Etiopatogenéza autoimunitných ochorení nebola jednoznačne objasnená. Autoimunitné ochorenia vznikajú u jednotlivcov s genetickou predispozíciou. Z endogénnych faktorov svoju úlohu zohrávajú aj pohlavné hormóny, najmä prolaktín. Cieľom práce bolo vyšetriť bazálne a TRH testom stimulované hodnoty prolaktínu u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva: systémový lupus erythematosus (SLE), systémová skleróza, Sjögrenov syndróm, dermatomyozitída. Súbor a metódy: Autori vyšetrili 43 pacientov so systémovými ochoreniami spojiva: 20 pacientov s SLE, 7 pacientov so Sjögrenovým syndrómom, 7 so systémovou sklerózou a 9 s dermatomyozitídou. Priemerný vek pacientov: 39,87 rokov. Ako kontrolu vyšetrili 30 dobrovoľníkov, priemerný vek 35,17 rokov. Výsledky: Hladina prolaktínu u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva bola 14,629 ng/ml, čo je viac ako u kontrolnej skupiny (6,952 ng/ml), bez štatistickej významnosti. Po i.v. stimulácii došlo po 20 min k štatisticky významnému vzostupu prolaktínu u pacientov (62,630 ng/ml) v porovnaní s kontrolnou skupinou (30,982 ng/ml). Tento štatisticky významný rozdiel pretrvával aj 60 min po podaní TRH - kontrolná skupina 16,43 ng/ml, pacienti so systémovými ochoreniami spojiva 36,890 ng/ml. Rozdiely v hladinách prolaktínu u jednotlivých systémových ochorení spojiva neboli štatisticky významné. Pozitívna korelácia v skupine chorých bola nájdená medzi stimulovanými hodnotami prolaktínu a hodnotou FW. Celkovo však nebola nájdená jednoznačná korelácia medzi laboratórnou aktivitou a hladinami prolaktínu. Záver: V práci autori zistili, že poststimulované hodnoty prolaktínu u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva sú štatisticky významne vyššie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Korelačnými analýzami nebola zistená jednoznačná súvislosť medzi zápalovou aktivitou a hladinami prolaktínu, preto autori predpokladajú, že stredne zvýšené hodnoty prolaktínu sú u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva skôr rizikový faktor ochorenia ako marker zápalu.
The ethiopathogenesis of auto-immune diseases has not yet been fully explored. Auto-immune diseases develop in individuals with a genetic pre-disposition. Among the endogenous factors, also sexual hormones play a role, especially prolactin. The objective of the study was to use basal exam and TRH test to determine stimulated prolactin values in patients with a systemic connective tissue disease: systemic lupus erythematosus (SLE), systemic sclerosis, Sjögren's syndrome, dermatomyositis. PATIENT GROUP AND METHODS: The authors examined 43 patients with systemic connective tissue diseases: 20 patients with SLE, 7 patients with Sjögren's syndrome, 7 patients with systemic sclerosis and 9 patients with dermatomyositis. The mean age of the patients was 39.87 years. The control group consisted of 30 volunteers with a mean age of 35.17 years. OUTCOME: Prolactin level in the patients with systemic connective tissue diseases was 14.629 ng/ml, which is more than in the control group. A statistically significant increase in prolactin level was recorded 20 minutes after i.v. stimulation as compared with the control group (30.982 ng/ml). This statistically significant difference was still present 60 minutes after the TRH administration, with 16.43 ng/ml in the control group, and 36.890 ng/ml in the systemic connective tissue disorder patient group. The differences between prolactin levels for the different systemic connective tissue diseases were not statistically significant. A positive correlation in the patient group was found between the stimulated prolactin values and the FW value. On the whole, however, there was no clear correlation found between laboratory activity and prolactin levels. CONCLUSION: The authors found out that post-stimulation prolactin levels were statistically significantly higher in patients with systemic connective tissue disease as compared with the control group. Correlation analyses did not show a clear link between inflammatory activity and prolactin levels, and therefore the authors assume that medium increased values of prolactin are rather a risk factor for the disease than an inflammation marker in patients with a systemic connective tissue disease.
Mladý, 26-ročný pacient, ktorý bol niekoľko rokov dispenzarizovaný pre výššie sérové koncentrácie aspartátaminotransferázy (AST), alanínaminotransferázy (ALT) a kreatinínu, bol prijatý na vydiferencovanie na internú kliniku pre pretrvávajúce myalgie, artralgie a pocity stuhnutosti svalov. Pri prijatí sme v laboratórnom náleze okrem stredne zvýšených koncentrácií AST a ALT zistili aj výrazný vzostup sérovej kreatínkinázy (CK), vyššie koncentrácie celkového cholesterolu, kreatinínu a tiež mierne zvýšené hodnoty niektorých nádorových markerov. V objektívnom klinickom obraze dominovala somatická asténia, alopécia a sklon k bradykardii. Výrazne zvýšená koncentrácia tyreotropného hormónu (TSH) a nízka koncentrácia voľného tyroxínu (FT4) potvrdili diagnózu rozvinutej primárnej hypotyreózy. Pri tyreoidálnej substitúcii (l-tyroxín 100 µg denne) došlo počas 3 mesiacov k ústupu subjektívnych ťažkostí a ku kompletnej normalizácii laboratórneho nálezu. Uvedený klinický nález (myalgie, stuhnutosť svalov, atralgie), zvýšené koncentrácie CK, AST, ALT a výborná odpoveď na substitučnú liečbu môžu znamenať včasné štádium tzv. Hoffmannovho syndrómu.
26 yrs. old patient who was several years followed for elevated serum concentrations of AST, ALT and creatinine was admitted to our internal department for muscle pains and stiffness. Beside elevated AST and ALT laboratory tests showed also markedly elevated values of creatin kinase (CK), higher concentrations of cholesterol, creatinine and mildly increased levels of several tumor-markers. Physical examination showed somatic asthenia, baldness and bradycardia. Markedly elevated concentration of thyrotropine (TSH) and low concentration of free thyroxine confirmed primary hypothyroidism. After thyroid replacement therapy (l-thyroxin 100 µg/day) complete elimination of patient’s complains and normalization of laboratory tests was observed. Mentioned clinical picture (muscle pain, stiffness), elevated CK, AST, ALT and excelent response to replacement therapy may indicate an early stadium of Hoffmann’s syndrome.
Na základe terajšej úrovne poznatkov, ktoré vychádzajú z viacerých randomizovaných dvojito slepých štúdií, dlhodobá estrogén - gestagénová substitučná terapia zvyšuje u postmenopauzálnych žien riziko akútnych koronárnych príhod i tromboembolickej choroby. Mierne, ale štatistický významne sa pri tejto liečbe zvyšuje riziko karcinómov estrogén dependentných orgánov. HRT síce zabraňuje demineralizácii skeletu a znižuje riziko zlomením krčku femuru, avšak riziká liečby môžu prevažovať pozitívne účinky.
By the recent knowledge based on the the randomized double blind studies long - lasting estrogen/gestagen replacement therapy increases acute cardio - vascular risk as well as risk of brain strokes and risk of trombembolic diseases in postmenopausal women. An estrogen dependent organs cancer incidence increase is mild but statistically significant. The estrogen/gestagen replacement therapy prevents postclimacteric old age bones demineralization, but the risk of treatment may be higher than positive effects.
Prezentujeme kazuistiku 54 - ročnej pacientky, u ktorej sa v dôsledku viac rokov pretrvávajúcej celiakálnej sprue rozvinula sekundárna hyperparatyreóza s následným závažným kostným postihnutím, sekundárnou anémiou a celkovou somatickou asténiou. Počas ročnej liečby sme pri kontrolných hospitalizáciách, resp. ambulantnom sledovaní konštatovali postupné zlepšovanie stavu i úpravu laboratórnych parametrov. Zistili sme, že najpomalšie sa upravovali koncentrácie alkalickej fosfatázy (kostná frakcia) a koncentrácie parathormónu. Denzitometrický nález bol však aj po ročnej terapii výrazne patologický. V rámci diskusie heslovito spomíname na 4 ďalšie prípady celiakie, ktoré sa svojou symptomatológiou výrazne vzájomne odlišovali. V dvoch prípadoch sa u adolescentných pacientok predpokladal hypofýzový nanizmus, v jednom prípade ochorenie imitovalo nejasnú poruchu imunity a v jednom prípade sa manifestovalo opakovanými abortmi.
We present a case of 54 year - old woman who has been suffering for many years from undiagnosed celiacal sprue. The mentioned unrecognised condition resulted in hyperparathyroidism with severe bone symptomatology, anemic syndrome, generalized somatic astenia and hypovitaminosis. During one year lasting gluten free diet and supportive therapy general improvement of clinical symptomatology, as well as laboratory indicators, was observed, but normalization of some of laboratory signs was slow. Alkaline phosphatase levels normalized 12 month after complex treatment and parathormone serum concentrations remained slightly elevated even after one year lasting therapy. Control bone density remained at control examination after one year highly pathological. In discussion we briefly mention 4 other cases of celiacal sprue with signifficantly different clinical symptomatology. In two adolescent girls, pituitary nanism had to be excluded, in 1 case a immunity deficit with mouth ulcerations was present. One patient presented with mild clinical symptomatology (somatic asthenia ) and have had repeated abortions.
- MeSH
- dospělí MeSH
- hormon uvolňující thyreotropin aplikace a dávkování diagnostické užití sekrece MeSH
- hyperprolaktinemie MeSH
- hypotyreóza diagnóza etiologie farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- prolaktin krev MeSH
- stupeň závažnosti nemoci MeSH
- thyreotropin krev MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
- MeSH
- revmatické nemoci diagnóza farmakoterapie krev MeSH
- revmatologie MeSH
- Publikační typ
- biografie MeSH
- O autorovi
- Szilasiová, Angela, 1945-2001 Autorita
