Významná časť pacientov s celiakiou nemá rozvinuté príznaky malabsorpčného syndrómu. Doteraz sa len málo štúdií zaoberalo body mass indexom (BMI) u pacientov s celiakiou a vplyvom bezlepkovej diéty naň. Jedinou známou účinnou liečbou celiakie je bezlepková diéta, preto sú na Slovensku od roku 2005 dostupné niektoré základné bezlepkové potraviny na recept v lekárňach s dotáciou štátu. Cieľ a metódy: Cieľom práce bolo zhodnotiť podiel diagnostikovaných pacientov s nadváhou a obezitou a zhodnotiť vplyv bezlepkovej diéty na BMI. Očakávaný nárast BMI u týchto pacientov by logicky mohol negatívne ovplyvniť ich morbiditu a mortalitu v budúcnosti. Vzhľadom na zavedenie čiastočného hradenia bezlepkových potravín zo zdravotného poistenia s možnosťou preskripcie sme sa pokúsili vyhodnotiť prínos tohto opatrenia. Štúdia bola vyhodnocovaná retrospektívne zo záznamov 153 pacientov s histologicky potvrdenou diagnózou celiakie. Doplnená bola jednoduchou otázkou ohľadom zhodnotenie vplyvu dostupnosti bezlepkových potravín na recept na dodržiavanie bezlepkovej diéty. Výsledky: Potvrdili sme, že neveľa pacientov (21,8 %) malo v úvode diagnózy BMI v pásme podvýživy, a naopak pomerne významná skupina (14,5 %) trpela nadváhou či obezitou. V sledovaní úpravy BMI sa jeho nárast potvrdil štatisticky významne iba u pacientov s úvodne nižším alebo normálnym BMI, nie však u pacientov s BMI v pásme nadváhy či obezity. Efekt preskripcie a čiastočného hradenia bezlepkových potravín na zlepšenie dodržiavania bezlepkovej diéty hodnotili pozitívne nielen pacienti dodržiavajúci úplnú bezlepkovú diétu (92,9 %), ale aj významné množstvo pacientov, ktorí bezlepkovú diétu nedodržiavajú kompletne (80 %). Porovnali sme dodržiavanie bezlepkovej diéty v skupine pacientov diagnostikovaných pred zavedením hradenia bezlepkových potravín na recept a pacientov diagnostikovaných v období odkedy je táto možnosť dostupná. Štatisticky významný rozdiel však medzi týmito dvomi skupinami (80,1 vs 88,1 %) v našom súbore nebol. Kľúčové slová: celiakia – body mass index – bezlepková diéta
A significant portion of patients with celiac disease do not suffer with developed symptoms of malabsorption syndrome. So far, only a few studies have focused on the body mass index (BMI) in patients with celiac disease and of the impact of a gluten-free diet. The only known effective treatment for celiac disease is a gluten-free diet, and therefore since 2005 certain basic prescription gluten-free products have been available in Slovak pharmacies and subsidised by the government. Aims and methods: The main focus was to assess the number of overweight or obese patients diagnosed with CD and to assess how a gluten-free diet affects BMI, because anticipated weight gain could negatively affect the future morbidity of overweight or obese patients. With a view to the implementation of a partial cover of prescription gluten-free foods by health insurance, we tried to assess the benefits of such a measure. The survey was made as a retrospective evaluation of 153 patients with histologically proven celiac disease. It was supplemented with a single question regarding the assessment of the impact of prescription gluten-free foods. Results: We confirmed that only a relatively small portion of patients (21.8%) had a BMI at the level of malnutrition and quite a significant portion (14.5%) suffered from being overweight or obese. A statistically significant increase in BMI was only confirmed in the case of patients with initially low or normal BMI, not in the case of overweight or obese patients. The effect of prescription and partial cover of gluten-free foods was positively assessed not only by the patients with a completely gluten-free diet (92.9%) but also by a significant number of patients not adhering to a totally gluten-free diet (80%). We compared adherence to a gluten-free diet in the group diagnosed before the implication of health insurance coverage of gluten-free foods, and the group of patients diagnosed while this option was available. However, there was no statistically significant difference between these two groups (80.1 vs 88.1%) of patients within our statistical sample. Key words: celiac disease – body mass index – gluten-free diet The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE „uniform requirements“ for biomedical papers. Submitted: 29. 6. 2014 Accepted: 31. 7. 2014
- Klíčová slova
- částečné hrazení bezlepkových potravin, bezlepkové potraviny na recept,
- MeSH
- adherence pacienta * statistika a číselné údaje MeSH
- bezlepková dieta * ekonomika statistika a číselné údaje MeSH
- celiakie * dietoterapie MeSH
- dospělí MeSH
- hmotnostní přírůstek * MeSH
- hubenost epidemiologie MeSH
- index tělesné hmotnosti MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nadváha epidemiologie MeSH
- obezita epidemiologie MeSH
- podíl na nákladech MeSH
- potraviny pro zvláštní výživu ekonomika zásobování a distribuce MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Ultrazvuk pľúc (LUS) je relatívne nová diagnostická metóda, ktorá vo svete intenzívnej medicíny nadobúda čoraz väčší význam. Každý rok pribúdajú nové štúdie, ktoré profilujú túto diagnostickú metódu ako hodnotný nástroj najmä v rámci diferenciálnej diagnostiky dyspnoe. Okrem dosahovania dobrej senzitivity a špecifity pri rôznych patologických stavoch je táto vyšetrovacia metóda rýchla a nenáročná na čas. V tejto práci prezentujeme dve kazuistiky, kde na základe výsledku LUS došlo k zmene pracovnej diagnózy a liečebného postupu.
Lung ultrasound (LUS) is a relatively new diagnostic method, which is increasingly gaining more relevance in the field of intensive medicine. Each year new trials are published which profile this method as a valuable tool in differential diagnosis of dyspnoea. In addition to reaching good sensitivity and specificity, this method is also fast and time saving. In this paper we present two cases where on the basis of LUS results we have changed the working diagnosis and treatment.
Fixná kombinácia perindopril arginín/indapamid predstavuje v súčasnosti a so silnou medicínou dôkazov optimalizáciu liečby artériovej hypertenzie. V článku uvádzame prehľad výhod liečby touto kombináciou v zmysle posledných odporúčaní pre liečbu artériovej hypertenzie. Nezanedbateľné je aj pozitívne ovplyvnenie koronárnej mikrovaskulárnej dysfunkcie a metabolického profilu pacienta. Liečba ACE inhibítormi sa javí ako výhodnejšia z hľadiska zlepšenia orgánovej protekcie než liečba blokátormi AT1 receptorov pre angiotenzín II. Posledné NICE odporúčania navyše jednoznačne preferujú použitie indapamidu do fixnej kombinácie pred hydrochlórotiazidom. Pozícia tejto fixnej kombinácie v súčasnej stratégii liečby artériovej hypertenzie je výnimočná a výborne zdokumentovaná výsledkami viacerých multicentrických celosvetových štúdií.
Fixed combination perindopril arginine/indapamide currently represents the optimalisation of the treatment of arterial hypertension thanks to strong evidence based medicine. In this article we give an overview of the benefits of the treatment with this combination according to the current Guidelines for the treatment of arterial hypertension. What could not be omitted is the effect on coronary microvascular dysfunction and metabolic profile of the patient. The treatment with ACE inhibitors appears to have more advantages in terms of end organ protection than the treatment with AT1 receptor blockers for angiotensin II. The latest NICE Guidelines recommend indapamide instead of hydrochlorothiazide. The position of this fixed combination in the current strategy of the treatment of hypertension is unique and excellently proven in many multicentre studies worldwide.
Prezentujeme prípad 61-ročnej ženy a jej dve epizódy nekardiálneho pľúcneho edému po užití bežne preskribovaného diuretika hydrochlórotiazidu. Od roku 1968, keď Steinberg(1) prvýkrát publikoval prípad tohto veľmi zriedkavého nežiaduceho účinku, bolo doteraz opísaných ďalších 51 prípadov. Okrem našej skúsenosti sme v tejto práci zhrnuli doteraz publikované kazuistiky tohto stavu ohrozujúceho život.
We report a case of 61-year old woman and two her episodes of noncardiac pulmonary oedema induced by commonly prescribed diuretic hydrochlorothiazide. Since 1968, when this very rare adverse effect was published for the first time by Steinberg(1), approximately 51 cases have been described. Except reporting our experience, we made a literature review of published cases of this life threating adverse condition.
Liečba močových infekcií je častým problémom v klinickej i ambulantnej praxi. V prevencii opakovaných recidív uroinfekcie sa už v minulosti osvedčila účinnosť dlhodobého profylaktického podávania malých dávok chemoterapeutík. V poslednom období stúpa záujem o využitie imunoterapie v tejto indikácii. Autori porovnávajú imunomodulátory Urovaxom a Luivac v rámci kombinovanej imunoterapie a chemoprofylaxie malými dávkami fluorochinolónov po dobu 12 mesiacov u žien s recidivujúcimi uroinfekciami. Táto liečba štatisticky významne znížila výskyt recidív a bola relatívne dobre tolerovaná. Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií prvýkrát došlo k selekcii rezistentných kmeňov produkujúcich tzv. širokospektrálne ß-laktamázy (ESBL), čo môže byť signálom k prehodnoteniu niektorých terapeutických postupov. V súlade s medzinárodnými odporúčaniami v súčasnosti preferujeme imunoterapiu ako porovnateľne účinný a bezpečnejší spôsob liečby, ako je dlhodobá chemoprofylaxia fluorochinolónmi.
In clinical practice, management of urinary infections is a frequent task. Long-term prophylactic administration of small-dose chemotherapy had been shown to prevent recurrent urinary infections. Recently, an interest increases in applying immunotherapy in this indication. The authors compare immunomodulators Urovaxom and Luivac as part ofa combined immunotherapy and chemoprophylaxis regimens with small doses of fluorochinolones over 12 months in women with recurrent urinary infections. This treatment statistically significantly decreases occurrence of relapses and has been relatively well-tolerated. Unlike previous studies, we managed to isolate resistant strains producing the so-called extended-spectrum beta-lactamases (ESBL) and this may provide a signal for revision of some therapeutic approaches. In line with international recommendations, we prefer immunotherapy as comparably effective but safer treatment modality than the long-term chemoprophylaxis with fluorochinolones.
- MeSH
- bakteriální vakcíny aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- beta-laktamasy aplikace a dávkování účinky léků MeSH
- chemoprofylaxe metody využití MeSH
- fluorochinolony aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- imunoterapie metody využití MeSH
- infekce močového ústrojí diagnóza etiologie terapie MeSH
- kombinovaná farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- recidiva MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- směrnice pro lékařskou praxi jako téma MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Liečba močových infekcií predstavuje častý problém v klinickej i ambulantnej praxi. V liečbe sú najvhodnejšie chemoterapeutiká, ktoré dosahujú vysoké a prolongované hladiny v moči, majú výhodnú farmakokinetiku a minimum nežiaducich účinkov. Najčastejšie sa používajú fluorochinolóny, kotrimoxazol, betalaktámové antibiotiká, nitrofurantoín a fosfomycín - trometamol. Najčastejšou komplikáciou je výskyt častých recidív cystitídy u žien. V tejto indikácii je dnes všeobecne akceptovaný priaznivý efekt dlhodobého profylaktického podávania malých dávok chemoterapeutík, renesanciu v posledných rokoch zaznamenala aj imunoterapia. V klinickej praxi sa často stretávame s infekciami v hepatobiliárnom trakte. Veľmi často (vo > 90 % prípadov) je prítomná porucha odtoku žlče, najčastejšie spôsobená biliárnou litiázou. Interferenčnými agens sú v prevahe Enterobacteriaceae a z anaeróbov Bacteroides a Clostridium spp. Možné sú i zmiešané infekcie, čo treba zohľadniť v potentnej antimikrobiálnej liečbe. Liekmi prvej voľby sú penicilíny potencované inhibítormi betalaktamáz, cefalosporíny alebo karbapenémy. Pri podozrení na anaeróbnu infekciu sa k liečbe pridáva metronidazol alebo klindamycín.
Therapy of urinary infections is a frequent problem in inpatient and outpatient practice. Chemotherapeutics is the most suitable therapy. They reach high and prolonged levels in urine, they have advantageous pharmacokinetics and minimal adverse effects. Fluorochinolones, kotrimoxazol, betalaktamase antibiotics, nitrofurantoin, and phosphomycin - trometamol are frequently used. The occurrence of recurrent cystitis is the commonest complication of women. Beneficial effect of long term prophylactic administration of small doses of chemotherapeutics is generally accepted in this indication. Renaissance has been reported in immunotherapy. In clinical practice infections in hepatobiliary tract are often seen. Very often (in 90 % of cases) disorder of bile discharge is present, which is caused by biliary lithiasis. Enterobacteriacae predominate as infectious agens and Bacteroides and Clostridium spp as anaerobes. Mixed infections are also possible the fact that is considered in potential antimicrobial therapy. Drugs of the first choice are penicillines enhanced by betalactamase inhibitors, cephalosporines or karbapenemes. If anaerobe infection is suspected metronidazol or klindamycine is added to the therapy.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
V kazuistikom popise zaznamenávame vzácne ochorenie Peutzov-Jeghersov syndróm u 27-ročného pacienta. Pacient bol prijatý na naše pracovisko s ťažkou anémiou (HGB 64 g/l), na ktorú bol dobre adaptovaný. Anamnesticky nemal znaky krvácania z GIT-u a ani neudával prítomnú krv v stolici, bol asymptomatický. V klinickom obraze boli prítomné bledé pigmentové škvrny na perách, laboratórne parametre až na popísanú anémiu boli v norme. Pri vyšetrení boli prítomné viacpočetné rôzne veľké polypy hrubého čreva. Typický histologický obraz bol rozhodujúci pre diagnózu hamartómových polypov a Peutzovho-Jeghersovho syndrómu. Pacient bol geneticky vyšetrený aj na Ústave experimentálnej onkológie SAV, kde po prvýkrát na Slovensku bola potvrdená genetická príčina Peutzovho- Jeghersovho syndrómu. POUŽITÉ SKRATKY: BRCA1, BRCA2 - gény, mutácia ktorých je asociovaná s karcinómom prsníka, D3 - horizontálna časť duodéna, D4 - stúpavá časť duodéna, DNA - deoxyribonukleová kyselina, PET - pozitrónová emisná tomografia, PJS - Peutzov- Jeghersov syndróm, HGB - hemoglobín, SAV - Slovenská akadémia vied, STK11 - gén pre serín threonín kinázu
Glykopeptidové antibiotiká vankomycín a teikoplanin sa donedávna považovali za lieky voľby pri závažných grampozitívnych infekciách. Linezolid, prvý oxazolidinón používaný v Slovenskej republike, potvrdil pri testovaní in - vitro v období 2000 - 2005 veľmi dobrú antibakteriálnu aktivitu voči problémovým stafylokokom, enterokokom a pneumokokom. V súbore 32 pacientov hospitalizovaných vo viacerých slovenských nemocniciach so závažnými a nozokomiálnymi infekciami bola liečba linezolidom úspešná u 87,5 % pacientov. Na rozdiel od vankomycínu liečba linezolidom nevyžaduje monitorovanie plazmatických hladín, je lepšie tolerovaná. Takmer úplná biologická dostupnosť linezolidu po perorálnom podaní umožňuje včas prejsť pri klinickom zlepšení z parenterálnej na perorálnu liečbu, skrátiť dĺžku hospitalizácie a redukovať ekonomické náklady na liečbu.
Glycopeptide antibiotics vancomycin and teicoplanin have been recently considered as drugs of choice for severe grampositive infections. Linezolid, the first oxazolidinon used in Slovakia, confirmed in vitro tests during the period of time from 2000 to 2005 a very good antibacterial activity against resistant staphylococci, enterococci and pneumococci. In the group of 32 patients hospitalized in several Slovak hospitals for severe and nosocomial infections therapy with linezolid was successful in 87.5 % of patients. Compared with vancomycin, therapy with linezolid does not need monitoring of plasma levels. It is better tolerated. Almost total biologic availability of linezolid after oral administration enables to switch from parenteral to oral therapy, after clinical improvement of the status; it can shorten the time of hospitalization and reduce costs of the treatment.
Peutz - Jeghersov syndróm (PJS) zaznamenaný J. L. A. Peutzom (1921) a neskôr úplne popísaný H. Jeghersom (1944) je autozomálne dominantné dedičné ochorenie charakterizované intestinálnymi hamartomatóznymi polypmi v združení s mukokutánnymi melanocytickými makulami. Genetické pozadie ochorenia objasnil Hemminki (1998). Ochorenie je vzácne a jeho expresia v našej populácii nie je známa. V porovnaní s bežnou populáciou je 15 - násobne zvýšené riziko vzniku karcinómu (primárne nádory gastrointestinálneho traktu, vrátane pankreasu a luminálnych orgánov, ženských a mužských reprodukčných orgánov a pľúc). Charakteristickou patológiou Peutz - Jeghersovho syndrómu je prítomnosť polypov predilekčne v tenkom čreve, s histologickým obrazom extenzívnej arborizácie hladkej svaloviny cez polyp a pseudoinvázie – niektoré z epitelových buniek polypu, obyčajne z benígnych žliaz, sú obklopené hladkou svalovinou.
Peutz Jeghers syndrom (PJS) detected by J.L.A. Peutz (1921) and later completely described by H. Jeghers (1944) is an autosomal dominant disorder characterised by intestinal hamartomatous polyps and mucocutaneous melanocytic macules. Genetic backgroud of the disease was explained by Hemminki (1998). Expresion of this rare disease in our population is unknown. In comparison with usual population patients with PJS have 15 times incerased risk of neoplasms. Characteristic pathology of Peutz - Jeghers polyps is extensive smooth muscle arborization throughout the polyp, with the appearance of pseudoinvasion because some of the epithelial cells, usually from benign glands, are surrounded by the smooth muscle.