was referred for evaluation with presumptive diagnosis of an adverse drug reaction to hydrochlorothiazide or lacipil. Systemic corticosteroid therapy as the mainstay in the control of the bullous skin disorder was increased, but the skin condition worsened. ELISA for the detection of antibodies against the drugs suspected of causing hypersensitivity was negative. Histological examination disclosed inflammatory cells in the upper dermis and parasites. Direct microscopy of the scraped material revealed numerous parasites of the Sarcoptes scabiei type. The patient was treated with topical keratolytics following traditional scabicides for twice as long in comparison with the standard protocol. CONCLUSION: Norwegian scabies may be misdiagnosed and mismanaged in immunosuppressed patients. The diagnosis of scabies should always be considered in immunosuppressed patients with pruritus.
- MeSH
- bulózní pemfigoid imunologie MeSH
- chybná diagnóza MeSH
- diuretika škodlivé účinky MeSH
- hydrochlorthiazid škodlivé účinky MeSH
- imunokompromitovaný pacient MeSH
- léková dermatitida diagnóza MeSH
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- svrab diagnóza MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
