Vysokoškolská učebnica, ktorá sa zameriava na biopsychosociálny model starostlivosti v onkológii.

• MeSH
• biopsychosociální modely MeSH
• komunikace MeSH
• nádory psychologie   MeSH
• paliativní péče MeSH
• péče o umírající MeSH
• psychoonkologie MeSH

• Konspekt
• Patologie. Klinická medicína
• Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
• NLK Obory
• onkologie
• psychologie, klinická psychologie
• sociologie
• NLK Publikační typ
• učebnice vysokých škol

• MeSH
• lékařská onkologie MeSH
• nádory MeSH
• osamocení MeSH
• paliativní péče psychologie   MeSH
• péče o umírající * MeSH

• MeSH
• lidé MeSH
• nádory psychologie   MeSH
• osamocení MeSH
• paliativní péče psychologie   MeSH
• péče o umírající * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Východiská: Akútny stres vyvolaný diagnózou rakoviny a posttraumatický stresový syndróm, ktorým trpia prežívajúci pacienti s nádorovou chorobou, spôsobuje pokles kvality života pacientov najmä v dôsledku psychologických a fyzikálnych porúch vrátane anxiety, depresie, porúch spánku a insomnie, kognitívnych dysfunkcií, únavy, bolesti, kachexie a pod. Nedávne štúdie priniesli nový pohľad do molekulových mechanizmov, ktoré vyvolávajú uvedené komorbidity sprevádzajúce nádorovú chorobu. Ukázalo sa, že adverzné psychosomatické reakcie na emocionálny stres vrátane depresie sú u pacientov s nádorovou chorobou spôsobené poruchou funkcie neuroendokrinného systému, poruchou regulačných funkcií osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička, poruchou sympatického nervového systému a serotonín-dopamínovej interakcie pri riadení cirkadiálneho rytmu bdenia a spánku. Cieľ: Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotiť výsledky klinických analýz biobehaviorálnej onkológie, ktoré vychádzajú z hypotézy, podľa ktorej je stres, anxiozita a posttraumatická stresová porucha hlavným dispozičným faktorom, ktorý u pacientov s nádorovou chorobou vyvoláva sprievodné psychosomatické poruchy. Materiál a metódy: Údaje o biopsychosociálnom prístupe v liečbe nádorovej choroby publikované v súčasnej odbornej literatúre boli zozbierané pomocou elektronických databáz a boli vyhodnotené v metaanalýze 24 vybraných prác. Výsledky: Podľa týchto analýz je jedným z kľúčových pilierov suportívnej liečby v onkológii redukcia stresu, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou cielenej psychosociálnej intervencie a psychofarmakologickej terapie. Kognitívno-behaviorálne intervencie a skupinová psychosociálna liečba pomáhajú pacientom zbaviť sa stresu z diagnózy a liečby, korigovať depresiu a normalizovať cirkadiálny cyklus. Cielená kognitívno-behaviorálna terapia spolu s psychofarmakologickou liečbou sú najúčinnejší terapeutický prístup pri liečbe stresom vyvolaných nádorových komorbidít. V predkladanej metaanalýze je hodnotená plauzibilná metodológia redukcie stresu v procese ochrany onkologického pacienta pred dôsledkami stresom vyvolaného posttraumatického a anxio-depresívneho syndrómu sprevádzaného fyzikálnym a psychickým utrpením, ktoré zásadne zhoršujú kvalitu života prežívajúcich pacientov a znižujú ich schopnosť spolupracovať pri liečbe a nádorovej chorobe vzdorovať. Záver: V snahe o zlepšenie celkového prežívania pacientov s nádorovou chorobou pri uplatnení biopsychosociálneho modelu onkologickej starostlivosti bude potrebná užšia spolupráca behaviorálnych odborníkov, vedcov a klinických onkológov pri objasnení rozsahu možností účinnej psychosociálnej intervencie a farmakoterapie komorbidít nádorovej choroby cestou eliminácie stresom indukovaných alterácií neurotransmisného a neuroendokrinného systému.

Background: Acute stress in patients experiencing cancer diagnosis and the post-traumatic stress disorder in cancer survivors results in impaired overall quality of life mainly due to associated psychological and physical alterations, including anxiety, depression, sleep disturbances, cognitive dysfunctions, fatigue, pain, cachexia and others. Recent studies revealed a new insight into molecular mechanisms contributing to the development of cancer-related comorbidities. It has been shown that adverse psychosomatic reactions including cancer depression to emotional cancer distress result from neuroendocrinne dysfunctions, disruption of the hypothalamus-pituitary-adrenal axis and sympathetic nervous system, serotonin-dopamine interactions and circadian sleep-wake rhythm disruption. Aim: The aim of the present study was to evaluate clinical studies oriented toward elucidation of the hypothesis that cancer-related anxio-depressive syndrome is the major disorder leading to the development of accompanying psychosomatic disruptions. Material and Methods: The data of the biopsychosocial approach in the treatment of cancer presented in the current literature were collecting using appropriate electronic databases and were elaborated in the form of meta-analysis of 24 selected publications. Results: According to relevant clinical studies, psychosocial interventions and psychopharmacological treatment has been shown to reduce cancer symptomatology and to improve the ability of patients to cope with the disease. Thus, one of the key pillars of supportive care in oncology is stress reduction. Cognitive-behavioral interventions and group psychosocial therapies have shown to reduce stress from the diagnosis and treatment, to palliate depression and to help in restoring the circadian rhythm. Psychopharamacological interventions are the most useful approaches in the reduction of stress-induced cancer comorbidities. In the presented study, a plausible role of stress reduction in the protection of cancer patients from posttraumatic and anxio-depressive syndrome, physical and psychical suffering, from decrease of patient’s quality of life, ability to cope with the disease and cooperate in cancer treatment has been analyzed. Conclusion: Implementation of the biopsychosocial model of cancer care needs further cooperation between behavioral scientists and clinical oncologists attempted to elucidate further possibilities of psychosocial and pharmacological interventions leading to the regulation of stress-induced alterations of the neurotransmitter system and neuroendocrinne dysfunctions reduction of cancer-related comorbidities and improvement of patients survival time. Key words: cancer – behavioral risk profile – anxio-depressive syndrome – paraneoplastic syndrome – neurohumoral dysfunction – psychosocial and pharmacological intervention The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers. Submitted: 30. 7. 2014 Accepted: 8. 4. 2015

• Klíčová slova
• anxio-depresivní syndom, biopsychosociální intervence, podpůrná léčba, psychosociální onkologie,
• MeSH
• adaptace psychologická MeSH
• antidepresiva terapeutické užití   MeSH
• anxiolytika terapeutické užití   MeSH
• deprese farmakoterapie   psychologie   MeSH
• holistické zdraví * MeSH
• integrované poskytování zdravotní péče MeSH
• kognitivně behaviorální terapie MeSH
• komunikace MeSH
• nádory * psychologie   MeSH
• postoj zdravotnického personálu MeSH
• posttraumatická stresová porucha MeSH
• psychický stres * patofyziologie   psychologie   MeSH
• psychosociální intervence MeSH
• psychoterapie MeSH
• sociální opora MeSH
• úzkost farmakoterapie   psychologie   MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Východiská: Zručnosť v interpersonálnej komunikácii ako súčasti suportívnej liečby v onkológii nadobúda nové rozmery po tom, čo sa podarilo demonštrovať pozitívny vplyv komunikácie na zvýšenú schopnosť pacientov vyrovnávať sa s nádorovou chorobou, viac dôverovať ošetrujúcemu personálu, akceptovať záťažovú terapiu a redukovať emocionálny stres a psychosociálnu záťaž. Z hľadiska efektívnej komunikácie cielenej na potreby pacienta je popri empatii potrebné osvojiť si percepčné a behaviorálne schopnosti v komunikácii s onkologickým pacientom. Lekári, zdravotné sestry a onkologickí sociálni pracovníci musia získať schopnosť aktívne počúvať pacienta a niekedy chápať i jeho neochotu rozprávať o svojich obavách a ťažkostiach . Cieľom predloženej práce bolo vypracovať metaanalýzu údajov o princípoch a metodách asertívnej komunikácie s onkologickým pacientom ako formy suportívnej terapie pri zvládaní jeho emocionálnych a sociálnych dysfunkcií. Materiál a metódy: Údaje o interpersonálnej komunikačnej zručnosti v onkológii uvádzané v súčasnej literatúre boli získané z elektronických databáz a boli spracované formou metaanalýzy výsledkov prezentovaných v 24 vybraných publikácií. Výsledky: Aktívny behaviorálny prístup znamená porozumieť aj neverbálnym indikátorom strachu, neistote, podráždenosti, depresie a apatie, ktoré sa zračia v jeho mimike a gestách. Odhalenie týchto a ďalších príčin emocionálnej dysfunkcie (manželské, partnerské a sexuálne problémy, zmeny fyzickej a sociálnej funkčnosti a i.) je základným predpokladom pre poskytnutie účinnej psychosociálnej podpory. Zručnosti v interpersonálnej komunikácii možno získať klinickou praxou a teoretickou prípravou. Záver: Onkologickí zdravotnícki pracovníci by si mali osvojiť pravidlá percepčnej a behaviorálnej komunikácie už počas vysokoškolských štúdií. Avšak zaradenie programu výučby princípov komunikačných zručností do študijných programov medicíny, ošetrovateľstva a sociálnej práce je stále ešte iba v plienkach, napriek tomu, že klinická prax jasne ukázala, že profesionálna forma komunikácie s onkologickým pacientom i členmi jeho rodiny má priaznivý vplyv na pacienta i na samotný liečebný proces, potvrdený vedeckým výskumom a skúsenosťou klinických onkológov.

Background: Interpersonal communication skills as part of the supportive care in cancer won new dimensions by demonstrating the association with enhanced ability of patients to cope with the disease, to enhance trust in health care providers, compliance with treatment and to reduce emotional distress and psychosocial burden. Besides empathy the effective patient‑centered communication is based upon perceptual and behavioral skills of caregivers. Doctors, nurses, and oncology social workers have to achieve skills to listen to patient’s complains and to respond to his/her support needs. The aim of the present paper was to perform a meta‑analysis of published data dealing with principles and methods of the assertive doctor‑patient communication within the supportive care of patients suffering from emotional and social dysfunctions. Material and methods: The data of interpersonal communication skills in oncology presented in the current literature were collected using electronic databases and were elaborated in form of meta‑analysis of 24 selected publications. Results: Active behavioral approach involves the understanding of the non‑verbal indications of patient’s needs, preferences, and expectations, the evaluation of patient’s non‑verbal expression of fear, uncertainty, irritability, depression and apathy or even the unwillingness to disclose his/her concerns. Recognizing these and other concerns (marital and sexual problems, physical and cognitive functioning etc.), caregivers should respond these concerns in verbal form of psychosocial support. Skills in the interpersonal communication can be learned by clinical experience and theoretical preparation. Conclusion: Developing the communication skills including the perception and behavioral style is particularly important in clinician’s early medical teaching. The implementation of communication skills into undergraduate and postgraduate study programs in medicine, nursing, and other paramedical subjects is still in infancy, although the professional communication with cancer patient and its family members is associated with clear and important outcomes of care approved by clinical research and recognized by cancer professionals.

• MeSH
• komunikace * MeSH
• lidé MeSH
• nádory * psychologie   MeSH
• péče o pacienta * psychologie   MeSH
• směrnice pro lékařskou praxi jako téma MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Východisko: U včasných foriem karcinómu prsníka priniesla modifikovaná radikálna mastektómia (MRM) i semi-konzervatívna prsník-záchovná chirurgia (BCS – Breast Conserving Surgery, lumpektómia, kvadrantektómia) ekvivalentné klinické výsledky. Na druhej strane – bez ohľadu na rozsah chirurgickej intervencie – je kvalita života a pravdepodobne i priemerná doba prežívania pacientok negatívne ovplyvnená obavami z rekurencie nádorovej choroby a dôsledkami agresívnej terapie, ktoré vyvolávajú epizódy anxiozity, depresie a frustrácie sprevádzané kognitívnymi, emocionálnymi a behaviorálnymi poruchami v oblasti ich fyzikálnej, rodinnej, sexuálnej a sociálnej funkčnosti. Cieľom našej štúdie bolo analyzovať dynamiku vývoja psychosociálnej záťaže a kvalitatívne zmeny jej symptomatológie u prežívajúcich pacientok jeden a tri roky po MRM verzus BCS. Metódy: K posúdeniu miery psychosociálnej morbidity u operovaných pacientok boli použité štandardizované dotazníky Európskej organizácie pre výskum a liečenie rakoviny – dotazník EORTC QLQ-C30.3 (Quality of Life-C.30.3) a jeho modul EORTC QLQ- BR23, poskytnuté touto medzinárodnou organizáciou v slovenskej verzii. Analýzy boli prevedené v dvoch ramenách pacientok jeden a tri roky po MRM vs BCS. Výsledky: Skóre kvality života pacientok 1 rok po MRM i po BCS sa pohybovalo v nízkych číslach (2–4, veľmi zlá – znesiteľná). Tri roky po operácii 78 % pacientok po BCS skórovalo v rozpätí 5–6 (dobrá – veľmi dobrá) až 22 % pacientok udávalo nízke skóre kvality života porovnateľné so skupinou pacientok po MRM. Kým psychosociálna záťaž a prejavy rizikového behaviorálneho profilu pretrvávajú u pacientok po MRM v plnom rozsahu aj tri roky po operácii, pacientky prežívajúce tri roky po BCS trpia zvýšenou emocionálnou dysfunkciou. Záver: Posun kvality a intenzity symptómov psychosociálnej morbidity pacientok 3 roky po BCS si vyžaduje zvláštnu pozornosť na mimo nemocničnú psychosociálnu intervenciu a psychosociálnu prevenciu vzhľadom na negatívny dopad pretrvávajúcej a meniacej sa psychosociálnej záťaže na kvalitu života a prežívajúcich pacientok a dĺžku trvania remisie nádorového ochorenia.

Backgrounds: Modified radical mastectomy (MRM) and breast-conserving surgery (lumpectomy, quadrantectomy – BCS) have shown equivalent clinical outcome in early stage breast cancer. On the other hand, quality of life and, probably, survival time of these patients are negatively influenced by fear of cancer recurrence, leading to episodes of anxiety, depression, and frustration, and, subsequently, physical, marital, sexual, and social functioning disorders. The aim of the present study was to analyze the dynamics and qualitative changes in psychosocial morbidity outcomes in breast cancer survivors one and three years after MRM versus BCS. Methods: A survey evaluating psychosocial morbidity of patients was performed by distributing Slovak version of the standardised EORTC-QLQ.C30:3 and EORTC-QLQ-BR23 questionnaires provided by the European Organisation for Research and Treatment of Cancer. The survey was performed in both arms of breast cancer patients surviving one and three years after MRM versus BCS. Results: Patients surviving one year post MRM or BCS scored their quality of life rather low (2–4, very bad – acceptable), while 78% patients surviving three years after BSC scored considerably higher (5–6, good – very good). However, 22% of patients in this arm considered their quality of life bad, scoring comparably with patients in the MRM arm. While psychosocial burden and behavioural risk profile remain fully expressed in MRM-treated breast cancer patients three years post surgery, the patients surviving three years after BCS suffer from significant emotional dysfunction. Conclusion: The shift in the quality and intensity of psychosocial dysfunction symptoms in breast cancer patients surviving three years after BCS requires greater attention related to the need for appropriate community-based psychosocial interventions and psychosocial prevention due to the negative impact of continuing and even accelerated psychosocial distress on the quality of life of surviving patients and remission period of the malignant disease.

• MeSH
• deprese etiologie   MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mastektomie modifikovaná radikální MeSH
• nádory prsu chirurgie   psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• segmentální mastektomie MeSH
• úzkost etiologie   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH