Diagnostika ložiskových zmien v pečeni je takmer pre každého rádiológa „chlieb každodenný” a mnohokrát znamená diagnostický problém. Aj napriek skutočnosti, že v algoritme diagnostického zobrazovania fokálnych lézii pečene sa bežne používa ultrasonografia (USG) a počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR) patrí k zlatému štandardu najmä v tých prípadoch, kedy predchádzajúce metódy nemôžu poskytnúť jednoznačnú odpoveď o biologickom charaktere lézie. MR vyšetrenie by malo predchádzať ostatné invazívnejšie metódy (biopsia). Výhodou MR je lepšia tkanivová rezolúcia, možnosť zobrazenia vo viacerých rovinách (aj keď túto výhodu majú aj najnovšie CT prístroje), absencia radiačnej záťaže, minimálne riziko alergických reakcií po podaní kontrastnej látky a v neposlednom rade využitie hepatotropných kontrastných médií. Nevýhodou naopak ostáva limitácia vyšetrenia u pacientov s kovovými implantátmi a najmä absolútna kontraindikácia u pacientov s elektronicky riadenými implantátmi.

Diagnosis of focal liver lesions is „the daily bread“ of each radiologist and means a diagnostic problem. Although ultrasound (US) and computer-assisted tomography (CT) are routinely used in imaging algorithm, magnetic resonance imaging (MRI) is still the golden standard, especially in those cases, when former imaging cannot give an unambiguous determination of the biological characteristic of the lesion. MRI should be performed before any invasive procedure (biopsy). Main advantages of MRI are better tissue resolution, multiplanar imaging feasibility (nowadays also possible with the newest CT equipment), absence of radiation, minimal risk of allergic reaction after contrast administration and especially the use of hepatotropic contrast media. On the other hand, the disadvantage of MRI is a limited examination in patients with metallic implants and absolute contraindication in patients with electronic implants.

• MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• lidé MeSH
• magnetická rezonanční tomografie MeSH
• nádory jater MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Úvod: Intraoperačná enteroskopia môže byť nápomocná pri určení rozsahu resekcie u pacientov s Crohnovou chorobou, ale údaje o jej bezpečnosti a prínose nie sú dostatočné. Cieľom našej štúdie bolo, po prvé, analyzovať bezpečnosť intraoperačnej endoskopie, po druhé zistiť vplyv na určenie rozsahu resekcie. Pacienti a metódy: Do štúdie boli zahrnutí všetci pacienti operovaní v jednom referenčnom centre od januára 2015 do decembra 2016. Rozdiely medzi intraoperačne endoskopovanou a neendoskopovanou skupinou v pooperačnom priebehu boli vyhodnotené štatisticky a vyhodnotený bol aj vplyv intraoperačnej endoskopie na rozsah resekčného výkonu. Výsledky: Spolu 46 pacientov s Crohnovou chorobou podstúpilo operáciu. Vykonaných bolo 25 intraoperačných endoskopií u 20 pacientov. Medián dĺžky hospitalizácie v endoskopovanej skupine pacientov bol signifikantne dlhší ako v neendoskopovanej skupine (6,5 vs. 5 dní; p = 0,019), iné rozdiely v pooperačnom priebehu neboli detekované. Intraoperačná endoskopia viedla v 12 prípadoch z 20 endoskopovaných pacientov k zmene rozsahu resekcie. Záver: Intraoperačná endoskopia je bezpečná a užitočná pomôcka na určenie rozsahu chirurgickej liečby komplikovanej Crohnovej choroby.

Background: Intraoperative endoscopy can be of value in determining the extent of resection in Crohn's disease (CD) patients, but data on its safety and usefulness in this setting are scarce. The aims of this study were first to analyse the safety of intraoperative endoscopy and then determine its impact on the extent of the resection. Patients and Methods: CD patients operated on in one centre between January 2015 and December 2016 were included. The differences in postoperative course and complications between the endoscopy group and the non-endoscopy group were analysed. In addition, the impact of intraoperative endoscopy findings on the extent of the resection was determined. Results: In total, 46 CD patients underwent surgery and 25 intraoperative endoscopies were performed in 20 patients. The endoscopy group had a significantly longer median hospital stay than the non-endoscopy group (respective medians of 6.5 vs. 5 days; p = 0.019). There were no significant differences between the two groups in other parameters. In 12 of the 20 patients in the endoscopy group, information provided by endoscopy led to change in the extent of resection. Conclusion: Intraoperative endoscopy is a safe and useful tool for tailoring the extent of surgery in CD patients.

• Klíčová slova
• peroperační enteroskopie,
• MeSH
• Crohnova nemoc * diagnóza   chirurgie   MeSH
• délka pobytu statistika a číselné údaje   MeSH
• dospělí MeSH
• gastrointestinální endoskopie * metody   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• peroperační monitorování * metody   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH

Regurgitácia je veľmi častým nálezom aj pri morfologicky normálnej pľúcnej chlopni. Väčšinou ide len o stopovú regurgitáciu bez hemodynamickej odozvy a nevyžaduje riešenie. Hemodynamicky relevatná regurgitácia je zriedkavá a vzniká najčastejšie v dôsledku pľúcnej hypertenzie alebo po korekcii niektorých vrodených chýb srdca. Závažná pľúcna regurgitácia vedie k objemovému preťaženiu pravej komory. Klinicky býva tento nález dlho nemý, časom sa však môže prejavovať pravostrannou dekompenzáciou a/alebo arytmiami. Tento stav je progresívny a môže viesť až k úmrtiu pacienta, preto vyžaduje pozornosť a v prípade potreby aj intervenciu. Diagnostika pľúcnej regurgitácie a jej sekundárnych dôsledkov (predovšetkým dilatácia a dysfunkcia pravej komory) je echokardiografická a tiež pomocou magnetickej rezonancie. Možno použiť všetky echokardiografické parametre známe z hodnotenia ostatných chlopní, s tým rozdielom, že pre pľúcnu chlopňu neexistujú limity pre jednotlivé stupne regurgitácie a často ani normálne hodnoty. Magnetická rezonancia je síce menej dostupná metóda, ale dnes predstavuje zlatý štandard pre hodnotenie pravej komory. Na jej základe sa v prípade potreby aj u asymptomatického pacienta indikuje ďalšie riešenie. Na korekciu závažnej pľúcnej regurgitácie existujú dnes chirurgické aj perkutánne intervenčné techniky s implantáciou chlopňovej bioprotézy alebo homograftu. Dôležité je správne načasovanie procedúry a odstránenie závažnej pľúcnej regurgitácie skôr, ako dôjde k zlyhaniu pravej komory. Manažment závažnej pľúcnej regurgitácie patrí preto do rúk špecializovaného centra.

Regurgitation is a very frequent finding even in a morphologically normal pulmonary valve. Most often only a trivial regurgitation is present with no haemodynamic impact and no need for intervention. Haemodynamically relevant regurgitation is rare and most often it exists due to pulmonary hypertension or after some congenital heart defect correction. Severe regurgitation leads to right ventricular volume overload. Usually it is clinically silent for a long period; nevertheless, with time right heart failure and/or arrhythmias can occur. This status is progressive and can lead to patient’s death; so attention and if necessary also intervention is required. The diagnosis of pulmonary regurgitation and its secondary consequences (most significantly right ventricular dilatation and dysfunction) is possible by echocardiography and also by cardiac magnetic resonance. The use of all echocardiographic parameters known from other valves evaluation is possible, but unlikely to others, for the pulmonary valve limits for the degree of regurgitation and often even normal values do not exist. Magnetic resonance is a less available diagnostic tool, but nowadays it represents the gold standard for right ventricle evaluation. Based on its results, if necessary, further interventions in an asymptomatic patient are indicated. Nowadays in severe pulmonary regurgitation a surgical correction is possible and also percutaneous interventional techniques with an implantation of a valvular bioprosthesis or homograft. Important is the optimal timing of the procedure and severe pulmonary regurgitation elimination before right ventricular failure occurs. Therefore the management of severe pulmonary regurgitation belongs into the hands of a specialized center.

Fallotova tetralógia patrí medzi najčastejšie cyanotické vrodené srdcové chyby. Vzhľadom na dobré operačné výsledky sa čím ďalej tým viac pacientov dožíva dospelosti. Táto chyba však aj napriek kompletnej korekcii nie je definitívne vyriešená, ale prináša so sebou riziko neskorých komplikácií a vyžaduje tak celoživotné sledovanie. Najčastejší problém predstavuje závažná pulmonálna regurgitácia spôsobujúca chronické objemové preťažovanie pravej komory, ktorú je potrebné riešiť skôr, než dôjde k dysfunkcii, príp. zlyhaniu komory. Ďalšími závažnými nálezmi môže byť reziduálna pulmonálna stenóza, hemodynamicky významný defekt komorového septa, alebo dilatácia ascendentnej aorty a/alebo aortálna regurgitácia. Rizikovým faktorom môže byť aj prítomnosť arytmií, ktoré predstavujú najčastejšiu príčinu náhleho kardiálneho úmrtia u pacientov po kompletnej korekcii Fallotovej tetralógie. Práca analyzuje príčiny a význam jednotlivých komplikácii, ponúka diagnostické algoritmy, súčasné indikačné kritéria pre reintervenciu a optimálny dlhodobý manažment týchto pacientov.

Tetralogy of Fallot is one of the most frequent cyanotic congenital heart defects. Due to good surgical results more and more patients reach adulthood. This defect is though, even after complete correction, not definitely repaired but brings up the risk of late complications and so needs lifelong follow-up. The most frequent problem represents severe pulmonary regurgitation cau-sing chronic right ventricular volume overload that has to be attended before ventricular dysfunction or failure occurs. Further considerable findings may be residual pulmonary stenosis, hemodynamically significant ventricular septal defect and ascending aorta dilatation and/or aortic regurgitation. Risk factor may be also the presence of arrhythmias that represent the most frequent cause of sudden cardiac death in patients after complete correction of tetralogy of Fallot. This work analyses the causes and importance of particular complications, proposes diagnostic algorithms, up-to-date indication criteria for re-intervention and optimal long-term management of these patients.

Diagnostika ložiskových zmien v pečeni je takmer pre každého rádiológa „chlieb každodenný” a mnohokrát znamená diagnostický problém. Aj napriek skutočnosti, že v algoritme diagnostického zobrazovania fokálnych lézii pečene sa bežne používa ultrasonografia (USG) a počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR) patrí k zlatému štandardu najmä v tých prípadoch, kedy predchádzajúce metódy nemôžu poskytnúť jednoznačnú odpoveď o biologickom charaktere lézie. MR vyšetrenie by malo predchádzať ostatné invazívnejšie metódy (biopsia). Výhodou MR je lepšia tkanivová rezolúcia, možnosť zobrazenia vo viacerých rovinách (aj keď túto výhodu majú aj najnovšie CT prístroje), absencia radiačnej záťaže, minimálne riziko alergických reakcií po podaní kontrastnej látky a v neposlednom rade využitie hepatotropných kontrastných médií. Nevýhodou naopak ostáva limitácia vyšetrenia u pacientov s kovovými implantátmi a najmä absolútna kontraindikácia u pacientov s elektronicky riadenými implantátmi. V diferenciálnej diagnostike sú špecifické kontrastné látky veľkým prínosom a pomáhajú k bližšej determinácii štruktúry tumorov, avšak v klinickej praxi je dôležitejšie určiť benígny, resp. malígny charakter tumoru, ktorý ďalej ovplyvňuje terapiu aj prognózu pacienta. Autorky sa v prehľadnej publikácii venujú technike, metodike, diferenciálnej diagnostike ako aj úskaliam diagnostiky ložiskových pečeňových lézií v MR obraze.

Diagnosis of focal liver lesions is „the daily bread“ of each radiologist and means a diagnostic problem. Although ultrasound (US) and computer-assisted tomography (CT) are routinely used in imaging algorithm, magnetic resonance imaging (MRI) is still the golden standard, especially in those cases, when former imaging cannot give an unambiguous determination of the biological characteristic of the lesion. MRI should be performed before any invasive procedure (biopsy). Main advantages of MRI are better tissue resolution, multiplanar imaging feasibility (nowadays also possible with the newest CT equipment), absence of radiation, minimal risk of allergic reaction after contrast administration and especially the use of hepatotropic contrast media. On the other hand, the disadvantage of MRI is a limited examination in patients with metallic implants and absolute contraindication in patients with electronic implants. The benefit in differential diagnosis is the use of organ-specific contrast agents, which are helpful for the determination of the tumor structure, but for the clinical practice the goal remains the determination of benign or malignant tumor character, what is of great importance for the further therapeutic and prognostic approach. Authors present in this survey article the MR imaging techniques, methodology, differential diagnosis and pitfalls in the diagnosis of focal liver lesions.

• MeSH
• cysty diagnóza   MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• hemangiom diagnóza   MeSH
• kontrastní látky aplikace a dávkování   škodlivé účinky   MeSH
• lidé MeSH
• magnetická rezonanční tomografie metody   využití   MeSH
• nádory jater diagnóza   MeSH
• přehledová literatura jako téma MeSH
• ultrasonografie metody   využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH