Aim: The aim of the paper was to create a literature review of valid and reliable delirium screening instruments administered by nurses for hospitalized patients. Design: Literature review. Methods: An advanced search of three licensed electronic databases (EBSCO, MEDLINE, PROQUEST) was selected. Twenty-one research studies complied with the inclusion criteria. Results: The predictive validity of ten delirium screening measuring tools were studied. The best predictive validity was found in the Nursing Delirium Screening Scale (Nu-DESC), with sensitivity values ranging from 32% to 100%, and specificity from 83% to 100%, with highest value for reliability of 0.94. The Delirium Observation Screening Scale (DOS) came second, with sensitivity from 25% to 97%, and specificity from 89% to 98.4%, with highest value for reliability of 0.77. The 4AT tool had sensitivity values from 83.3% to 90%, and specificity from 84% to 86.3%, with highest value for reliability of 0.99. Conclusion: The best screening tool for evaluating delirium by nurses was the Nu-DESC, followed by the DOS, and the 4AT. We recommend testing the predictive validity and reliability of selected screening tools administered by nurses in conditions of Czech clinical practice.

• MeSH
• delirium * klasifikace   MeSH
• lidé MeSH
• neurokognitivní poruchy klasifikace   MeSH
• ošetřovatelská péče MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• zmatenost klasifikace   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Cieľ: Cieľom práce bolo validovať ošetrovateľskú diagnózu Chronická zmätenosť v podmienkach vybraných pracovísk. Súbor tvorilo 57 expertov. Za experta sme považovali sestry, ktoré získali min. 4 body podľa modifikovaných Fehringových kritérií pre podmienky Slovenska a Česka. Metódy: Na obsahovú validáciu sme použili Fehringov model validity diagnostického obsahu (Diagnostic Content Validity Model). Na posúdenie významnosti definujúcich charakteristík sme použili validačný nástroj, ktorý obsahoval 13 položiek. Pozostáva z 9 definujúcich charakteristík Chronickej zmätenosti z NANDA-I (North American Nursing Diagnosis Association International), 3 položiek nástroja MMSE (Mini-Mental State Examination: Folsteinov test) a 1 neutrálnej charakteristiky. Výsledky: Za hlavné definujúce charakteristiky považovali experti zmeny v orientácii (0,89), dlhotrvajúcu kognitívnu poruchu (0,89), progresívnu kognitívnu poruchu (0,85), narušenú interpretáciu podnetov a reakcie na ne (0,83), neschopnosť plniť pokyny pri administrácii nástroja posudzujúceho kogníciu (0,78), klinicky podloženú organickú poruchu mozgu (0,77), neschopnosť pomenovať predmety (pri administrácii meracieho nástroja) (0,77) a poruchy krátkodobej pamäte (0,76). Dve položky neprítomná porucha vedomia (0,36) a zrýchlené myslenie (neutrálna položka) (0,20) boli vyradené. Záver: Experti potvrdili platnosť ôsmych definujúcich charakteristík chronickej zmätenosti.

Aim: The objective was to validate the nursing diagnosis Chronic Confusion in the selected facilities. The sample included 57 experts. The experts were the nurses who obtained minimally 4 points in accordance with the modified Fehring criteria for the conditions of the Slovak Republic and the Czech Republic. Methods: We used the Fehring´s Diagnostic Content Validity Model for content validation. To evaluate the significance of the defining characteristics, we used the validation tool that included 13 items. It consisted of 9 defining characteristics of Chronic Confusion from NANDA-I (North American Nursing Diagnosis Association International), 3 items from MMSE (Mini-Mental State Examination: Folstein) and 1 neutral characteristic. Results: The experts considered the major defining characteristics as follows: changes in orientation (0.89), longstanding cognitive impairment (0.89), progressive cognitive impairment (0.85), altered interpretation of and response to stimuli (0.83), inability to follow directions during administration of cognitive assessment tool (0.78), clinical evidence of organic cerebral impairment (0.77), inability to name objects (during administration of assessment tool) (0.77) and impaired short-term memory (0.76). Two items no change in level of consciousness (0.36) and thought acceleration (neutral item) (0.20) were rejected. Conclusion: The experts confirmed the validity of 8 defining characteristics of Chronic Confusion.

• MeSH
• chronická nemoc * klasifikace   MeSH
• demence klasifikace   MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ošetřovatelská diagnóza * MeSH
• zmatenost * diagnóza   klasifikace   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Cieľom práce bolo validovať ošetrovateľskú diagnózu Chronická zmätenosť (00129) z NANDA-I (North American Nursing Diagnosis Association International) v podmienkach vybraných pracovísk. Súbor tvorilo 93 expertov. Za experta sme považovali sestry, ktoré získali minimálne 4 body podľa modifikovaných Fehringových kritérií pre podmienky Slovenska a Česka. Na obsahovú validáciu sme použili Fehringov model validity diagnostického obsahu (Diagnostic Content Validity Model). Posúdenie významnosti definujúcich charakteristík sme uskutočnili validačným nástrojom, ktorý obsahoval 13 položiek (9 definujúcich charakteristík Chronickej zmätenosti z NANDA-I, 3 položky nástroja MMSE (Mini-Mental State Examination: Folsteinov test a 1 neutrálnu charakteristiku). Za hlavné definujúce charakteristiky považovali sestry-expertky zmeny v orientácii v čase, priestore (0,88), dlhotrvajúcu kognitívnu poruchu (0,82), progresívnu kognitívnu poruchu (0,79) a narušenú interpretáciu podnetov a reakcie na ne (0,76). Dve položky neprítomná porucha vedomia (0,41) a zrýchlené myslenie (neutrálna položka) (0,31) boli vyradené. Celkové vážené skóre chronickej zmätenosti bolo 0,67. Podrobnejšia analýza ukázala, že bodové skóre experta ovplyvňuje hodnotenie definujúcich charakteristík na hlavné a vedľajšie. Štúdia potvrdila platnosť ôsmych definujúcich charakteristík chronickej zmätenosti z NANDA-I, a preto je možné považovať túto ošetrovateľskú diagnózu za validnú. Dôsledný výber súboru expertov je významným krokom v procese validácie ošetrovateľských diagnóz.

The paper aims to nursing diagnosis of Chronic confusion (00129) from NANDA-I (North American Nursing Diagnosis Association International) in conditions of selected workplaces. The sample was made up of 93 experts. An expert was considered to be a nurse with minimum 4 points according to modified Fehring criteria for the Czech Republic and Slovakia. The Ferhing Diagnostic Content Validity Model was used for content validity. Importance of defining characteristics was analyzed by the validity instrument containing 13 items (9 defining characteristics of Chronic confusion (00129) from NANDA-I, 3 items of MMSE (Mini-Mental State Examination: Folstein test and 1 neutral characteristic). The nurses – experts considered changes in time orientation, space (0.88), long-term cognitive disorder (0.82), progressive cognitive disorder (0.79) and disturbed stimulation interpretation and reaction to them to be the main defining characteristics. Two items – absent concious disorder (0.41) and rapid thinking (a neutral item) (0.31) were excluded. The total score of chronic confusion was 0.67. The detailed analysis showed that expert’s item score influences the evaluation of defining characteristics to the main ones and the secondary ones. The study confirmed the validity of eight defining characteristics of chronic confusion from NANDA-I and that’s way this nursing diagnosis can be considered as a valid one. The proper selection of expert sample is an important step in the process of validity of nursing diagnosis.

• MeSH
• demence diagnóza   ošetřování   MeSH
• lidé MeSH
• ošetřovatelská diagnóza * metody   normy   MeSH
• reprodukovatelnost výsledků MeSH
• zmatenost * diagnóza   klasifikace   ošetřování   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

OBJECTIVE: To describe the epidemiology and time spectrum of delirium using Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition criteria and to validate a tool for delirium assessment in patients in the acute poststroke period. DESIGN: A prospective observational cohort study. SETTING: The stroke unit of a university hospital. PATIENTS: A consecutive series of 129 patients with stroke (with infarction or intracerebral hemorrhage, 57 women and 72 men; mean age, 72.5 yrs; age range, 35-93 yrs) admitted to the stroke unit of a university hospital were evaluated for delirium incidence. INTERVENTIONS: None. MEASUREMENTS AND MAIN RESULTS: Criterion validity and overall accuracy of the Czech version of the Confusion Assessment Method for the Intensive Care Unit (CAM-ICU) were determined using serial daily delirium assessments with CAM-ICU by a junior physician compared with delirium diagnosis by delirium experts using the Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition criteria that began the first day after stroke onset and continued for at least 7 days. Cox regression models using time-dependent covariate analysis adjusting for age, gender, prestroke dementia, National Institutes of Stroke Health Care at admission, first-day Sequential Organ Failure Assessment, and asphasia were used to understand the relationships between delirium and clinical outcomes. An episode of delirium based on reference Diagnostic and Statistical Manual assessment was detected in 55 patients with stroke (42.6%). In 37 of these (67.3%), delirium began within the first day and in all of them within 5 days of stroke onset. A total of 1003 paired CAM-ICU/Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders daily assessments were completed. Compared with the reference standard for diagnosing delirium, the CAM-ICU demonstrated a sensitivity of 76% (95% confidence interval [CI] 55% to 91%), a specificity of 98% (95% CI 93% to 100%), an overall accuracy of 94% (95% CI 88% to 97%), and high interrater reliability (κ = 0.94; 95% CI 0.83-1.0). The likelihood ratio of the CAM-ICU in the diagnosis of delirium was 47 (95% CI 27-83). Delirium was an independent predictor of increased length of hospital stay (hazard ratio 1.63; 95% CI 1.11-2.38; p = .013). CONCLUSIONS: Poststroke delirium may frequently be detected provided that the testing algorithm is appropriate to the time profile of poststroke delirium. Early (first day after stroke onset) and serial screening for delirium is recommended. CAM-ICU is a valid instrument for the diagnosis of delirium and should be considered an aid in delirium screening and assessment in future epidemiologic and interventional studies in patients with stroke.

• MeSH
• cévní mozková příhoda diagnóza   mortalita   terapie   MeSH
• delirium diagnóza   epidemiologie   terapie   MeSH
• dospělí MeSH
• hodnocení rizik MeSH
• jednotky intenzivní péče MeSH
• kohortové studie MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• míra přežití MeSH
• následné studie MeSH
• nemocnice univerzitní MeSH
• neparametrická statistika MeSH
• neuropsychologické testy MeSH
• péče o pacienty v kritickém stavu metody   MeSH
• progrese nemoci MeSH
• proporcionální rizikové modely MeSH
• prospektivní studie MeSH
• reprodukovatelnost výsledků MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• stupeň závažnosti nemoci MeSH
• zmatenost klasifikace   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

Zamerali sme sa na klinickú validizáciu určujúcich znakov sesterskej diagnózy akútna zmatenost' podl'a NANDA-l taxonómie II. Pacienti 65 roční a starší (n = 400 na 10 vybraných pracoviskách SR a ČR pri chorobách obehovej sústavy 125,163,164 a poraneniach S72, S06) boli posudzovaní opakovane raz za 24 hodín, podl'a dohodnutých kritérií. Akútna zmatenost' bola definovaná ako skóre pre NEECHAM < 25, posledné 5. meranie > 24 bodov. Výsledky kváziexperimentu nasvedčujú, že je možné NEECHAM (skratka vytvorená z mien autoriek škály Neelon, Champaigne 1996) škálu použit' v našich sociokultúmych podmienkach na stanovenie akútnej zmatenosti sestrou. Mieru závislosti medzi 1. až 5. meraním a 1. - 9. položkou NEECHAM sme určili Pearsonovým korelačným koeficientom. Vnútomú konzistenciu škály sme zist'ovali Spearmannovou a Kendallovou neparametrickou koreláciou. Výsledky výskumu nasvedčujú významné závislosti v 3. meraní r = 0,624, df 374, p < 0,001. Výsledky párového t-testu boli signifikantné medzi 1.- 9. položkou NEECHAM na hladine významnosti p < 0,001. Ukázali sa významné korelačné vzt'ahy medzi 1. - 4. meraním a 1.,2.,3.,5. a 6. položkou zhodne v troch korelačných analýzach (od r = 0,175 do r = 0,830).

• MeSH
• delirium prevence a kontrola   MeSH
• lidé MeSH
• ošetřovatelská diagnóza využití   MeSH
• psychiatrické posuzovací škály MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• zmatenost diagnóza   klasifikace   ošetřování   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH

• MeSH
• amnézie diagnóza   etiologie   klasifikace   MeSH
• kraniocerebrální traumata diagnóza   klasifikace   MeSH
• lidé MeSH
• zmatenost diagnóza   etiologie   klasifikace   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• Klíčová slova
• Alcoholus,
• MeSH
• farmakopea homeopatická jako téma MeSH
• lidé MeSH
• paranoidní chování klasifikace   psychologie   terapie   MeSH
• pití alkoholu psychologie   škodlivé účinky   terapie   MeSH
• zmatenost klasifikace   psychologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH