Úvod: Respiračné vírusy sú hlavnou príčinou chorobnosti u detí so závažnými dopadmi na spoločnosť. Ciele: Retrospektívna analýza charakteristických epidemiologických vzorcov vybraných respiračných vírusov detegovaných PCR metodikou u často chorých detí. Materiál a metódy: Posúdenie výsledkov laryngeálnych sterov vyšetrovaných RT-PCR z nedeliteľnej skupiny 10 vírusov (rinovírus: RV, adenovírus: ADV, respiračný syncyciálny vírus: RSV, ľudský koronavírus: HCoV, vírus parachrípky: PIV 1-4, ľudský bokavírus: HboV a ľudský metapneumovírus: HMPV). Sledované obdobie zberu dát bolo január 2022 – jún 2023, čo zodpovedalo 714 vyšetrovaným vzorkám. Vekový priemer detí bol 5,6 ± 4,3 rokov. Výsledky: Z celej skupiny vzoriek u viac ako polovice (373; 52 %) bol potvrdený vírusový patogén. Vírus s najpočetnejším výskytom bol RV (184; 49 %). Druhé miesto obsadil ADV (47; 12 %). Tretie miesto s podobným počtom záchytov patrilo RSV (40; 11 %). Rozbor potvrdenia vírusov v jednotlivých mesiacoch roka preukázal typické epidemiologické vzorce správania s celoročnými vírusmi (RV, ADV, HCoV a HBoV) a sezónnymi vírusmi (RSV,PIV 1-4 a HMPV). Dva najčastejšie vírusy sa vyznačovali rozdielnou vekom podmienenou prítomnosťou u detí. Kým RV sa podarilo nájsť takmer v každom veku detí, RSV bol prítomný len u 7-ročných a mladších detí, a to predovšetkým v dojčenskom a batolivom období (63 %). Záver: Predkladaná štúdia zistila, že prevalencia špecifických respiračných vírusov sa líši v závislosti od ročného obdobia, veku a pohlavia detských pacientov s akútnymi respiračnými ochoreniami. Identifikáciou konkrétnych patogénov môžeme zlepšiť a zefektívniť terapeutický manažment a predchádzať možným komplikáciám vírusových respiračných infekcií. Korešpondujúci autor: MUDr. Peter Kunč, PhD. NÚDTaRCH, n.o., Dolný Smokovec Dolný Smokovec 70 05981 Vysoké Tatry p.kunc1202@gmail.com
Introduction: Respiratory viruses contribute significantly to respiratory morbidity in children with a high burden on society. Objectives: Retrospective analysis of the epidemiological characteristics of selected respiratory viruses detected in often ill pediatric patients. Materials and methods: Assessment of laryngeal swab outcomes. The results were examined using RT-PCR method for a coherent group of 10 viruses: rhinovirus (RV), adenovirus (ADV), respiratory syncytial virus (RSV), human coronavirus (HCoV), parainfluenza virus (PIV 1-4), human bocavirus (HboV), and human metapneumovirus (HMPV). The data collection period was established from January 2022 to June 2023. This period corresponded to the investigation of 722 samples. The variables analysed included age, sex, month of detection of the pathogen, and diagnosis of acute respiratory infection. The average age of the children was 5.6 ± 4.3 years. Results: Among all samples, more than half (373; 52%) were confirmed to contain a viral pathogen. The virus with the highest prevalence was RV (184; 49%). ADV was the second most prevalent (47; 12%), closely followed by respiratory RSV (40; 11%). An analysis of virus detection over different months revealed typical epidemiological patterns, with RV and ADV present throughout the year, and RSV, PIV 1-4, and HMPV showing seasonal patterns. The two most common viruses, RV and RSV, exhibited a differential age-related presence in children. Conclusion: This study found that the prevalence of specific respiratory viruses varies according to the season and age of paediatric patients with acute respiratory infections. By identifying specific pathogens, we can enhance therapeutic management and prevent possible complications of viral respiratory infections.
- MeSH
- dítě MeSH
- epidemiologické studie * MeSH
- infekce dýchací soustavy * epidemiologie etiologie MeSH
- infekce respiračními syncytiálními viry epidemiologie etiologie MeSH
- lidé MeSH
- respirační syncytiální viry patogenita MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Tuberkulóza zostáva významným problémom verejného zdravia, najmä v rozvojových krajinách a medzi marginalizovanými skupinami obyvateľstva. Diseminovaná tuberkulóza, závažná forma ochorenia, je obzvlášť nebezpečná pre malé deti a osoby so základnou podvýživou. Autori prezentujú prípad 26-mesačného rómskeho chlapca zo Slovenska, u ktorého sa vyskytla diseminovaná tuberkulóza a ťažká podvýživa. Dieťa pochádzalo zo sociálne znevýhodneného prostredia a v minulosti bolo vystavené tuberkulóze od člena rodiny. Klinické vyšetrenie odhalilo generalizovanú lymfadenopatiu, kožné lézie a anasarku. Laboratórne testy potvrdili diagnózu tuberkulózy a preukázali ťažkú podvýživu. Dieťa bolo liečené kombináciou antituberkulóznych liekov a nutričnej podpory. Napriek počiatočnému zlepšeniu sa stav dieťaťa zhoršil a vyžadoval intenzívnu starostlivosť. Po dlhšej hospitalizácii bolo dieťa prepustené domov s pokračujúcou ambulantnou liečbou. Autori sa zaoberajú epidemiológiou tuberkulózy, najmä v rómskych komunitách a u podvyživených detí. Zdôrazňujú význam včasnej diagnostiky a rýchlej liečby tuberkulózy, najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva. Upozorňujú aj na výzvy spojené s liečbou diseminovanej tuberkulózy u podvyživených detí. Včasná diagnostika, rýchla liečba a primeraná nutričná podpora sú nevyhnutné na zlepšenie výsledkov liečby. Výzvu taktiež predstavuje vynakladanie väčšieho úsilia pri riešení tuberkulózy v marginalizovaných skupinách obyvateľstva vrátane prevencie podvýživy u rizikových detí.
x
Niektoré druhy vírusov u rizikových pacientov môžu do výraznej miery participovať na rozvoji vybraných chronických zápalových ochorení respiračného traktu. Medzi vírusy takého druhu môžeme zaradiť aj rinovírusy. Sú jedny z najčastejších pôvodcov respiračných ochorení u detí. Opakované infekcie v rizikovom teréne sú späté so zvýšeným predpokladom následného rozvoja rekurentných hvízdavých stavov a napokon aj bronchiálnej astmy. Hlavnou ohrozenou skupinou sú malé deti s predispozičnými faktormi, ktoré nemajú adekvátne prostriedky ku kontrole a zabráneniu rozšírenia rinovírusmi indukovanej infekcie s patričnými následkami. Bronchiálna astma je multifaktoriálne podmienené ochorenie. Rinovírusy v mikroprostredí zápalom poškodeného epitelu s narušenými reparačnými vlastnosťami môžu významne participovať na dysbalancii regulácie, koordinácie a sily antivírusovej odpovede imunitného systému. Svojím pôsobením v dýchacích cestách sa priamo aj nepriamo podieľajú na amplifikácii zápalových kaskád asociovaných s eozinofilným alergickým či nealergickým inflamačným procesom. Neustále rozširovanie obzoru detailných vedomostí o jednotlivých aspektoch pôsobenia rinovírusov na detský organizmus môže prispieť nielen k identifikácii relevantných rizikových faktorov, ale aj objaviť nové účinné a bezpečné preventívne či terapeutické modality.
Some species of viruses may participate substantially in the development of chronic inflammatory diseases in risky patients. Rhinoviruses may also be included among these viruses. They are one of the most common causative agents of respiratory disease in children, and repeated infections in high-risk individuals are associated with a increased risk of the subsequent development of recurrent wheezing and, in some cases, bronchial asthma. The main vulnerable group is young children with risk factors lacking adequate tools to control and prevent the spread of rhinovirus- induced infection with related adverse consequences. Bronchial asthma is a multifactorial disease. Rhinoviruses in the microenvironment of inflammation-damaged epithelium with impaired reparative capacity may significantly participate in the disbalance of regulation, coordination, and strength of the antiviral response of the immune system. Their action in the airways is directly and inversely involved in the amplification of inflammatory cascades associated with eosinophilic allergic or non-allergic inflammatory pathways. Continuously expanding knowledge base of the detailed aspects of rhinovirus action in children may not only contribute to the identification of relevant risk factors, but also to the discovery of new effective and safety preventive and therapeutic modalities
- MeSH
- adaptivní imunita imunologie MeSH
- antivirové látky farmakologie klasifikace terapeutické užití MeSH
- bronchiální astma * diagnóza etiologie virologie MeSH
- dítě MeSH
- interleukiny imunologie klasifikace MeSH
- lidé MeSH
- respirační sliznice imunologie virologie MeSH
- Rhinovirus * genetika imunologie patogenita MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Technologie indukované pluripotence, která umožňuje přípravu prakticky jakéhokoliv buněčného modelu, potřebného pro výzkum vybraného onemocnění, se stává významným nástrojem v boji proti pandemii koronaviru SARS‐CoV-2 a případně i jiným formám pandemií, které se mohou s velkou pravděpodobností objevit v blízké, či vzdálené budoucnosti. Je výhodné, pokud lidstvo v předstihu disponuje arzenálem vhodných modelových systémů, které je možné v případě potřeby nasadit do boje a využít i pro vývoj nových terapeutických a diagnostických strategií. S ohledem na aktuální epidemickou situaci se tak významným způsobem může zkrátit čas, nezbytný pro nalezení vhodného léčebného postupu či zavedení spolehlivého diagnostického setu. Indukované pluripotentní kmenové buňky mají zároveň potenciál použití při regeneraci tkáně, poškozené samotnou infekcí. Jejich značnou výhodou na poli regenerativní medicíny je imunologicky atraktivní možnost využití tělu vlastních, tzv. autologních buněk, bez nutnosti nasazení imunosupresivní terapie po transplantaci.
Technology of induced pluripotency allows the preparation of any cell model for research of any selected disease and becomes the important tool also in the field of SARS‐CoV-2 coronavirus pandemic and other forms of pandemics that can appear in near or far future. It is beneficial for humankind to have an arsenal of useful model systems that can be immediately used in development of novel therapeutic or diagnostic strategies whenever needed. The possible use of newly developed therapy or diagnostic set can be greatly accelerated during pandemic situation. Induced pluripotent stem cells that can be prepared by technology of induced pluripotency also have great potential in tissue regeneration for tissues damaged by coronavirus infection. Immunologically very attractive is the fact that induced pluripotent stem cells can be applied (transplanted) without the use of aggressive immunosuppressive treatment.
- MeSH
- biologické modely MeSH
- COVID-19 terapie MeSH
- indukované pluripotentní kmenové buňky * MeSH
- lidé MeSH
- organoidy MeSH
- techniky in vitro * metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
Here, we present newly derived in vitro model for modeling Duchenne muscular dystrophy. Our new cell line was derived by reprogramming of peripheral blood mononuclear cells (isolated from blood from pediatric patient) with Sendai virus encoding Yamanaka factors. Derived iPS cells are capable to differentiate in vitro into three germ layers as verified by immunocytochemistry. When differentiated in special medium, our iPSc formed spontaneously beating cardiomyocytes. As cardiomyopathy is the main clinical complication in patients with Duchenne muscular dystrophy, the cell line bearing the dystrophin gene mutation might be of interest to the research community.
Bronchial asthma is the most common chronic respiratory disease of childhood. Cough is one of its defining symptoms. This study investigated the associations between selected inflammatory biomarkers and cough reflex sensitivity after capsaicin inhalation in children with mild and moderate well-controlled type 2 endotype asthma compared with non-asthmatic probands. Sensitivity to the cough reflex was measured by recording the cough response after capsaicin inhalation. The sandwich ELISA method was used to measure serum concentrations of the investigated potential inflammatory biomarkers (interleukin 13, interleukin 1beta, eosinophil-derived neurotoxin). The acquired data were statistically evaluated according to descriptive analyses for summarization and comparison between cough reflex sensitivity parameters and individual biomarker values in the observed and control groups modeled by a simple linear regression model. Statistical significance was defined as p<0.05. We showed a statistically significant association (p-value 0.03) between cough reflex sensitivity - C2 value (capsaicin concentration required for two cough responses) and interleukin 1beta serum concentrations in the asthma group compared with the control group of non-asthmatic children. Our results support the possibility of interleukin 1beta as a potential additive inflammatory biomarker used in clinical practice in children with asthma because of its correlation with the activity of the afferent nerve endings in the airways.
- MeSH
- biologické markery MeSH
- bronchiální astma * diagnóza komplikace MeSH
- dítě MeSH
- interleukin-1beta MeSH
- kapsaicin MeSH
- kašel * etiologie MeSH
- lidé MeSH
- reflex fyziologie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Rinovírusy paria medzi najčastejšie sa vyskytujúcich pôvodcov respiračných ochorení rozličného charakteru od „bežného prechladnutia“ až po klinicky závažné bronchiolitídy či pneumónie u dojčiat a batoliat. Problematika vzťahu rinovírusových infekcií u predisponovaných jedincov, najmä detí v dojčenskom a batolivom veku s následným rizikom rozvoja bronchiálnej astmy bola za posledné dve dekády predmetom mnohých klinických štúdií. Početné zložité a komplexné interakcie rinovírusov s epiteliálnymi bunkami a jednotlivými zložkami imunitného systému ešte nie sú dostatočne a podrobne ozrejmené. Niektoré špecifické patomechanizmy a ich následky, ktoré indukuje vstup a replikácia rinovírusov v bunkách respiračného epitelu, sú už známe. Z klinického pohľadu je vynakladaná čoraz väčšia snaha čo najexaktnejšie identifikovať vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré v kontexte opakovaných rinovírusových infekcií predisponujú nositeľa k rekurentným vírusmi indukovaným bronchospazmom a rizikom nadobudnutia astmy. V prvej časti prehľadového príspevku sú rinovírusy analyzované z virologického a epidemiologického hľadiska s prihliadnutím na determinujúce vonkajšie faktory rinovírusových infekcií.
Rhinoviruses are one of the most common causative agents of respiratory diseases from common cold to clinically severe bronchiolitis and pneumonia in infants and toddlers. The relationship of rhinovirus infections in predisposed individuals, especially infants and toddlers, with subsequent risk of bronchial asthma development has been the aim of many clinical studies over the last two decades. The multiple complex and involved interactions of rhinoviruses with epithelial cells and various elements of the immune system have not yet been sufficiently and extensively understood. Some specific pathomechanisms and their consequences induced by the entry and replication of rhinoviruses in respiratory epithelial cells are already known. From a clinical point of view, increasing effort is being devoted to identifying extrinsic and intrinsic factors that, in the context of recurrent rhinovirus infections, predispose the host to recurrent virus-induced bronchospasm and risk of asthma development. In this first part of the review, rhinoviruses are analysed from a virological and epidemiological point of view, with consideration of the determining external factors of rhinovirus infections.
- MeSH
- bronchiální astma * epidemiologie virologie MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- náchylnost k nemoci * mikrobiologie MeSH
- replikace viru fyziologie MeSH
- Rhinovirus * fyziologie klasifikace MeSH
- virulence MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Metabolic reprogramming of cancer cells is a common hallmark of malignant transformation. The preference for aerobic glycolysis over oxidative phosphorylation in tumors is a well-studied phenomenon known as the Warburg effect. Importantly, metabolic transformation of cancer cells also involves alterations in signaling cascades contributing to lipid metabolism, amino acid flux and synthesis, and utilization of ketone bodies. Also, redox regulation interacts with metabolic reprogramming during malignant transformation. Flavonoids, widely distributed phytochemicals in plants, exert various beneficial effects on human health through modulating molecular cascades altered in the pathological cancer phenotype. Recent evidence has identified numerous flavonoids as modulators of critical components of cancer metabolism and associated pathways interacting with metabolic cascades such as redox balance. Flavonoids affect lipid metabolism by regulating fatty acid synthase, redox balance by modulating nuclear factor-erythroid factor 2-related factor 2 (Nrf2) activity, or amino acid flux and synthesis by phosphoglycerate mutase 1. Here, we discuss recent preclinical evidence evaluating the impact of flavonoids on cancer metabolism, focusing on lipid and amino acid metabolic cascades, redox balance, and ketone bodies.
- MeSH
- aminokyseliny * MeSH
- faktor 2 související s NF-E2 metabolismus MeSH
- flavonoidy farmakologie MeSH
- ketolátky metabolismus MeSH
- lidé MeSH
- metabolismus lipidů MeSH
- nádorová transformace buněk metabolismus MeSH
- nádory * farmakoterapie metabolismus MeSH
- oxidace-redukce MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- přehledy MeSH
Chronic cough is one of the most common causes of differential diagnosis in childhood. The reasons for the appearance and persistence of cough refractory to symptomatic therapy are diverse. Taking this into account, a multidisciplinary approach is necessary, which often leads to the early detection of the exact causative agent of cough and thus conditions the initiation of specific and targeted therapeutic interventions. The most common clinical entities involved in chronic cough include prolonged bacterial bronchitis, bronchial asthma, and upper airway cough syndrome. The role of pediatricians in the primary care sector is crucial in the diagnostic process, as adequate clinical judgement in more complicated cases can significantly advance the identification of specific triggers of childhood chronic cough.
Chronický kašeľ je jedným z najčastejších dôvodov diferenciálnej diagnostiky v detskom veku. Príčiny vzniku a perzistencie kašľa refraktérneho na symptomatickú terapiu sú rozličné. Vzhľadom na to je potrebný multidisciplinárny prístup, ktorý často vedie k skorému odhaleniu vyvolávateľa kašľa, a tým podmieňuje začatie špecifických a cielených terapeutických intervencií. Medzi najčastejšie klinické jednotky podieľajúce sa na chronickom kašli patria protrahovaná bakteriálna bronchitída, bronchiálna astma a kašľový syndróm horných dýchacích ciest. Úloha pediatrov v primárnej sfére je v tomto diagnostickom procese zásadná. Adekvátnou klinickou rozvahou v špecifických komplikovanejších prípadoch môžu výrazne urýchliť stanovenie konkrétnych vyvolávajúcich príčin detského chronického kašľa.
Vo svojej podstate bronchiálna astma je charakterizovaná vysokou heterogenitou klinických príznakov, variabilným klinickým priebehom a rozličnou klinickou odpoveďou na terapeutickú intervenciu. Simplexná nozologická predloha choroby ako jednej klinicky uniformnej jednotky bola nahradená podstatne zložitejším pohľadom na komplex biologickej siete odlišných a vzájomne prepojených zápalových dráh. Preto s cieľom lepšieho a podrobnejšieho oboznámenia s podstatou ochorenia je snaha o čo najlepšiu identifikáciu jednotlivých patologických kaskád na molekulárnej úrovni a ich vzájomných interakcií s mikroprostredím dýchacích ciest – endotypy astmy. Identifikácia jednotlivých molekulárnych zložiek zápalových procesov vedie k možnosti vývoja inovatívnej a cielenej liečby modulujúcej tieto patologické pochody. Dôslednou endotypizáciou najmä závažnej, ťažko liečiteľnej astmy vieme identifikovať potenciálne ciele biologickej liečby k zvráteniu nepriaznivého priebehu ochorenia a tým zlepšeniu kvality života postihnutých pacientov.
Bronchial asthma is inherently characterized by a high heterogeneity of clinical symptoms, variable clinical course and different clinical response to therapeutic intervention. The simplex nosological model of the disease as a single clinically uniform entity has been replaced by a considerably more complex view of biological network of distinct and interrelated inflammatory pathways. Furthermore, with aim of reaching better knowledge of disease, there is an effort for better understanding pathological pathways on molecular base and their interactions with airways microbiome - endotypes of asthma. Identification of individual molecular components of inflammation processes leads to development of innovative biologicals to stop these pathological cascades. Consistent work with endotyping especially severe and difficult to treat asthma can distinguish potential targets for biological treatment to revert unfavorable course of the disease and improve quality of life of affected patients.
- MeSH
- alarminy fyziologie imunologie MeSH
- bronchiální astma * diagnóza etiologie klasifikace MeSH
- buněčná imunita imunologie MeSH
- dendritické buňky MeSH
- dítě MeSH
- hormony kůry nadledvin terapeutické užití MeSH
- interleukiny imunologie MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- Th2 buňky MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
