Q120584663
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Goal: The objective of this study was to identify which risk factors nurses in the Slovak Republic perceive as most significant for validating the nursing diagnosis Risk for Frail Elderly Syndrome (NANDA I 2021-2023) in older patients. The Fehring's Diagnostic Content Validity model was used for validating the potential nursing diagnosis to find out the significance of the risk factors for the nursing diagnosis Risk for Frail Elderly Syndrome. The study included two samples: 126 nurses from healthcare facilities (n1) and 51 nurses from social service facilities (n2) who met the modified Fehring's criteria for an expert. Results: Out of the total number of 36 items, seven items in the n1 sample and 12 items in the n2 sample were identified as major (most frequently present) risk factors that can be predictors of age-related frailty. The samples reached an agreement on six major risk factors: impaired mobility, immobility, chronic illness, history of falls, age >70 years, and social isolation. Most risk factors were rated as minor (they were present less frequently). Conclusion: Due to the findings in the present study, we suggest considering their use as key risk factors in all older adults over 70 years of age to improve and facilitate nurses' assessment and guidance for the selection of interventions that are to be used to prevent frailty.
- MeSH
- časná lékařská intervence metody MeSH
- chronická nemoc ošetřování prevence a kontrola MeSH
- křehkost * diagnóza prevence a kontrola MeSH
- křehký senior MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelská diagnóza metody MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- rizikové faktory * MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- sociální izolace MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiská: Interakcia s chorými v paliatívnej starostlivosti si vyžaduje kvalitne vzdelané sestry.Cieľ: Hodnotenie vybraných tém kurzu "Multimediálna podpora vzdelávania členov in-terdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu starostlivosť", ktorý vznikol v rámci projektu KEGA 022UKF-4/2015. Porovnanie výsledkov ôsmych autotestov na základe bodového hodnotenia a časových údajov medzi študentmi so stredoškolským zdravot-níckym vzdelaním (zdravotníci) a bez stredoškolského zdravotníckeho vzdelania (nezdra-votníci).Metódy: Výskumný súbor predstavovalo 115 študentov 1. a 2. ročníka študijného odbo-ru "ošetrovateľstvo", v akademickom roku 2016/2017. Z toho bolo 83 študentov zdra-votníkov a 32 nezdravotníkov. Z celkovej vzorky bolo 111 žien a 4 muži. Autotesty boli zamerané na témy: Zmeny mobility, Únava, Symptómy gastrointestinálneho systému, Symptómy respiračného systému, Príbuzní a dobrovoľníci, Duchovný rozmer a Profesijná etika v paliatívnej starostlivosti.Výsledky a diskusia: Štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) pri bodovom hodnotení sme zistili v témach: Zmeny mobility (p = ,034) a Symptómy gastrointestinálneho systému (p = ,001), kde vyšší počet bodov získali nezdravotníci. Pri hodnotení v súvislosti s dĺžkou času pri vypĺňaní štatisticky významný rozdiel bol zistený v téme Únava (p = ,033), kde zdravotníci dosiahli vyššiu hodnotu oproti nezdravotníkom. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na menšie rozdiely pri vzdelávaní zdravotníkov a ne-zdravotníkov. Zdôrazňujeme však potrebu skvalitňovania prípravy v oblasti paliatívnej starostlivosti, s perspektívou celoživotného vzdelávania
Background: An interaction with the sick in palliative care requires well-educated nurses.Objective: Evaluation of the selected topics in the course "Multimedia Support for Edu-cation of Interdisciplinary Team Members Focused on Palliative Care" which was deve-loped as part of the project KEGA 022UKF-4/2015. Comparison of the results of eight auto tests on the basis of score evaluation and time data between the students with com-pleted secondary healthcare education (healthcare professionals) and without secondary healthcare education (non-healthcare professionals).Methods: The sample consisted of 115 students of Years 1 and 2 in the study field Nursing in the academic year 2016/2017. There were 83 healthcare professionals and 32 non-healthcare professionals. The sample consisted of 111 women and 4 men. The auto tests focused on the topics: Changes in mobility, Fatigue, Symptoms of the gastrointes-tinal system, Symptoms of the respiratory system, Relatives and volunteers, Spirituality, and Professional ethics in palliative care.Results and discussion: The statistically significant differences (p < 0.05) were found in the topics: Changes in mobility (p = .034) and Symptoms of the gastrointestinal system (p = .001) in which non-healthcare professional had higher scores. In the evaluation re-lated to time needed for completion, the statistically significant difference was found in the topic Fatigue (p = .033) in which the healthcare professionals had a higher score than the non-healthcare professionals.Conclusion: The study results show minor differences in education of healthcare and non-healthcare professionals. We emphasise, however, the need to increase the quality of training in the area of palliative care with a perspective of lifelong education.
Súhrn Cieľom štúdie bola validácia aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu u pacientov vyššieho veku. Práca má charakter retrospektívnej a komparatívnej štúdie. Na validáciu ošetrovateľskej diagnózy boli zvolené Fehringove modely - Model validity diagnostického obsahu a Na pacienta zameraný model klinickej diagnostickej validity, pomocou ktorých sme zisťovali významnosť určujúcich znakov ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Do výskumu boli zaradené 2 výberové súbory: Prvý výberový súbor (n1) tvorilo 101 sestier - expertiek podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Druhý výberový súbor (n2) tvorilo 50 hospitalizovaných pacientov vyššieho veku, ktorí dosiahli menej ako 17 bodov (malnutričné indikačné skóre) v prvej a druhej časti štandardizovaného nástroja na hodnotenie stavu výživy - MNA (Mini Nutritional Assessment). Z celkového počtu 22 položiek sestry označili 1 za hlavnú - príjem potravy je menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,87). V súbore pacientov títo označili 6 položiek z celkového počtu 17 za hlavné. Sú to: nezáujem o jedlo (0,83), odpor k jedlu (0,82), zmenená chuť (0,78), znížená telesná hmotnosť (0,77), strata telesnej hmotnosti pri primeranom príjme potravy (0,77), príjem potravy menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,76). Vzhľadom k zisteniam navrhujeme zvážiť zaradenie hodnotiacich nástrojov, ktoré sa zameriavajú na včasné rozpoznanie podvýživy u všetkých hospitalizovaných seniorov s menším potravinovým príjmom.
The aim of this study was to validate the actual nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements in older patients. It is a retrospective and comparative study. To validate the nursing diagnosis, we used the Fehring's models: the Diagnostic Content Validity Model and the Patient-Focused Clinical Diagnostic Validity Model. They were used to find out the significance of the defining characteristics of the nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements. After data collection, we calculated a weighted score (WS) for each defining characteristic. There were two samples in the study. The first sample (n1) consisted of 101 nurses - experts according to the modified Fehring's criteria. The second sample (n2) consisted of 50 hospitalized older patients who had fewer than 17 points (a score indicative of malnutrition) in the first and second parts of the standardised nutrition assessment tool - the MNA (Mini Nutritional Assessment). Out of 22 items, the nurses rated one item as major: food intake less than recommended daily allowance (0.87). In the sample of patients, they rated six items out of 17 as major. They are: insufficient interest in food (0.83), food aversion (0.82), alteration in taste sensation (0.78), decreased body weight (0.77), weight loss with adequate food intake (0.77), and food intake less than recommended daily allowance (0.76). As a result of this study, we suggest considering the inclusion of measurement tools that focus on early detection of malnutrition in all hospitalised older people with lower food intake.
- MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * statistika a číselné údaje MeSH
- podvýživa * diagnóza ošetřování MeSH
- senioři MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- srovnávací studie MeSH
- validační studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Cieľ: Cieľom štúdie bola obsahová validácia ošetrovateľskej diagnózy Riziko narušenia celistvosti kože vybraným súborom slovenských sestier – expertov so zameraním na zistenie, ktoré rizikové faktory sú považované za hlavné pri vzniku dekubitov. Design: Retrospektívna štúdia. Metodika: Na validáciu potenciálnej ošetrovateľskej diagnózy bol zvolený Fehringov model validity diagnostického obsahu, pomocou ktorého sme zisťovali významnosť rizikových faktorov ošetrovateľskej diagnózy Riziko narušenia kožnej integrity len v súvislosti so vznikom dekubitov. Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Výberový súbor tvorilo 126 sestier – expertov podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Výsledky: Z celkového počtu 23 položiek sestry označili 9 za významné (najčastejšie prítomné) rizikové faktory (v zátvorkách uvádzame hodnoty váženého skóre). Sú to: fyzická imobilizácia (0,92), kostné výčnelky (0,9), nevyvážená výživa (0,86), vlhkosť (0,86), mechanické faktory (strižné sily, tlak, obmedzenie) (0,84), skóre Norton škály 14 ≥ bodov (0,81), hypertermia (0,81), exkréty (0,77), vekové extrémy (0,76). Medzi niektorými rizikovými faktormi sme zistili štatisticky významné korelácie, ktoré sú kladné a pohybujú sa v rozmedzí 0,2–0,4. Najsilnejšiu koreláciu sme zistili medzi vlhkosťou a mechanickými faktormi (r = 0,4008) a vlhkosťou a fyzickou imobilizáciou (r = 0,3072). Záver: Použitím DCV modelu bolo súborom expertov identifikovaných deväť významných rizikových faktorov, ktoré môžu byť prediktormi vzniku dekubitov.
Aim: The aim of the study was content validation of the nursing diagnosis of at Risk of Impaired Skin Integrity by a sample of Slovak nurse-experts. It focuses on identifying the major risk factors in pressure ulcer development. Design: Retrospective study. Methods: The Diagnostic Content Validity Model designed by Fehring was used for validation of the nursing diagnosis; we used it to establish the significance of the risk factors of the nursing diagnosis of at Risk of Impaired Skin Integrity in relation to pressure ulcer development. Correlation analysis was used for evaluation of the relationships between the risk factors. The sample consisted of 126 nurse-experts in accordance with modified Fehring criteria. Results: Out of 23 items, the nurses rated nine as significant (the most frequently present) risk factors (the weighted scores are shown in brackets): physical immobilisation (0.92), skeletal prominence (0.9), imbalanced nutritional state (0.86), moisture (0.86), mechanical factors (e.g., shearing forces, pressure, restraint) (0.84), a Norton Scale score of 14 ≥ points (0.81), hyperthermia (0.81), excretions (0.77), and extremes of age (0.76). Statistically significant correlations, which are positive and range between 0.2 and 0.4, were found between some risk factors. The strongest correlations were found between moisture and mechanical factors (r = 0.4008) and moisture and physical immobilization (r = 0.3072). Conclusion: Using the DCV model, the experts identified nine significant risk factors which can be predictors of pressure ulcer development.
Chronická bolesť patrí k prioritným problémom v paliatívnej starostlivosti. Cieľom výskumu bola validácia ošetrovateľskej diagnózy Chronická bolesť (00133) u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Práca má charakter retrospektívnej štúdie. Na posúdenie definujúcich charakteristík ošetrovateľskej diagnózy sme použili Fehringov model klinickej diagnostickej validity zameraný na pacienta, ktorý využíva informácie od pacientov. Vytvorili sme hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 15 definujúcich charakteristík diagnózy Chronická bolesť (00133). Výskumnú vzorku predstavovalo n = 83 pacientov v paliatívnej starostlivosti, liečených pre bolesť minimálne šesť mesiacov. Definujúce charakteristiky boli pacientmi hodnotené na Likertovej škále (od 1 – nie je vôbec charakteristické pre mňa, do 5 – veľmi charakteristické pre mňa). Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Z celkového počtu 15 definujúcich charakteristík neurčili pacienti ani jednu ako hlavnú. Sedem zaradili k vedľajším: Bolesť (0,68), Zmeny vo vzorci spánku (0,55), Zmenená schopnosť pokračovať v predchádzajúcich aktivitách (0,54), Únava (0,52), Atrofia zasiahnutých svalových skupín (0,51), Strach z opakovaného zranenia (0,51) a Nepokoj (0,50). Osem definujúcich charakteristík pacienti vyradili. Štatisticky významný vzťah sme zistili medzi ôsmimi pármi vedľajších definujúcich charakteristík na úrovni p < 0,01. Výsledky výskumu poukazujú na nosné definujúce charakteristiky, ktoré môžu pomôcť sestrám v identifikácii a formulovaní presnej ošetrovateľskej diagnózy v klinickej praxi.
Chronic pain is one of the priority problems in palliative care. The study objective was the validation of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133) in patients in palliative care. It is a retrospective study. To evaluate the defining characteristics of the nursing diagnosis, we used the patient-focused clinical diagnostic validity model of Fehring, which uses information obtained directly from patients. We designed a questionnaire-type measurement tool containing 15 defining characteristics of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133). The sample included n = 83 patients in palliative care who were treated for pain for at least six months. The defining characteristics were rated by the patients on the Likert-type scale (from 1 – not at all characteristic of me, to 5 – very characteristic of me). After data collection, we calculated weighted scores (WS) for each of the defining characteristics. We used correlation analysis to analyze the relationships between the risk factors. None of the 15 defining characteristics were considered major by the patients. Seven defining characteristics were considered minor: pain (0.68), changes in sleep pattern (0.55), altered ability to continue previous activities (0.54), fatigue (0.52), atrophy of the involved muscle group (0.51), fear of re-injury (0.51), and restlessness (0.50). Eight defining characteristics were discarded by the patients. A statistically significant relationship was found between eight pairs of the minor defining characteristics, p < 0.01. The study results suggest the essential defining characteristics that may help nurses in identifying and defining an accurate nursing diagnosis in clinical practice.
- MeSH
- chronická bolest * diagnóza ošetřování MeSH
- lidé MeSH
- měření bolesti MeSH
- ošetřovatelská diagnóza klasifikace metody MeSH
- ošetřovatelské zhodnocení MeSH
- paliativní péče metody pracovní síly MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Ošetrovateľská diagnóza Zhoršený komfort (00214) patrí k novým diagnózam v NANDA International 2009–2011 (North American Nursing Diagnosis Association International). Jej holistické zameranie obsahujúce fyzické, psychospirituálne a sociálne dimenzie koreluje s problémami žien v období klimaktéria. Cieľom práce bolo validovať ošetrovateľskú diagnózu Zhoršený komfort (00214) so zameraním na obdobie klimaktéria. Stanovili sme danú ošetrovateľskú diagnózu u vybraného súboru žien (n = 80) v období klimaktéria a prostredníctvom nich sme hodnotili definujúce charakteristiky tejto diagnózy. Bol zvolený Na pacienta zameraný Fehringov model klinickej diagnostickej validity (Patient – focused clinical diagnostic validity model). Na posúdenie definujúcich charakteristík bol vytvorený hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 23 položiek a identifikačné údaje. Definujúce charakteristiky boli ženami hodnotené na Likertovej škále. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Výsledky výskumu sa v hlavných definujúcich charakteristikách zhodujú s výsledkami iných štúdií. K hlavným definujúcim charakteristikám zaradili ženy: Narušený vzorec spánku (VS 0,76), Pocit tepla (VS 0,76) a Pocit diskomfortu (VS 0,75). Desať definujúcich charakteristík ženy zaradili k vedľajším a desať vylúčili ako nevýznamné pre ošetrovateľskú diagnózu Zhoršený komfort (00214). Výsledky výskumu poukazujú na rôznorodosť symptomatológie v období klimaktéria. Úlohou ošetrovateľstva je podpora a vzdelávanie žien v období klimaktéria so zameraním na vytvorenie pozitívneho postoja k tomuto obdobiu a zlepšenie bio-psycho-sociálneho a duchovného prežívania žien.
The nursing diagnosis Impaired Comfort (00214) is one of the new diagnoses in NANDA International 2009–2011 (North American Nursing Diagnosis Association International). Its holistic focus containing physical, psycho-spiritual and social dimensions correlates with the problems in menopausal women. The objective of the study was to validate the nursing diagnosis Impaired Comfort (00214) with the focus on menopause. We identified the diagnosis in a selected group of menopausal women (n = 80); their responds were used for evaluation of the defining characteristics of the diagnosis. The patient-focused clinical diagnostic validity model by Fehring was used. A questionnaire-type evaluation tool containing 23 items and identification data was designed to evaluate the defining characteristics. Women evaluated the defining characteristics on the Likert-type scale. After collecting the data, weighted scores (WS) were calculated for each defining characteristic. The research results on major defining characteristics were consistent with the results of other studies. The major defining characteristics selected by women were: Disturbed sleep pattern (WS = 0.76), Reports being hot (WS = 0.76), and Reports being uncomfortable (WS = 0.75). Women described ten defining characteristics as minor, and discarded ten defining characteristics as irrelevant for the nursing diagnosis Impaired Comfort (00214). The research results show the diversity of symptomatology in menopause. The roles of nursing include support for and education of menopausal women focused on positive attitude towards menopause and improvement of bio-psycho-social and spiritual experiencing in women.
- MeSH
- bolest klasifikace komplikace ošetřování MeSH
- chorobopisy MeSH
- financování organizované MeSH
- hospice MeSH
- lidé MeSH
- nádory komplikace ošetřování MeSH
- nemocnice pro chronická onemocnění MeSH
- ošetřovatelská péče metody psychologie MeSH
- ošetřovatelské záznamy MeSH
- péče o pacienta metody MeSH
- péče v hospici metody organizace a řízení psychologie MeSH
- rozhovory jako téma MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Posudzovanie funkčného stavu je súčasťou starostlivosti o starých ľudí a je podstatou ošetrovateľského posudzovania. Úroveň sebestačnosti hodnotia sestry v lôžkových zdravotníckych a sociálnych zariadeniach aj sestry v primárnej starostlivosti v rámci ošetrovateľskej anamnézy. Z praktického hľadiska je najdôležitejšie poznať, ako pacient dokáže zvládnuť aktivity denného života. Na testovanie sa používa mnoho funkčných testov, ktoré slúžia na objektívne hodnotenie stupňa závislosti u staršieho pacienta, na odhadnutie záťaže a kvantitatívnej potreby ošetrujúceho personálu, alebo pomáhajú pri rozhodovaní o indikácii služieb domácej a sociálnej starostlivosti alebo o umiestnení do trvalej ústavnej starostlivosti. Cieľmi práce bolo zistiť schopnosť sebaopatery u hospitalizovaných seniorov a určiť deficity pri aktivitách denného života prostredníctvom funkčných testov, porovnať výsledky posudzovania stupňa závislosti viacerými funkčnými testami, posúdiť zhodu a tým spoľahlivosť sesterského diagnostického záveru. Následne plánovanými intervenciami ovplyvniť schopnosť starostlivosti o seba a zistiť efektívnosť aplikovaných sesterských činností vybraného súboru z klasifikačných systémov NIC (Nursing Interventions Classifications) porovnaním schopnosti starať sa o seba na začiatku a na konci hospitalizácie. Na realizáciu výskumu sme použili ako hlavnú metódu kváziexperiment. Doplňujúcou metódou bolo pozorovanie, obsahová analýza ošetrovateľskej dokumentácie a komparácia (porovnávanie). Meracie škály na objektivizovanie deficitov starostlivosti o seba sa prejavili ako praktické pomôcky pre ošetrovateľskú diagnostiku, taktiež na meranie stupňa pokroku funkčnej schopnosti seniora a posúdenie efektívnosti ošetrovateľskej starostlivosti.
The consideration of the functional condition is a part of taking care of elderly people and it is a principle of the nursing consideration. The level of self-sufficiency is evaluated by nurses working in inpatient medical and social institutions and nurses involved in primary care within the scope of the nursing anamnesis. From the practical standpoint, the knowledge is most important how the patient is able to manage activities of his/her daily life. Many functional tests are used for testing, which serve for objective evaluation of the degree of dependence in an elderly patient, for estimating the load and quantitative needs of the nursing personnel, or help in decisions on the indication of services of the home and social care or situation into permanent institutional care. The target of the work was to determine the ability of the self-care in hospitalized seniors and to determine the deficiency in activities of the daily life through the mediation of functional tests, to compare results of the consideration of the degree of dependence by several functional tests, and to consider the agreement and thus the reliability of the diagnostic conclusion by a nurse. The next target is to affect the ability of taking care of themselves through planned interventions and to determine the efficacy of the applied nursing activities in a selected group from NIC classification systems (Nursing Interventions Classifications) by comparing the ability to take care of oneself at the beginning and at the end of the hospitalization. For the implementation of the research, we used quasi-experiment as the main method. The supplementary method was observation, contents analysis of the nursing documentation and comparison. The measurement scales for objectivizing the deficiency in the self-care were manifested as practical tools for the nursing diagnostics as well as for the measurement of the degree of a progress of the senior functional capacity and for the nursing care efficacy consideration.
- MeSH
- financování organizované MeSH
- geriatrické ošetřovatelství MeSH
- hospitalizovaní pacienti statistika a číselné údaje MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelská diagnóza metody statistika a číselné údaje využití MeSH
- ošetřovatelská péče metody využití MeSH
- ošetřovatelské záznamy statistika a číselné údaje MeSH
- ošetřovatelský výzkum metody statistika a číselné údaje MeSH
- péče o sebe metody psychologie využití MeSH
- senioři MeSH
- vztahy mezi ošetřovatelkou a pacientem MeSH
- životní styl MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
