Cieľ: Porovnať tuhosť aorty (vyjadrenú ako rýchlosť šírenia pulzovej vlny v aorte – PWVao) ako ukazovateľa kardiovaskulárneho rizika u pacientov s liečenou artériovou hypertenziou, s kardiovaskulárnym rizikom odhadovaným podľa štandardných skórovacích systémov. Súbor a metódy: V súbore 41 pacientov hypertonikov bez klinických prejavov kardiovaskulárneho ochorenia (23 žien/18 mužov, priemerného veku 59 rokov) sme zisťovali prítomnosť rizikových faktorov a predklinických kardiovaskulárnych ochorení. Na odhad kardiovaskulárneho rizika sme použili SCORE-HDL a kategorickú klasifikáciu doporučenú podľa ESH/ESC. Závislosť medzi jednotlivými odhadmi rizika a PWVao sme hodnotili regresnou analýzou. Výsledky: V sledovanom súbore sme zistili štatisticky signifikantnú závislosť medzi PWVao a kardiovaskulárnym rizikom odhadovaným pomocou použitých skórovacích systémov; najvýznamnejšia korelácia bola medzi PWVao a odhadovaným kardiovaskulárnym rizikom podľa ESC/ESH (r = 0,414; p < 0,01); významný bol aj vzťah medzi PWVao a hodnotou SCORE-HDL (r = 0,315; p < 0,05). Záver: Zvýšená tuhosť aorty ako jedno z predklinických kardiovaskulárnych ochorení môže byť integrujúcim ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika u pacientov s artériovou hypertenziou.
Aim: To compare aortic stiffness (represented by aortic pulse wave velocity – PWVao) as a marker of cardiovascular risk with cardiovascular risk estimated by standard scoring systems in treated hypertensive patients. Patients and methods: In a group of 41 hypertensive patients without clinical manifestation of cardiovascular disease (18 men/23 women, mean age 59 years) we investigated the presence of risk factors and preclinical cardiovascular diseases. To estimate cardiovascular risk we have used SCORE-HDL model and categorical risk stratification recommended by ESC/ESH. Linear regression was used for evaluation of relation between risk estimation scores and PWVao values. Results: We have found out statistically significant relationship between PWVao and cardiovascular risk assessment systems in our group of patients. The correlation between PWVao and ESC/ESH risk stratification (r = 0.414, P < 0.01) was the most relevant, the correlation between PWVao and SCORE-HDL values was also significant (r = 0.315; P < 0.05). Conclusions: Increased aortic stiffness as one of the preclinical cardiovascular diseases can be an integrative marker of cardiovascular risk in patients with arterial hypertension.
- MeSH
- analýza moči MeSH
- antihypertenziva MeSH
- aorta * patofyziologie účinky léků MeSH
- cholesterol analýza MeSH
- echokardiografie MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- hypertenze * farmakoterapie MeSH
- kardiovaskulární nemoci * diagnóza prevence a kontrola MeSH
- koronární cévy ultrasonografie MeSH
- krevní tlak účinky léků MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- riziko MeSH
- rizikové faktory MeSH
- rychlost toku krve * účinky léků MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Kardiorenálny syndróm je defi novaný ako súčasná porucha funkcie srdca a obličiek, pri ktorej akútna alebo chro- nická dysfunkcia jedného orgánu môže indukovať akútnu alebo chronickú dysfunkciu orgánu druhého. Z nedávno zavedenej 5-stupňovej klasifi kácie kardiorenálneho syndrómu predstavuje 5. subtyp, tzv. sekundárny kardiore- nálny syndróm, stav, v ktorom je poškodenie srdcových a obličkových funkcií spôsobené akútnym alebo chronic- kým systémovým ochorením. Diabetes mellitus reprezentuje chronické systémové ochorenie, ktoré zasahuje do patofyziológie kardiorenálnej osi. Diab etes je dobre známy rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení a u znač- nej časti diabetických pacientov sa vyvinie aj klinicky relevantná nefropatia. Do poškodenia obličiek alebo srdca sa u diabetu zapájajú hemodynamické abnormality, humorálne faktory, oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia, ako aj spätnoväzobné patofyziologické mechanizmy medz i už vzniknutou kardiálnou alebo renálnou dysfunkciou. V terapii diabetického kardiorenálneho syndrómu sa pre feruje predovšetkým kontrola základného ochorenia a pri- družených kardiovaskulárnych rizikových faktorov.
Cardiorenal syndrome is defi ned as a disorder of the heart and kidney whereby acute or chronic dysfunction in one organ may induce acute or chronic dysfunction of the other. From the recently introduced fi ve-degree classi- fi cation of cardiorenal syndrome, the fi fth subtype, so called secondary cardiorenal syndrome, is a state where an acute or chronic systemic insult or illness leads to simultaneous heart and renal dysfunction. Diabetes mellitus rep- resents such chronic systemic disease that aff ects the pathophysiology of cardiorenal axis. Diabetes is a well estab- lished risk factor for cardiovascular diseases and a signifi cant proportion of diabetic patients go on to develop clin- ically signifi cant nephropathy. In the diabetic state, the impairment of the heart and kidney function is caused by hemodynamic abnormalities, humoral factors, oxidative stress and endothelial dysfunction as well as a number of positive feedback loops existing in-between already esta blished cardiac and renal dysfunction. In the therapy of diabetic cardiorenal syndrome the cornerstone remains th e control of the primary disease and then concomitant cardiovascular risk factors.
Diabetes mellitus 2. typu (DM2T) je komplexné, chronické, v mnohých smeroch unikátne, nevyliečiteľné (ale lieči- teľné) ochorenie s celosvetovo sa zvyšujúcou prevalenciou. Cieľom tejto práce je analýza výskytu DM2T u pacien- tov prijatých pre akútne srdcové zlyhanie (ASZ) a pacientov prijatých pre akútny koronárny syndróm (AKS) počas ústavných pohotovostných služieb (ÚPS) na I. internej klinike v našom rajóne (cca 150 000 obyvateľov). Prijatých bolo 302 a vyšetrených 1 052 pacientov. Z nich bolo prijatých 45 pacientov (15 %) pre ASZ a 34 pacientov (11 %) pre AKS. Najčastejším typom ASZ bola akútna dekompenzácia chronického srdcového zlyhávania (CHSZ) (82 %). U 40 % pacientov prijatých pre akútne srdcové zlyhávanie bol prítomný diabetes mellitus. Z kardiovaskulárnych ko- morbidít sa najčastejšie vyskytovala artériová hypertenzi a. Najčastejšie sa vyskytujúcou nekardiovaskulárnou ko- morbiditou (30 % u pacientov s DM, 18 % u pacientov bez DM) bolo chronické ochorenie obličiek. Charakteristika pacientov prijatých pre AKS: 73 % pacientov prijatých pre NSTEMI, 24 % pacientov prijatých pre nestabilnú anginu pectoris a 3 % pacientov prijatých pre STEMI. Až 35 % prijatých pacientov bolo diabetikov. Akútne srdcové zlyha- nie bolo častejšou príčinou hospitalizácie ako akútny koronárny syndróm. U oboch skupín prijatých pacientov (ASZ v 40 % aj AKS v 35 %) bol častý výskyt DM2T. Teda leká r starajúci sa o pacienta s kardiovaskulárnymi ochoreniami má vedieť, či tento pacient je alebo nie je diabetikom.
Diabetes mellitus type 2 (DM2T) is a complex, chronic, in many ways unique, incurable (but treatable) disease with a worldwide increase of prevalence. The aim of this work is to analyse presence of DM2T in patients admitted due to acute heart failure (AHF) and patients admitted due to acute coronary syndrome (ACS) during the emergency services at I. Internal Clinic in our region (about 150 000 inhabitants). 302 patients were admitted and 1 052 were examined. 45 patients (15%) were admitted due to AHF and 34 patients (11%) due to ACS. The most frequent type of AHF was acute decompensation of chronic heart failure (CHHF) (82%). Diabetes mellitus was present in 40 % pa- tients admitted due to acute heart failure. Hypertensi on was the most frequent among cardiovascular comorbid- ities. The most common non-cardiovascular comorbidity (30% patients with DM, 18% patients without DM) was chronic kidney disease. Characteristics of patients admitted for ACS: 73% of patients admitted for NSTEMI, 24% of patients admitted for unstable angina and 3% of patients admitted for STEMI. Up to 35% of patients admitted were diabetics. Acute heart failure was more frequent cause of hospitalization than acute coronary syndrome. DM2T was quite common in both groups of patients admitted (40% in AHF and 35% in ACS). In conclusion, physicians manag- ing patients with cardiovascular disease should know whether the patient is diabetic or not.
- MeSH
- akutní koronární syndrom * etiologie komplikace metabolismus MeSH
- diabetes mellitus 2. typu * komplikace krev metabolismus MeSH
- komorbidita * MeSH
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- srdeční selhání * etiologie komplikace metabolismus MeSH
- statistika jako téma MeSH
- urgentní lékařství statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Fibrilácia predsiení je najčastejšou pretrvávajúcou arytmiou v rutínnej klinickej praxi a asociuje hlavne so srdco- vým zlyhávaním a tromboembolickými príhodami, hlavne s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Jej výskyt stúpa s predlžovaním veku i s lepšou liečbou iných kardiovas kulárnych ochorení. Podobné epidemiologické skutočnosti platia i pre diabetes. Výskyt stúpa spolu s výskytom obezity a diabetici trpia hlavne kardiovaskulárnymi ochore- niami, ktoré zvyšujú ich morbiditu a mortalitu. Epidemiologické údaje preukázali dostatočne, že diabetes je i rizi- kovým faktorom predsieňovej fi brilácie. Autori rozoberajú etiopatogenetické súvislosti oboch ochorení, taktiež ich klinické dôsledky a prístupy k liečbe.
Atrial fi brillation is the most common sustained arrhy thmia in routine clinical practice and is associated mainly with heart failure and thromboembolic events, particularly stroke. Its incidence increases with age and with improve- ments in treatment of other cardiovascular diseases. Similar epidemiological facts refer to diabetes as well. The in- cidence increases with the incidence of obesity and patients with diabetes mainly suff er from cardiovascular dis- eases, which increase their morbidity and mortality. Epidemiological data have shown that diabetes is also a risk factor for atrial fi brillation. The authors analyze etiopathogenetic relations of the both diseases, their clinical conse- quences and approaches to treatment as well.
