Dexmedetomidin je účinný, vysoko selektívny a špecifický α2-adrenergný agonista, ktorý má sedatívny, analgetický a sympatolytický účinok. Vyznačuje sa vysokou selektivitou α2:α1 v pomere 1600 : 1. Hypnotický účinok dexmedetomidinu je sprostredkovaný hyperpolarizáciou noradrenergných neurónov lokalizovaných v locus coeruleus. Dexmedetomidin pôsobí cez s G-proteínom spriahnutý receptor, ktorý navodzuje inhibíciu adenylátcyklázy, čo v konečnom dôsledku vedie k poklesu tvorby cAMP. Výsledkom je inhibícia uvoľňovania noradrenalínu, ktorá vedie k poklesu excitácie, najmä v locus coeruleus. Dexmedetomidin zmierňuje neurokognitívnu dysfunkciu a znižuje prevalenciu delíria. Taktiež znižuje vyplavovanie noradrenalínu do systémového obehu, čím zlepšuje hemodynamickú stabilitu a pozitívne vplýva na zásobenie myokardu kyslíkom, čím sa podieľa na ochrane myokardu. Protektívny efekt α2-adrenergných agonistov na myokard spočíva vo zvýšení hladín cAMP, čo umožní adenozínom navodenú vazodilatáciu koronárnych artérií. α2-adrenergné agonisty zmierňujú stresovú odpoveď organizmu na chirurgickú intervenciu, a tým počas operácie srdca znižujú počet ischemických epizód a ich podanie je asociované so zníženým rizikom vzniku infarktu myokardu. Svojim protizápalovým účinkom, stabilizáciou sympatikového nervového systému a zmierňovaním ischemicko-reperfúzneho poškodenia sa dexmedetomidin vyznačuje ochranným účinkom na funkciu srdca, mozgu, obličiek a imunitného systému. Hoci má dexmedetomidin sedatívny, analgetický a anxiolytický účinok, na rozdiel od iných sedatív nespôsobuje útlm dýchania a poskytuje respiračnú stabilitu počas anestézie. Primárnym miestom pôsobenia α2-adrenergných agonistov je locus coeruleus a nie mozgová kôra, ako tomu je v prípade použitia GABA-mimetík. To je dôvod, prečo táto skupina účinných látok navodzuje odlišný typ sedácie v porovnaní s benzodiazepínmi a propofolom. Nezvyčajná subkortikálna forma sedácie navodená dexmedetomidinom sa vyznačuje rýchlou a ľahko dosiahnuteľnou stratou vedomia, ktorá pripomína prirodzený spánok.

Dexmedetomidine is a potent, highly selective and specific α2-adrenergic agonist with sedative, analgesic and sympatholytic effect. It is characterized by high selectivity of α2:α1 at a ratio of 1600:1. Dexmedetomidine acts through the G-protein coupled receptor, which induces inhibition of adenylate cyclase, which in turn leads to a decrease in cAMP. The result is inhibition of the release of norepinephrine, which leads to a decrease of excitation in particular in the locus coeruleus. It also reduces the release of norepinephrine into the systemic circulation, thereby improving the haemodynamic stability, and has a positive effect on the myocardial oxygen supply, which contributes to the protection of the myocardium. α2-adrenergic agonists alleviate the stress response of the organism to the surgical intervention, thus during heart surgery they reduce the number of ischemic episodes and their administration is associated with a decreased risk of myocardial infarction. By its anti-inflammatory effect, stabilization of the sympathetic nervous system and the mitigation of ischemia-reperfusion damage, dexmedetomidine is characterized by a protective effect on the function of the heart, brain, kidney and the immune system. Although dexmedetomidine has sedative, analgesic and anxiolytic effects, in contrast to other sedatives it does not cause respiratory depression and provides respiratory stability during anaesthesia. The primary site of action of α2-adrenergic agonists is the locus coeruleus and not the cortex, like it is in the case of GABA-mimetics. The unusual subcortical form of sedation induced by dexmedetomidine is characterized by quickly and easily reached loss of consciousness, which resembles natural sleep.

• MeSH
• alfa-2-adrenergní receptory - agonisté farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• dexmedetomidin * farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• hrudní chirurgie MeSH
• hypnotika a sedativa farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• kardiochirurgické výkony MeSH
• lidé MeSH
• neopioidní analgetika farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• perioperační péče * metody   MeSH
• pooperační komplikace * farmakoterapie   prevence a kontrola   MeSH
• pooperační péče metody   MeSH
• premedikace anestezie metody   MeSH
• premedikace metody   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Predmet výskumu: Delírium po kardiochirurgických operáciách predstavuje závažnú komplikáciu. Klinická štúdia mala za úlohu posúdiť včasné rizikové faktory delíria a identifikovať, ktoré z nich by mohli byť potenciálne modifikované za účelom optimalizovania perioperačného manažmentu. Metodika: Pôvodná práca predstavuje prospektívnu klinickú observačnú štúdiu. Štúdia pozostáva z 250 po sebe nasledujúcich pacientov. Operačné postupy, spôsob vedenia anestézie ako aj pooperačný manažment pacientov boli realizované štandardným spôsobom. Incidencia a rizikové faktory pooperačného delíria boli analyzované v prvom kroku použitím analýzy s jednou premennou. Premenné považované za klinicky významné boli následne použité v analýze s viacerými premennými za účelom identifikovania nezávislých rizikových faktorov delíria. Prítomnosť delíria bola hodnotená pomocou skórovacej škály – The Confusion Assessment Method for the Intensive Care Unit (CAM-ICU) – každých 12 hodín po operácii. Výsledky: Pooperačné delírium sa rozvinulo u 52 pacientov (20,8 %). Analýza s použitím jednej premennej potvrdila, že pokročilý vek (p = 0,0001), vyššia hodnota EuroSCORE II (p = 0,0001), dlhšie trvanie mimotelového obehu (p = 0,0001), dlhšie trvajúce naloženie aortálnej svorky (p = 0,0001) a dávka sufentanilu (p = 0,010) boli signifikantne asociované so vznikom pooperačného delíria. Podávanie benzodiazepínov sa ukázalo ako intermediárny prediktor pooperačného delíria (p = 0,055). Zhrnutie: Pokročilý vek, vyššia hodnota EuroSCORE II, dlhšie trvanie mimotelového obehu a dlhšie naloženie aortálnej svorky, vyššie dávky sufentanilu podané v priebehu anestézie predstavujú všetko rizikové faktory vzniku pooperačného delíria. Jediným modifikovateľným rizikovým faktorom pooperačného delíria bola dávka podaného sufentanilu, ktorá súvisela s dĺžkou trvania samotnej operácie. Nové preventívne stratégie a podanie nižšej dávky sufentanilu počas samotnej operácie, ako aj použitie iných opiátových prípravkov by malo byť preskúmané a v prípade priaznivých výsledkov aplikované do praxe za účelom zníženia výskytu pooperačného delíria.

Background: Post cardiac surgery delirium is a severe complication. This study tried to evaluate the early postoperative delirium risk factors and to identify which of them can be modified in order to optimize perioperative management. Methods: It is a prospective observational study. Two hundred and fifty consecutive cardiac surgery patients took part in the study. Cardiac surgery, the anesthetic regiment and the postoperative management were standardized. The incidence and the risk factors of the postoperative delirium were analyzed by univariate and multivariate analysis. Delirium was assessed with screening scale – The Confusion Assessment Method for the intensive care unit every 12 h postoperatively. Results: Delirium developed in 52 patients (20.8%). Univariate analysis of the variables confirmed that older age (p = 0.0001), the higher EuroSCORE II value (p = 0.0001), longer CPB time (p = 0.0001), longer ACC time (p = 0.0001), and the sufentanil dose (p = 0.010) were strongly independently associated with postoperative delirium. The benzodiazepine administration was shown to be an intermediate predictor for developing postoperative delirium (p = 0.055). Conclusions: Advanced age, higher EuroSCORE II value, longer CPB and ACC times, and higher sufentanil doses during anesthesia were all predictors for the development of postoperative delirium. The only modifiable risk factor was the use of larger doses of sufentanil which is related with the duration of the operation. New preventive strategies and use of reduced dose of sufentanil intraoperatively, or the use of different opioid should be studied and applied in order to reduce the incidence of the postoperative delirium.

• MeSH
• časové faktory MeSH
• delirium * diagnóza   etiologie   farmakoterapie   MeSH
• incidence * MeSH
• kardiochirurgické výkony * metody   MeSH
• lidé MeSH
• mimotělní oběh metody   škodlivé účinky   MeSH
• pooperační komplikace * epidemiologie   etiologie   MeSH
• prospektivní studie MeSH
• rizikové faktory MeSH
• sufentanil aplikace a dávkování   škodlivé účinky   MeSH
• věkové faktory MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Cieľ štúdie: Delírium po kardiochirurgických operáciách predstavuje závažnú komplikáciu. Bolo preukázané, že cirkadiánny rytmus sekrécie melatonínu býva pooperačne zmenený. Predpokladá sa, že profylaktickým podávaním substancie, ktorá by bola schopná resynchronizovať cirkadiánny rytmus – akú predstavuje exogénne podávaný melatonín – by bolo možné znížiť výskyt pooperačného delíria. Typ štúdie: Práca predstavuje prospektívnu intervenčnú klinickú štúdiu. Typ pracoviska: Špecializovaný ústav poskytujúci terciárnu úroveň zdravotnej starostlivosti. Materiál a metodika: Štúdia pozostáva z dvoch konsekutívnych súborov (prvá skupina predstavuje kontrolnú skupinu a druhá skupinu s exogénnym melatonínom), pričom do každého zo súborov bolo zaradených 250 po sebe nasledujúcich pacientov. V druhej skupine bol pacientom profylakticky exogénne podávaný melatonín večer pred operáciou a následné tri pooperačné dni. Výsledky: Výskyt pooperačného delíria bol 8,4% v skupine pacientov s exogénne podávaným melatonínom v porovnaní s 20,8% incidenciou v kontrolnej skupine (p = 0,001). Prediktory pooperačného delíria v skupine s melatonínom predstavovali: vek (p = 0,001) a vyššia hodnota EuroSCORE II (p = 0,001). Realizácia multivariantnej analýzy veku a EuroSCORE II (p = 0,014) so vzájomným porovnaním oboch skupín preukázala, že hlavné prediktory pooperačného delíria predstavujú vek (p = 0,001), hodnota EuroSCORE II (p = 0,001), dĺžka trvania mimotelového obehu (p = 0,001), dĺžka naloženia aortálnej svorky (p = 0,008), dávka sufentanilu (p = 0,001) a umelá pľúcna ventilácia (p = 0,033). Záver: Podávanie melatonínu je asociované so signifikantným znížením výskytu pooperačného delíria u pacientov po kardiochirurgických operáciách a jeho profylaktické podávanie by malo byť zvážené u každého pacienta plánovaného na kardiochirurgický operačný výkon. Klúčové slová: delírium – prevencia – melatonín – kardiochirurgia

Objective: Postoperative delirium in cardiac surgery is a severe complication. The circadian rhythm of melatonin secretion has shown to be altered postoperatively. It was hypothesized that by prophylactic supplementation of a substance that is capable of resynchronizing circadian rhythm such as melatonin may be possible to reduce the incidence of postoperative delirium. Design: It is prospective interventional clinical study. Setting: A specialized institute of tertiary level health care. Material and methods: Two consecutive groups (control and melatonin group) of 250 consecutive patients were enrolled. In the melatonin group the patients received orally 5 mg of prophylactic melatonin treatment the evening before surgery and then every evening until postoperative day 3. Results: The incidence of the delirium was 8.4% in melatonin group vs. 20.8% in control group (p = 0.001). Predictors of delirium in melatonin group were age (p = 0.001) and higher EuroSCORE II value (p = 0.001). In multivariate analysis of age and EuroSCORE II value (p = 0.014) were predictors of postoperative delirium. By comparing the group together main predictors of delirium were age (p = 0.001), EuroSCORE II value (p = 0.001), CPB time (p = 0.001), ACC time (p = 0.008), sufentanil dose (p = 0.001), mechanical ventilation (p = 0.033). Conclusion: The administration of melatonin appears to be associated with a significant decrease of postoperative delirium incidence after cardiac surgery and it should be considered in patients scheduled for cardiac surgery.

• MeSH
• celková anestezie škodlivé účinky   MeSH
• cirkadiánní rytmus účinky léků   MeSH
• delirium * etiologie   prevence a kontrola   MeSH
• incidence MeSH
• kardiochirurgické výkony MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• melatonin * aplikace a dávkování   sekrece   terapeutické užití   MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• prospektivní studie MeSH
• senioři MeSH
• statistika jako téma MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Aneuryzmy aortálneho oblúka vyžadujúce si chirurgickú intervenciu postihujú najčastejšie starších polymorbídnych pacientov a predstavujú pre pacienta významné riziko z hľadiska jeho ďalšej prognózy. Rozvoj hybridnej rekonštrukcie v posledných rokoch (debranching a následné endovaskulárne zavedenie stent-graftu) prispel k zlepšeniu celkovej morbidity a mortality pacientov. Kazuistika popisuje prípad 72-ročného muža s aneuryzmou aortálneho oblúka začínajúcou v mieste odstupu ľavej podkľúčnej artérie a tiahnucou sa smerom nadol pozdĺž celého kaudálneho segmentu oblúka aorty so súčasným jednocievnym koronárnym postihnutím. Hybridná rekonštrukcia bola realizovaná v dvoch fázach. V prvej fáze bolo potrebné vytvoriť chirurgický prístup umožňujúci realizáciu extra-anatomického bypassu – debranching v kombinácii s našitím venózneho graftu na „bijúcom srdci“. Nasledujúci deň, v druhej fáze, bol pacientovi endovaskulárne zavedený do kaudálneho segmentu aortálneho oblúka stent-graft. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií a pacient bol na 15. pooperačný deň prepustený v stabilizovanom stave do ambulantnej starostlivosti. Táto metóda predstavuje alternatívny spôsob intervencie vo vzťahu k štandardným chirurgickým technikám používaným u vysokorizikových pacientov so sľubnými v literatúre dostupnými výsledkami.

Aneurysms of the transverse aortic arch requiring surgery most often affect elderly patients with multiple co-morbidities and represent a significant challenge to both patient and surgeon. The hybrid approach developed in recent years (debranching followed by endovascular repair) may improve the morbidity and mortality of the population risk. We present a case-report of 72-year-old man with aortic arch aneurysm arising at the origin of the left subclavian artery involving whole caudal segment of an aortic arch with concomitant single vessel coronary disease. The hybrid procedure was carried out in two stages, first (open surgical approach) performing an extra-anatomic bypass – debranching combining with concomitant coronary artery bypass procedure without heart-lung machine and following day deploying the aortic endograft. Postoperative period was uneventful. On the 15th day after hybrid procedure, the patient was discharged in a stabilized condition for ambulatory care. This approach may be an alternative to standard open procedures in high-risk patients with promising midterm results.

• MeSH
• aneurysma hrudní aorty * chirurgie   radiografie   MeSH
• cévní protézy * MeSH
• cévy - implantace protéz metody   MeSH
• endovaskulární výkony * metody   MeSH
• koronární bypass bez mimotělního oběhu * metody   MeSH
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• stenty MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH