Myasténia gravis (MG) je autoimunitné ochorenie postihujúce nervosvalové spojenie. MG sa u žien často manifestuje v reprodukčnom veku, v druhej a tretej dekáde života. Ženy s MG by mali tehotenstvo plánovať v spolupráci s neurológom a gynekológom. Všeobecne je akceptované, že ženy s MG, ktoré si prajú otehotnieť, by mali mať MG v remisii alebo v signifikantne zlepšenom a stabilizovanom stave. Manifestná MG môže byť počas tehotenstva dobre zvládaná efektívnou a bezpečnou liečbou. Liekmi prvej línie sú inhibítory cholínesterázy. Pre optimálnu kontrolu MG počas tehotenstva je niekedy nutná terapia prednizónom a/alebo azatioprínom. Vzhľadom na nežiaduce účinky na plod a novorodenca sa neodporúča pred otehotnením a počas tehotenstva užívať cyklofosfamid, mykofenolát mofetil, cyklosporín a metotrexát. Zhoršenia MG počas tehotenstva sú zriedkavé a mierne, obvykle sa vyskytujú v prvom trimestri. Pacientky, ktoré majú MG v dlhodobej remisii, môžu rodiť per vias naturales. U rodičiek s manifestnou myastenickou symptomatológiou sa odporúča pôrod sekciou v epidurálnej anestézii. V popôrodnom období sa myastenické symptómy môžu zhoršiť. Zvýšené riziko exacerbácií MG majú ženy, ktoré mali MG nestabilnú ešte pred otehotnením. Všetci novorodenci myastenických matiek majú byť po pôrode starostlivo vyšetrení na prítomnosť príznakov tranzitórnej neonatálnej myasténie. Novorodenci žien s MG majú tiež zvýšené riziko vzniku arthrogryposis multiplex congenita. Jeho príčinou sú materské AChR protilátky, ktoré prechádzajú placentou do plodu a blokujú funkcie fetálnych izoforiem acetylcholínových receptorov, čo spôsobuje paralýzu plodu a vznik mnohopočetných kontraktúr kĺbov. Pre úspešný manažment pacientiek s MG počas tehotenstva, pôrodu, šestonedelia aj pre úspešný manažment ich novorodencov je nutná kvalitná spolupráca medzi neurológom, gynekológom, neonatológom a dobre informovanou pacientkou. Optimálnym riešením je centralizácia pôrodov pacientiek s MG na špecializovaných pracoviskách.

Myasthenia gravis (MG) is an autoimmune disorder of the neuromuscular junction. MG often affects women in the second and third decades of life, overlapping the childbearing years. Women with MG should not be discouraged from conceiving, however, they should discuss their plan for pregnancy with their neurologist and their gynecologist. Generally is accepted that MG females who wish to become pregnant should have their MG under good control, either in remission or in significantly improved and stable condition. MG can be well managed during pregnancy with safe and effective therapies. Anticholinesterase drugs are the mainstay of the treatment. When MG symptoms are not satisfactorily controlled, corticosteroids and azathioprine can be used. Regarding potential adverse effects on the fetus and newborn, pregnancy should be avoided in women treated with cyclophosphamide, mycophenolate mofetil, cyclosporin and methotrexat. MG exacerbations in pregnancy are not frequent and usually mild, they may occur especially in the first trimester. Great significance is attached to the mode of delivery since it is still widely accepted that patients with MG have to deliver per elective cesarean sections. In women being in long-term remission spontaneous vaginal delivery should be the aim. In the postpartum period MG symptoms may worsen and the increased risk of exacerbation is present mainly in cases where the disease is not stable before conception. All infants born to myasthenic mothers should be carefully observed for the presence of transient neonatal myasthenia which occurs in 4 to 12% of infants of mothers with MG. Infants of women with MG do have also an increased risk of developing arthrogryposis multiplex congenita. This is thought to be caused by maternal antibodies crossing the placenta and blocking the function of fetal isoform of acetylcholine receptor, leading to fetal paralysis. Successful management of women with MG during pregnancy, delivery and puerperium, including their infants, requires close cooperation between a neurologist, an obstetrician, a neonatologist and a well-informed patient. gravis, arthrogryposis multiplex congenital, multidisciplinary management.

• MeSH
• artrogrypóza diagnóza   etiologie   komplikace   MeSH
• azathioprin terapeutické užití   MeSH
• cholinesterasové inhibitory terapeutické užití   MeSH
• cyklofosfamid terapeutické užití   MeSH
• cyklosporin terapeutické užití   MeSH
• farmakoterapie metody   využití   MeSH
• hormony kůry nadledvin terapeutické užití   MeSH
• intravenózní imunoglobuliny terapeutické užití   MeSH
• komplikace porodu MeSH
• komplikace těhotenství * diagnóza   farmakoterapie   terapie   MeSH
• kyselina mykofenolová analogy a deriváty   terapeutické užití   MeSH
• lidé MeSH
• mezioborová komunikace MeSH
• myasthenia gravis * diagnóza   etiologie   komplikace   MeSH
• neonatální myasthenia gravis diagnóza   terapie   MeSH
• poporodní období imunologie   metabolismus   účinky léků   MeSH
• těhotenství * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• těhotenství * MeSH

Nervosvalové spojenie je najprístupnejšou synapsou nervového systému, ktorá je veľmi vnímavá voči cirkulujúcim substanciám, najmä neurotoxínom a špecifickým autoprotilátkam. Pokroky vo výskume potvrdili, že kľúčové transmembránové proteiny na nervosvalovom spojení sú vulnerabilné v dôsledku protilátkami sprostredkovaného autoimunitného ataku. Autoprotilátky spôsobujú lézie špecifických iónových kanálov, čo vedie k poruchám neuromuskulárnej transmisie. Pri myasténii gravis sú hlavnými antigénnymi terčami acetylcholínové receptory (AChRs) a svalovo-špecifická kináza (MuSK), pri Lambert-Eatonovom myastenickom syndróme (LEMS) napäťovo-závislé kalciové kanály (VGCCs), pri neuromyotónii napäťovo-závislé káliové kanály (VGKCs) a pri Miller Fisherovom syndróme GQ1b gangliozidy. Autoprotilátky sú detekovateľné v sére pacientov pomocou imunoprecipitácie s antigénmi označenými rádioizotopicky. Patogenetický význam cirkulujúcich autoprotilátok sa potvrdzuje pasívnym prenosom laboratórnym zvieratám a zlepšením klinickej symptomatológie po plazmaferéze alebo inej imunoterapii. V článku sa diskutuje o význame cirkulujúcich protilátok pri jednotlivých autoimunitných ochoreniach nervosvalového prenosu: séropozitívna MG, MG s protilátkami proti MuSK, séronegatívna MG, tranzientná neonatálna myasténia, arthrogryposis multiplex congenita, LEMS, akvirovaná neuromyotónia a Miller Fisherov syndróm.

The neuromuscular junction is the most accesible synapse in the nervous system and is very susceptible to circulating factors, notably neurotoxins and specific autoantibodies. Research advances have shown that key transmembrane proteins at the neuromuscular junction are vulnerable to antibody-mediated autoimmune attack. Autoantibodies lead to loss of the specific ion channels causing physiological defects in neuromuscular transmission. Main antigenic targets are acetylcholine receptors (AChRs) and muscle specific kinase (MuSK) in myasthenia gravis, voltage-gated calcium channels (VGCCs) in the Lambert-Eaton myasthenic syndrome (LEMS), voltage-gated potassium channels (VGKCs) in neuromyotonia and GQ1b ganglioside in Miller Fisher syndrome (MFS). Autoantibodies can be measured in patients sera by immunoprecipation of detergent-extracted ion channels radioactivelly-labelled with high affinity 125I-neurotoxins. The pathogenetic role of the circulating antibodies can be demonstrated by passive transfer to mice, and by the clinical improvement that follows plasma exchange and other immunotherapies. This paper will briefly discuss the role of circulating autoantibodies in autoimmune disorders of neuromuscular transmission: seropositive myasthenia gravis, myasthenia gravis with MuSK antibodies, seronegative myasthenia, transient neonatal myasthenia, arthrogryposis multiplex congenita, LEMS, acquired neuromytonia and MFS.

• MeSH
• artrogrypóza genetika   imunologie   MeSH
• autoimunitní nemoci MeSH
• autoprotilátky analýza   imunologie   MeSH
• cholinesterasové inhibitory terapeutické užití   MeSH
• experimentální autoimunitní myasthenia gravis imunologie   krev   patofyziologie   MeSH
• imunoterapie metody   MeSH
• Lambertův-Eatonův myastenický syndrom imunologie   krev   patofyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• Miller Fisherův syndrom diagnóza   imunologie   terapie   MeSH
• neonatální myasthenia gravis genetika   imunologie   terapie   MeSH
• plazmaferéza využití   MeSH
• poruchy nervosvalového přenosu imunologie   MeSH
• prognóza MeSH
• thymektomie využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

V dětském věku se setkáváme jak se získanými, tak s vrozenými poruchami nervosvalového přenosu. Mezi získané a imunitně podmíněné poruchy řadíme juvenilní myasthenii gravis a tranzientní neonatální myastenii. Vrozené poruchy nervosvalového přenosu jsou geneticky podmíněnou heterogenní skupinou, která se souborně nazývá kongenitálními myastenickými syndromy. Tento přehledový článek pojednává o jejich patogenezi, klasifikaci, klinických a laboratorních charakteristikách, různých úskalích v diagnostice včetně molekulárně genetické analýzy a jejich léčbě.

We encounter both acquired and congenital disorders of neuromuscular transmission during childhood. Juvenile myasthenia gravis and transient neonatal myasthenia gravis are classified as acquired and autoimmune disorders. Congenital disorders of neuromuscular transmission are heterogenous genetically determined disorders which are known as congenital myasthenic syndromes. This review is dealing with their pathogenesis, classification, clinical and laboratory characteristics, various difficulties in the area of diagnosis including molecular genetic analysis and their treatment.

• MeSH
• cholinesterasové inhibitory terapeutické užití   MeSH
• diagnostické techniky molekulární MeSH
• dítě MeSH
• experimentální autoimunitní myasthenia gravis diagnóza   genetika   terapie   MeSH
• kongenitální myastenické syndromy diagnóza   klasifikace   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• neonatální myasthenia gravis diagnóza   genetika   terapie   MeSH
• prenatální diagnóza MeSH
• thymektomie využití   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH